Ondřej Štindl

Takto uvažujú malé deti. Lenže tento infantilný spôsob vnímania sveta je charakteristický prakticky pre všetky skupiny, ktoré sa bijú o pozornosť publika v súčasných kultúrnych a iných vojnách.

V ten istý deň, keď rakúska Posledná generácia oznámila koniec, vyšiel na britskom serveri Unherd, značne kritickom voči súčasnému pokrokárstvu, text Gurwindera Bhogála o „metle 'neotodlerizmu'“ (toddler je anglicky batoľa). „Batoľacie“ správanie, ktoré síce ohrozuje dosiahnutie cieľov, ale pomáha naplniť okamžité citové potreby, je podľa Bhogála kľúčovou charakteristikou súčasnej aktivistickej ľavice i pravice, platí to vraj ako pre radikálnych ekológov, tak aj pre účastníkov súčasných protiimigrantských búrok v Británii.

„U detí sú najčastejšie príčiny pobúreného správania – impulzivita, snaha domôcť sa pozornosti a pocit nároku – považované za normálne, ale u dospelých to sú kľúčové symptómy porúch osobnosti klastra B. Všetky štyri z nich – narcistická, histriónska, antisociálna a hraničná – sú dnes zároveň spájané s intenzívnym používaním sociálnych sietí, veľmi pravdepodobne preto, že slúžia typom klastra B ako ideálne pódium na ich divadlo.

Sociálne siete sú perfektné zhromaždisko pre prehnane emocionálnych ľudí. (…) Mnoho aktivistov – sprava aj zľava – teraz dúfa, že dosiahnu ideálny svet rovnakým spôsobom ako rozmaznaný fagan, ktorý sa dožaduje hračky, ktorá mu je odopieraná, sú čo najhlasnejší a čo najviac hysterickí, ako to len ide.“

Je veľa dôvodov byť stavom dnešného Západu znepokojený, azda aj pobúrený. Zákony „tyranie rozhorčenia“ sú však železné a skoro každého si prispôsobia, urobia z neho „neotoddlera“.

Cesta, ako sa pohnúť smerom k dospelosti, môže spočívať vari len v tom, že sa človek od „batoľacieho“ diskurzu odreže, aj keby ho to malo stať takzvanú relevanciu.

Svet tým asi nezachráni, ale aspoň zlepší svoje bezprostredné okolie a hádam trochu aj svoju dušu.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.