Z plánu obnovy sme otvorili už viac ako 80 ambulancií praktikov a pediatrov

Situácia s nedostatkom všeobecných lekárov sa na Slovensku zhoršuje - dokopy nám ich chýba 484. Keďže normatív pacientov na jedného praktického lekára je 1 600, znamená to, že lekári v systéme si musia prerozdeliť zhruba 774-tisíc ľudí navyše, lebo tí si nemajú u koho založiť svoju zdravotnú kartu.

"Lekári sú vyčerpaní a vyhorení, pacienti sú neistí, nervózni, čo má neraz za následok vyhrotenie situácie. Je nevyhnutné prilákať do systému nových lekárov a hlavne ,omladiť‘. V opačnom prípade nastane kolaps a nebude možné zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti," hovorí Lea Lehotská z komunikačného oddelenia Prešovského kraja.

Až 41 percent slúžiacich praktických lekárov pre dospelých je v dôchodkovom veku. Hrozí pri nich, že skončia svoju prax, hoci nemajú za seba náhradu (tento stav je evidentný najmä v odľahlých regiónoch). "Navyše samosprávny kraj sa o tom dozvie najskôr dva mesiace pred plánovaným ukončením poskytovania zdravotnej starostlivosti," približuje realitu Lucia Forman, hovorkyňa Bratislavského kraja.

Pacienti potom musia za novým lekárom dochádzať desiatky kilometrov alebo ich ten neprijme do svojej kapitácie. Viac ako 280-tisíc občanov Slovenska nemá svoju zdravotnú kartu u žiadneho odborníka.

To, že päť percent slovenskej populácie nemá praktického lekára, nemusí byť konečné číslo. "Ak sa to nebude riešiť, hrozí, že do piatich, respektíve najneskôr desiatich rokov, to už nebude 280-tisíc obyvateľov, ale minimálne 2,5 milióna,“ varoval šéf Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik.

Mohlo by Vás zaujímať Bez všeobecného lekára sú státisíce Slovákov. Ako získať online PN či lieky?

Ministerstvo sa spolieha na peniaze z plánu obnovy

Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že si nedostatok ordinácií uvedomuje. Upokojuje však, že aktívne pracuje na ich novom otváraní - a to nielen pre všeobecných lekárov, ale aj pre pediatrov. Konkrétne vďaka desiatim miliónom eur, ktoré na to predchádzajúce vlády vyčlenili z plánu obnovy.

Túto finančnú pomoc možno čerpať v priebehu rokov 2022 až 2026. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková v stredu otvorila tretie kolo výzvy, na ktorú sú alokované prostriedky vo výške štyri milióny eur.

V čiernych okresoch, kde je nedostatok odborníkov najmarkantnejší, dostanú lekári na nové ambulancie 80-tisíc eur a v červených 70-tisíc eur. Oranžové okresy dostanú najnižšiu sumu – 60-tisíc eur.

"Chcela by som aj vyzvať všetkých lekárov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, či už všeobecnej pre dospelých, alebo aj pre deti a dorast, aby aj týmto spôsobom sme ich motivovali k otvoreniu nových ambulancií v okresoch, ktoré nám dnes svietia predovšetkým ako najhoršie, čierne okresy. Pretože tam potrebujeme čo najviac zvýšiť dostupnosť poskytovanej dennej primárnej ambulantnej starostlivosti," vyzvala Dolinková.

Mapa klasifikácie okresov. Reprofoto: ÚDZS

Ministerka zároveň priblížila, že z prvej výzvy vzniklo 15 ambulancií všeobecných lekárov pre dospelých a šesť pre pediatrov. "V rámci druhej výzvy bolo podaných 110 žiadostí, 68 nových ambulancií už bolo podpísaných, čiže už čerpá peniaze z plánu obnovy, a 18 je ešte v procese hodnotenia," dodala.

Prijímateľ príspevku sa okrem iného zaväzuje najmenej päť rokov prevádzkovať všeobecnú ambulanciu v danom okrese. V opačnom prípade je povinný financie alebo ich časť vrátiť. Všetky potrebné informácie možno nájsť na webe novaambulancia.sk.

Motivovať odborníkov sa snažia aj samotné kraje.

Napríklad Bratislavský samosprávny kraj vyhlásil na rok 2024 dve výzvy v hodnote 120-tisíc eur: na materiálno-technické zabezpečenie ambulancie a rekonštrukciu a modernizáciu zdravotníckeho zariadenia. Zároveň Poliklinika Karlova Ves otvorila v roku 2022 ambulanciu všeobecného lekára pre dospelých so zameraním na pacientov z Ukrajiny.

Prešovský samosprávny kraj zase po druhýkrát vyhlásil dotačnú výzvu pre začínajúcich lekárov, ktorí takto mohli získať zo zdrojov krajskej samosprávy príspevok na ambulanciu do výšky päťtisíc eur.

Príspevok na zriadenie ambulancie nie je riešením

Nie všetci vnímajú európske peniaze ako riešenie chýbajúcich lekárov prvého kontaktu.

"Pokiaľ lekár, ktorý to prijme, nedokáže zabezpečiť dostatočný počet pacientov, ide do rizika, že bude musieť prostriedky hľadať," kritizoval minulý týždeň podpredseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých (ZVLD) Ján Hencel.

Štát by mal podľa neho vyčleniť ďalšie zdroje, ktoré by lekárom pomohli prečkať dané obdobie. Nedá sa vraj spoliehať na to, že noví lekári si automaticky získajú dosť ľudí, lebo mnohí z 280-tisíc pacientov bez svojho praktika si žiadneho ani nechcú nájsť. Niektorí pacienti sú totiž spokojní so súčasným lekárom, hoci ten môže byť preťažený alebo hrozí, že o pár rokov odíde do dôchodku. "Pre mnohých ľudí nemusí byť dostatočnou motiváciou, že si nejaký lekár v okolí založil novú ambulanciu," vysvetľuje šéf ZVLD Rastislav Zanovit.

Upozorňuje, že segmentu ambulantných všeobecných lekárov sa z rozpočtu pre zdravotníctvo neušlo dosť. "Chceli by sme, aby pre nás bolo v rozpočte fixované určité percento a z neho by sa časť vyčlenila na nedostatok lekárov v kritických oblastiach. Peniaze v rozpočte sú, len ich treba nájsť," približuje lekár.

Podľa prepočtov združenia je na zlepšenie situácie potrebných asi 60 miliónov ročne. Ak ich nechce dať z kasy ministerstvo zdravotníctva, treba podľa ZVLD hľadať externé zdroje. „Vychádza to na 12 eur na jedného obyvateľa Slovenskej republiky,“ priblížil Hencel. „Tie zdroje sú potrebné na financovanie zhruba 150 zdravotníkov. Nielen lekárov, ale aj sestier,“ pokračoval.

Združenie navrhuje, aby vznikol fond, do ktorého by prispievali pacienti - napríklad v rámci poplatkov za návštevu ambulancie. Predpokladá však, že súčasná sociálno-demokratická vláda nebude chcieť, aby sa pacienti museli takouto formou skladať na zdravotnú starostlivosť.

(tasr, est)