Konferencia biskupov vydala stanovisko k snahám o presadenie potratovej tabletky

„Úmyselné usmrtenie nenarodeného dieťaťa v živote matky vždy bolo, vždy je a vždy bude úkladnou vraždou – ,ohavným zločinom‘ (Ján Pavol II.). Na tom nič nemení spôsob, akým bolo zabitie počatého dieťaťa vykonané,“ pripomenula KBS vyjadrenie bratislavského arcibiskupa Stanislava Zvolenského z 11. januára 2013.

Použitie látok ako mifepristón či misoprostol, ktoré blokujú tvorbu progesterónu, je „veľmi závažnou, smutnou skutočnosťou s mimoriadne zhubnými dôsledkami pre celú spoločnosť, osobitne však pre všetky priamo zúčastnené osoby“ vrátane samotnej matky. Tá sa tak podľa Zvolenského stáva „druhou priamou obeťou farmakologického potratu“.

Subkomisia pre bioetiku pripomína, že krajiny Západu, ktoré túto formu potratu zaviedli, nepočítali z negatívnymi vedľajšími účinkami liečiv a ich vplyvom na telo matky. „Ich výskyt a závažnosť nie sú z medicínskeho pohľadu zanedbateľné,“ uviedla subkomisia.

KBS tiež varuje pred posunom, ktorý v týchto štátoch nastal. Pôvodne mali byť potratové tabletky podávané pod dohľadom lekára, v súčasnosti „v rozpore s pôvodnou argumentáciou pri zavedení potratových tabletiek možno vo viacerých krajinách pozorovať trend, ktorý smeruje k použitiu týchto prípravkov v domácom prostredí“.

„Neraz bez dostatočného lekárskeho dohľadu. To potenciálne znamená závažné riziko pre zdravie, ba i pre život žien, ktoré sa pre takéto použitie potratových tabletiek rozhodujú,“ pripomínajú biskupi s tým, že takéto potraty sa často dejú v situáciách, „keď je žena k umelému potratu nútená inou osobou, vrátane kontextu jej vykorisťovania alebo zneužívania“.

Subkomisia súčasne pripomína, že pre prípady, keď si žena v čase po užití prvej potratovej tabletky svoj krok dodatočne rozmyslí – osobitne môže ísť o situácie, keď sa pre umelý potrat rozhodla pod nátlakom –, je v krátkom časovom intervale (približne do 24 až 48 hodín) možné potratový účinok prvej použitej tabletky čiastočne zablokovať podaním hormónu progesterónu, ktorý v tomto prípade pôsobí ako antidotum (protijed). Takúto či inú primeranú liečbu, ktorej cieľom je záchrana života nenarodeného dieťaťa, by mal, vrátane potrebného sledovania, pre ženu zabezpečiť príslušný kvalifikovaný lekár – gynekológ, dodáva KBS.

KBS tiež vyzýva verejných činiteľov, „aby sa v podmienkach Slovenskej republiky konkrétnymi činmi a iniciatívami zasadzovali za vytváranie prostredia a spoločenskej atmosféry priateľskej k ženám – budúcim alebo súčasným matkám a k rodinám“.

„Aby sa tak maximálne obmedzili situácie, keď sa žena cíti nútená rozhodovať sa proti počatému životu, a aby sa zároveň rozvíjali a urobili široko dostupnými všetky formy účinnej, diskrétnej a dôstojnosť a skutočné dobro ženy rešpektujúcej pomoci, s ktorými môže žena v takýchto ťaživých situáciách počítať,“ uzatvára KBS.

(sab)