Predajom frekvencií je Slovensko o ďalší krok bližšie k vybudovaniu úplne novej mobilnej 5G siete, ktorá môže po prevalení epidémie korony zásadne pretvoriť spoločnosť. Hrá sa aj o to, či k nám razantne preniknú čínske technológie a na fliačku zeme v strednej Európe sa, podobne ako inde, potvrdí nástup Číny ako veľmoci 21. storočia.
Keď na jar tohto roku zachvátila veľkú časť sveta epidémia koronavírusu, mnohých zamkla v ich príbytkoch. Odkázanosť na elektronickú komunikáciu výrazne vzrástla. Výmena informácií cez počítače, telefóny, internet nabrala vzostupnú krivku.
Existujúce siete sa dostali pod nápor. Slovak Telekom zaznamenal v marci zdvojnásobenie dátovej prevádzky, čo však mohlo súvisieť aj s predajom nového produktu. Hlasová služba v Orange vyskočila o polovicu. S cieľom zaručiť kvalitu spojenia museli telekomunikačné firmy pristúpiť k zvyšovaniu kapacít.
V súčasnosti sme už v druhej vlne epidémie a nedá sa vylúčiť príchod ďalšej. Je zrejmé, že pandémia a hlavne opatrenia, ktoré sa prijímajú na zamedzenie jej šírenia, zmenia svet natrvalo. Elektronicky budeme komunikovať viac ako v minulosti. Pomôže nová technológia, ktorá akoby bola ako nachystaná na takéto krízové situácie.
Sieť 5G
S touto technológiou sa však popri jej nesporných výhodách spájajú dva otázniky. Či ju budú ľudia akceptovať a aké zmeny prinesie v celosvetovom konkurenčnom boji, ktorý sa vyostril hlavne medzi Spojenými štátmi a Čínou.
Prečo treba sieť 5G?
Za skratkou 5G sa skrýva označenie mobilnej siete 5. generácie. Má oveľa vyššiu rýchlosť ako doterajšie generácie, napríklad tá posledná 4G. Bude sa k nej dať pripojiť oveľa viac zariadení ako doteraz, napríklad roboty či automobily bez vodiča. Vďaka kapacitnejšiemu a rýchlejšiemu prenosu informácií bude odozva takmer v reálnom čase.
Ešte dôležitejší parameter ako rýchlosť je možnosť pripojiť do siete viaceré zariadenia bez toho, aby sa znížila kvalita prenosu informácie. To znamená, že prenos bude kvalitnejší, nebude dochádzať k poruchám, výrazne sa zvýši spoľahlivosť. Preto sa v budúcnosti bude oveľa viac stavať na obsluhe mnohých zariadení naraz, v reálnom čase. Vytvoria sa podmienky na ďalší rozvoj umelej inteligencie.
Súčasné siete by na takéto čosi nepostačovali. Technologický pokrok v tejto oblasti prináša tým, čo sú najpohotovejší, výraznú konkurenčnú výhodu. Už nepôjde len o dosiahnutie spokojnosti zákazníka, čaká nás digitalizovanie celých odvetví.
Napriek tomu, že technológia je stará už niekoľko rokov a prvý raz ju odskúšali v roku 2016 v Singapure, ukazuje sa, že súboj výrobcov technológií sa vyhrocuje práve v súčasnosti. A má najvyšší nadnárodný rozmer.
Čína vyhráva nad USA
Celosvetové líderstvo v tejto oblasti sa stále viac rysuje v Číne. Vlani v novembri spustili v tejto ázijskej veľmoci najväčšiu sieť na svete. Obsiahla 50 miest vrátane metropoly Pekingu či priemyselného centra Šanghaja. Hoci služba ešte ani zďaleka nepokrýva celé územie, tento rok sa podľa vlaňajších očakávaní zrejme dostane k novej technológii takmer každý desiaty Číňan.
Popri Číne sa technológia rozvíja v Spojených štátoch, v Južnej Kórei, v Európe. Číne však nepatrí len prvenstvo v rozširovaní 5G siete, ukazuje sa, že dokonca získava predstih.
Americký The Wall Street Journal uvádza, že Čína nad Spojenými štátmi jednoznačne vyhráva. Už má viac používateľov 5G sietí nielen v absolútnom počte, ale aj v prepočte na jedného obyvateľa. Jej smartfóny sú dostupnejšie a lacnejšie.
V súboji o svetový trh pripadá významná rola najväčšiemu výrobcovi telekomunikačných zariadení na svete, čínskej spoločnosti Huawei. Spojené štáty vlani obvinili firmu, že jej zariadenia v USA sa budú dať zneužiť na špionáž, a preto ju vylúčili z budovania novej siete 5G. Huawei obvinenie odmietol.
S menším či väčším úspechom sa snažili USA o podobnom kroku presvedčiť svojich spojencov. Podarilo sa im to napríklad pri Veľkej Británii, ktorá v júli rovnako odvrhla Huawei a zakázala používanie čínskej technológie pri výstavbe sietí po konci tohto roka.
V EÚ napokon každý podľa svojho
Európska únia podporuje rozširovanie 5G sietí. S cieľom držať krok s Čínou a USA zaviazala svoje členské štáty, aby do konca roka 2020 poskytli prevádzkovateľom nové frekvencie na používanie služby. Má sa zabezpečiť, aby mali prevádzkovatelia prístup k dostatočnému frekvenčnému spektru.
Na razantné vystúpenie proti Huawei napriek nátlaku spoza Atlantického oceána EÚ nepristúpila, hoci Európska komisia vyzvala členské štáty, aby účasť čínskej firmy na budovaní 5G sietí aspoň obmedzili. Zdá sa, že výzva nepadla na úrodnú pôdu, a to opäť pre štátne záujmy.
Francúzsko ešte na začiatku roka hodlalo umožniť čínskej firme postaviť vlastný závod na jeho území. Prezident Emmanuel Macron potom v auguste vyhlásil, že Huawei nebude mať zákaz pri výstavbe siete vo Francúzsku. Podobný postoj zaujíma Nemecko, momentálne predsedajúci štát EÚ.
Slovensko tento týždeň naplnilo svoj záväzok voči EÚ. V pondelok zverejnil Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb informáciu, že v súťaži získali štyria miestni telekomunikační operátori – Slovak Telekom, Orange Slovensko, O2 Slovakia a Swan Mobile – frekvencie z frekvenčného pásma 700 MHz a pásiem 900 MHz a 1 800 MHz. Tie sú potrebné na sprevádzkovanie 5G siete. Predajom frekvencií získa štát 100,2 mil. eur.
Prvá podmienka na uvedenie siete 5G na slovenský trh je tak splnená. Frekvencie sú uvoľnené. Otázka je, čie technológie sa použijú na výstavbu sietí a či operátori budú pri tom postupovať spoločne. Napríklad vo Francúzsku, kde je sídlo Orange, je vedenie štátu k Huawei ústretové.
Jednoznačný postoj vyjadrila v októbri iba prezidentka Zuzana Čaputová. Angažovanie Huawei na Slovensku označila za bezpečnostné riziko. Prezidentka však nemá výkonnú moc, zásadné vyjadrenie čaká vládu.
Zdravotné ohrozenie vláda vylučuje
Druhú otázku, ktorú vyvoláva budovanie 5G siete, je ochota prijatia tejto technológie obyvateľmi, a to bez ohľadu na majiteľa technológie. Veľa sa píše, a to na rozličnej úrovni, od odbornosti až po demagógiu, či môže používanie novej technológie priniesť zdravotné problémy pre ľudí a zvieratá.
Na Slovensku sa na argument potenciálneho ohrozenia zdravia odvolala petičná aktivita, ktorá podľa publikovaných informácií zozbierala vyše 16-tisíc podpisov. Aktivisti sú proti zvyšovaniu „expozície obyvateľstva elektromagnetickými poľami“, žiadajú odbornú diskusiu na túto tému a sú za odloženie budovania 5G siete, kým „nebude nezávislými štúdiami potvrdená jej bezpečnosť“.
Petíciu odovzdali v júni ministerstvu dopravy a výstavy, ktoré ju prerokovalo s predkladateľmi nasledujúci mesiac. Ako sa uvádza v zápisnici z prerokovania, ministerstvo napriek stretnutiu petíciu nevyhodnotilo. V zdôvodnení uviedlo, že posudzovaniu expozície obyvateľov elektromagnetickému poľu v blízkosti zdrojov žiarenia „venuje vysokú pozornosť“. Ako príklad uvádza zverejnenie špeciálnej metodiky.
Ministerstvo dopravy, ako vládny orgán, sa jednoznačne postavilo za budovanie 5G siete. Očakáva sa, že tieto nové technológie sa budú využívať najmä v takých oblastiach, ako sú priemysel 4.0, inteligentná mobilita a autonómne vozidlá, zdravotníctvo. Hodlá „šíriť osvetu a overené informácie, aby v spoločnosti nevznikal neopodstatnený strach“.
Zdôvodneniu neškodnosti žiarenia pri 5G sieťach sa venujú rozličné oficiálne zdroje, od stránky Európskej komisie v Bruseli až po Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií. Ten sa opiera, napríklad, o závery Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), podľa ktorých „neexistujú dôkazy o zdravotných dôsledkoch expozície elektromagnetickým poliam nízkych hodnôt“. A také polia by mali vznikať pri 5G sieťach.
Tu sa opäť dostávame k vysokej politike. Americký prezident Donald Trump po prepuknutí pandémie koronavírusu na jar obvinil WHO, že má príliš blízke vzťahy s Čínou. Pohrozil jej, že USA prestanú WHO financovať. V kritike neustal ani v nasledujúcich mesiacoch, ba pridal, že ak prehrá tohtoročné prezidentské voľby, Čína ovládne Spojené štáty.