Verím. Človek človeku otázkou, alebo keď MAŤ je viac ako BYŤ
Prvé kroky viery sú úzko prepojené s odhaľovaním tajomstva, ktorým je človek sám pre seba. Prv, než sa rozbehne k obsahom svojej viery, vychádza zo seba. Som to „ja“, kto verí. Prirodzene nás teda zamestnávajú otázky „Kto som?“, „Načo som tu?“, „Aký je zmysel a cieľ môjho života?“. Podľa teológa Karla Rahnera je práve toto typický ľudský úkon: Človek má na rozdiel od iných tvorov schopnosť pýtať sa sám na seba. Sám pre seba som celoživotnou otázkou, aby som napokon prišiel na to, že som vlastne neriešiteľným tajomstvom. No práve v tom sa prejavuje obraz nášho Tvorcu.
Christian priest with cross praying by the church.
Kňazská modlitba. Foto: Profimedia.sk
Otázke o sebe sa preto nemôžeme úplne vyhnúť. Je prítomná vo všetkom, čo si (ne)myslíme, (ne)uznávame, rozhodujeme, čo(ne)konáme, posudzujeme, (ne)kontrolujeme a konštruujeme. Aj keď si ju roky neuvedomujeme alebo sa jej vyhýbame, prakticky na každom kroku sme konfrontovaní s otázkou vlastnej existencie.
Môžem donekonečna rozprávať o technických a estetických prednostiach zliatinových diskov, no v určitom momente stojím pred otázkou: Kto som, že hľadám svoje šťastie v zliatinových diskoch? Čo sa stalo s mojou schopnosťou milovať a byť láskavý, keď som si vytvoril taký živý vzťah k chladným častiam strojov?