Masívne krivenie spravodlivosti čurillovcov pokračuje

Podľa uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré sa objavilo na sociálnych sieťach, Úrad inšpekčnej služby vzniesol všetkým menovaným obvinenie v takmer najprísnejšom odseku, pri ktorom im hrozí trest odňatia slobody od sedem do dvanásť rokov. Viní ich aj zo závažnejšieho spôsobu konania, keďže sa protiprávnej činnosti údajne dopustili na viacerých osobách.

Podstata obvinenia spočíva vo vyfabulovanom trestnom stíhaní a účelovom vedení takzvaného „technického spisu“, mediálne označovaného aj ako spis číslo 80, ktorý obvinení využívali na cvičné výsluchy kajúcnikov a iné nezákonné vedenie trestných stíhaní. Pravidlá trestného stíhania, ako aj jeho začatie či vedenie spisu, majú svoje presné hranice v trestných normách. Od nich sa nemožno odchýliť, no obvinení ich podľa inšpekcie účelovo obchádzali, aby mohli ľahšie usvedčovať osoby, na ktorých pracovali.

Trestné stíhanie má svoje pravidlá

Niektoré úkony totiž môže policajt vykonať až po tom, ako sa začne trestné stíhanie. Trestné stíhanie sa začína zväčša odôvodneným podozrením z trestnej činnosti, a to vypracovaním uznesenia o začatí trestného stíhania.

Uznesenie musí podľa zákona obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia zákona.

Trestné stíhanie môže byť vedené buď vo veci, alebo voči konkrétnej osobe. Voči konkrétnej osobe smeruje také trestné stíhanie, v ktorom prijal policajt na základe dôkazov dostatočne odôvodnený záver o tom, že za spáchaný trestný čin je zodpovedná konkrétna osoba.

Pri trestnom stíhaní vedenom vo veci ide o stav, keď bol spáchaný trestný čin, ale polícia ešte nevie pomocou dôkazov s najväčšou pravdepodobnosťou určiť konkrétnu osobu za páchateľa. Práve vedenie trestného stíhania vo veci si čurillovci zvolili preto, aby v ňom nebol nikto obvinený, a mohli tak pracovať bez zásahov obhajcov či iných osôb, ktoré by mohli poukazovať na nezákonnosť.

Čurillovci vraj porušili základné zásady trestného poriadku

Inšpekcia v obvinení hovorí o tom, že Ďurka, Čurilla a Daňko mali v rozpore s nielen pravidlami trestného stíhania, ale aj so základnými zásadami trestného poriadku, vyfabrikovať po vzájomnej dohode fiktívne trestné stíhanie, aby mohli založiť takzvaný technický spis. Daný spis špecificky obsahoval toto označenie a navyše bolo podčiarknuté.

Bol to konkrétne Pavol Ďurka, ktorý začal fiktívne stíhanie pre založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, pričom nevedel popísať žiaden konkrétny prvok, o ktorý by vedel stíhanie oprieť. V uznesení abstraktne popisuje trestnú činnosť, ktorá je páchaná sústavne od roku 2012 na území celej Slovenskej republiky, kde pôsobia nešpecifikovaní členovia a páchajú nešpecifikovanú trestnú činnosť prostredníctvom nešpecifikovaných úplatkov, vďaka ktorým dosahujú nešpecifikovaný zisk.

Takto koncipované začaté trestné stíhanie je v hrubom rozpore so všetkými zásadami trestného poriadku. Odhliadnuc od konkrétnych zákonných ustanovení, aj laik dokáže pochopiť, že dané odôvodnenie je nielen bezobsažné, ale môže sa vzťahovať na akékoľvek osoby či skutky. Založenie zločineckej skupiny ako trestný čin zvolil Ďurka špecificky preto, aby dosiahol dozorovú právomoc Úradu špeciálnej prokuratúry.

Čurillovci tak začali stíhanie pre organizovanú trestnú činnosť a korupciu, aj keď nemali žiadnu vedomosť o protiprávnej činnosti akýchkoľvek osôb, ktorá by odôvodňovala takýto postup. Jednoducho si trestné stíhanie vymysleli, aby mohli založiť technický spis.

Technický spis zákon nepozná

Trestné kódexy pritom nepoznajú pojem „technický spis“. Z Ústavy SR jednoznačne vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní môžu ako štátne orgány konať iba to, čo im zákon umožňuje. Všetko ostatné je považované za protiprávne konanie.

Spustenie fiktívneho trestného stíhania policajti teda potrebovali, aby mohli ďalej konať. Vo fiktívnom stíhaní a na ňom založenom technickom spise potom vypočúvali osoby, ktoré boli v rôznych iných konaniach obvinené.

V tomto fiktívnom konaní vystupovali ako svedkovia – kajúcnici, a ich výsluchy prebiehali nielen bez prítomnosti obhajcov a iných potrebných zákonných náležitostí, ale obvinenie hovorí aj o ich účelovom nacvičovaní výpovedí tak, ako to policajtom vyhovovalo.

Na základe falošného stíhania do technického spisu vypočúvali svedkov ako Bernard Slobodník, Marián Kučerka, Michal Suchoba či Boris Beňa, František Imrecze a Ľudovít Makó. Medzi vypočúvajúcimi prokurátormi boli prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa, Peter Kysel alebo Ladislav Masár.

Fiktívny spis ako základ na nelegálnu činnosť

Práve to bola podstata technického spisu. Ak by totiž tieto osoby vypovedali v pôvodných konaniach a tieto výpovede by boli zaznamenané v riadnych spisoch, bolo by zrejmé, koľkokrát bol výsluch urobený, a čo v ňom osoby vypovedali. Navyše by k výsluchom mali prístup aj iní obvinení alebo ich obhajcovia, na čo majú plné právo.

Inými slovami, podľa zákona musí spis obsahovať všetky úkony trestného konania, aby s nimi bola oboznámená aj obhajoba, a mohla sa k nimi vyjadrovať, prípadne poukazovať na rozpory práve v opakujúcich sa výsluchoch alebo na spôsob ich vykonávania. Tomu chceli obvinení policajti zabrániť.

V technickom spise vypovedali obvinené osoby už ako kajúcnici, a bolo jedno, koľkokrát budú vypovedať. Nikto to totiž nevedel skontrolovať. Nikto z obhajoby nemal k spisu prístup, lebo nikto z nich nevedel, že sa vedie akési fiktívne stíhanie. Čurillovci tak mohli nerušene cvičiť výsluchy dovtedy, kým kajúcnik nepovedal to, čo potrebovali do iných trestných konaní.

Podľa obvinenia mali čurillovci k týmto nezákonným praktikám prizývať aj iných vyšetrovateľov Policajného zboru, ktorým určovali, čo má a čo nemá výsluch obsahovať. Účelom tohto fiktívneho trestného stíhania pritom nebolo objasnenie trestnej činnosti tak, ako to ukladá zákon.

Obvinení policajti chceli zistiť, čo všetko kajúcnici vedia, selektívne vybrať časti ich výpovedí tak, aby mohli účelovo obviniť iné osoby, ktoré sa im na to hodili a pripravovať kajúcnikov na výpovede v iných trestných stíhaniach, aby nerobili chyby.

Prokurátori vedeli o všetkom a nekonali

O celej tejto nezákonnej činnosti vraj vedel Michal Šúrek ako dozorový prokurátor, ktorý podľa obvinenia údajne úmyselne nenaprával pochybenia policajtov v rozpore s tým, čo mu káže zákon. Práve naopak, účelovo vraj priťažil obvineným osobám Norbertovi Bödörovi, Tiborovi Gašparovi a Jozefovi Brhelovi, aby si nemohli uplatniť ich obhajobné práva. Šúreka na toto konanie údajne pridelil pokynom vtedajší špeciálny prokurátor Daniel Lipšic po tom, ako sa na tom vzájomne dohodli s prokurátormi Repom a Šúrekom.

O týchto nezákonných praktikách, okrem iných dôkazov v obvinení, svedčí aj vyšetrovateľ Jaroslav Vereščák. Ten bol prítomný na mnohých výsluchoch kajúcnikov ako člen skupiny Očistec, a popisuje celý modus operandi. Sám hovorí, že pri výsluchoch ani nepoznal skutok, pre ktorý vypočúval osoby, a ani nemal prístup do technického spisu.

Všetok materiál zo stíhania odovzdával Ďurkovi, pričom spomína nielen technický spis číslo 80, ale aj ďalší pod označením číslo 154. Tieto spisy tak nazývali Ďurka, Čurilla, Daňko a Repa. Vyslovene hovorí, že mu pod pojmom technický spis bolo ozrejmené, že je potrebné schovať niektoré pasáže výpovedí kajúcnikov preto, lebo keby by do nich nahliadli obhajcovia, budú vynášať informácie. V rovnakom duchu svedčil aj iný vyšetrovateľ Marek Ujjobbágy.

Masívne nelegálne praktiky tak boli nielen bežnou pracovnou metódou príslušníkov NAKA a prokurátorov špeciálnej prokuratúry, ale dokonca niečím, čo otvorene priznávali pred inými kolegami, ktorých používali na výsluchy svedkov. Zatajovanie informácií a schovávanie výpovedí pred obhajobou, a to všetko bez legálneho vedenia trestného stíhania pri vedení falošného spisu, nemožno racionálne nazvať zákonným konaním.

Upretie práva na spravodlivosť

Obhajoba by potom nemala prístup k celej genéze výsluchov, ale už iba k poslednej, perfektne upravenej verzii výpovede, s akou boli spokojní čurillovci. Ak príde svedok perfektne naučený a oboznámený s faktami a okolnosťami svedčiacimi proti klientovi, a to priamo od policajtov, je veľmi ťažké hovoriť o spravodlivom dokazovaní. Bokom ide aj skutočnosť, že svedok má vypovedať pravdu, alebo že polícia je povinná zistiť skutočný stav veci.

Plán bol pomerne jednoduchý. Po tom, ako boli kajúcnici naučení, čo na koho povedať, by sa na základe ich výpovedí začali samostatné trestné stíhania. Tie by obsahovali už len dopredu schválené a usvedčujúce výpovede. Falošné trestné stíhanie zločineckej skupiny chcel Ďurka následne prerušiť, čím by išlo do stratena. Nikto by sa o ňom nedozvedel, a teda aj technický spis číslo 80 s celým jeho obsahom by ostal v zabudnutí.

Extrémne krivenie zákona a trestného konania, rozsah a počet osôb, ktoré sa na tom podieľali, a to všetko za spolupráce prokurátorov, ktorí mali vykonávať dozor nad nezákonnosťou, opäť napovedá, že toto nemohlo byť prvé konanie tohto druhu zo strany zúčastnených. Prekvapením je iba pomerne úzky záber obvinených.

Inšpekcia rozsiahlo popisuje nezákonné aktivity obvinených na 38 stranách obvinenia. Účelové fiktívne stíhania, nezákonná preparácia kajúcnikov, neprípustný zásah do práv obvinených ako schovávanie či zatajovanie výpovedí iných osôb, iba aby nemohli uplatniť svoje obhajobné práva v plnom rozsahu. To všetko je podložené výpoveďami svedkov, ktorí sa na tejto činnosti priamo podieľali, ako aj zvukovými nahrávkami.

Je pritom jedno, že dané konanie bolo v neprospech osôb, ktoré média dopredu označili za zloduchov. Každému musí byť zaručený rovnaký nárok na plný rozsah práv pri každom obvinení, a to vrátane čurillovcov. A aj keď obvinenie môže javiť znaky extrémneho porušovania zákona páchateľov, aj oni majú právo na prezumpciu neviny. Možno v ich prípade aj napriek množstvu dôkazov dôjde k zbaveniu viny. Bolo by to síce prekvapivé, ale možné.

Daňko nechápe obvinenie

Prekvapivé sú aj niektoré vyjadrenia zainteresovaných. Obvinený Daňko nechápe, z čoho je obvinený, pretože nikdy nepochybil. Je na zamyslenie, že tento človek s právnickým vzdelaním, ktorý šéfoval elitnému útvaru NAKA, nerozumie, že v obvinení popísané konanie je nezákonné. Konkrétne vytváranie falošných trestných stíhaní, spisov a preparácia kajúcnikov v snahe priťažiť nepohodlným osobám.

Rovnako vyjadrenie bývalého špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica o tom, že takýto postup bol bežnou pracovnou metódou v prípadoch hrubokrkej mafie. A doteraz to nikto to nespochybnil. Ťažko to mohol niekto spochybniť, ak o podobných metódach obhajoba nevedela, ako tomu bolo aj v tomto prípade. A ak sa na nelegálnej činnosti polície podieľa aj prokurátor, ktorý ju má kontrolovať, skutočne nie je nikto, kto by krivenie spravodlivosti odhalil.

Otvorene priznávať porušovanie zákona z úst prokurátora je raritné. Narábanie so spisom má svoje presné pravidlá nie len v trestných kódexoch, ale aj vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti o tvorbe spisu. Jej autorom je práve Daniel Lipšic. Je preto zvláštne, že nevie, ako sa má trestný spis v zmysle zákona viesť.

Vyhláška okrem iného uvádza, čo má byť obsahom spisu, ako má byť zoradený a podobne. V žiadnom ustanovení nie je zmienka o tom, že niektoré výsluchy z neho možno vyradiť či zatajovať, aby sa obhajoba nedostala k informáciám tak, ako to opisuje obvinenie.

Advokáti klientov, proti ktorým stál Daniel Lipšic, museli po jeho priznaní potešiť odsúdené osoby. Dané vyhlásenie zakladá možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku, pretože sám bývalý špeciálny prokurátor hovorí, že bežne marili obžalovaným právo na obhajobu.

Advokát Kubina sa tešil na súdne konanie, aby sa preukázala nevina  

Prekvapením je aj kritika zo strany obhajcu čurillovcov Petra Kubinu voči orgánom činným v trestnom konaní, že nefungujú mechanizmy prokuratúry pri jeho obhajobných návrhoch. Sťažuje sa teda na to, z čoho sú obvinení niektorí jeho klienti. Bol to pritom práve on, kto sa podľa vlastných slov tešil na súdne konanie, aby sa preukázala nevina jeho klientov.

Vznesené obvinenie pomerne podrobne odkrýva, ako neprípustne prepletené vzťahy boli medzi vyšetrovateľmi NAKA a prokurátormi špeciálnej prokuratúry. Spôsob ich koordinácie a protizákonný postup iba aby zlikvidovali im nepohodlných obvinených skutočne pripomína organizovanú zločineckú skupinu.

Ak sa obvinenie zakladá na pravdivých dôkazoch, a obvineným bude pred súdom preukázaná vina, toto konanie bude ukážkovým príkladom rozkladu právneho štátu. Všetky zložky orgánov činných v trestnom konaní od vyšetrovateľov po prokurátorov sa podieľali na nezákonnom stíhaní osôb. Tie síce mohli niečo spáchať, ale nemožno ich usvedčovať nelegálnymi praktikami. Ak by výraz účel svätí prostriedky mal byť zosobnený v trestnom prípade, čurillovci poskytli učebnicový príklad.