Hlavne zostať naštvaný
Lenže pre určitý typ verejne sa angažujúceho človeka (zďaleka nielen ekologických aktivistov) je fetišizácia nejakej emócie charakteristická a celé to verejné angažovanie je nakoniec podriadené jedinému účelu – navodiť v aktivistovi tú náležitú emóciu. Vyjadriť ju pokiaľ možno čo najdramatickejším spôsobom, s čo najväčším akcentom na význam aktivistovho gesta.
Z jeho pohľadu je potom bezpredmetné pýtať sa, či spôsob protestov (v prípade Poslednej generácie napríklad blokády komunikácií) mohol viesť k dosiahnutiu deklarovaného cieľa, v tomto prípade asi dostať väčšiu časť spoločnosti na svoju stranu a presadiť tak radikálne zmeny v intenciách aktivistov.
„Spoločnosť zlyhala“, pretože nepočúvala, nenechala sa presvedčiť. Chyba je na jej strane, neúspech nemá čo robiť so zvolenými „presvedčovacími metódami“. Hrdinovia donkichotského boja proti ľahostajnosti však „ostávajú naštvaní“.
"Batoľacie" správanie
Rovnako keď boli nahnevaní skôr, všetci videli, že nahnevaní sú, a veľmi to s nimi nepohlo - a pritom malo. Nechápu vari, že morálnou povinnosťou každého jednotlivca je brať ohľad na moje city?
Takto uvažujú malé deti. Lenže tento infantilný spôsob vnímania sveta je charakteristický prakticky pre všetky skupiny, ktoré sa bijú o pozornosť publika v súčasných kultúrnych a iných vojnách.
V ten istý deň, keď rakúska Posledná generácia oznámila koniec, vyšiel na britskom serveri Unherd, značne kritickom voči súčasnému pokrokárstvu, text Gurwindera Bhogála o „metle 'neotodlerizmu'“ (toddler je anglicky batoľa). „Batoľacie“ správanie, ktoré síce ohrozuje dosiahnutie cieľov, ale pomáha naplniť okamžité citové potreby, je podľa Bhogála kľúčovou charakteristikou súčasnej aktivistickej ľavice i pravice, platí to vraj ako pre radikálnych ekológov, tak aj pre účastníkov súčasných protiimigrantských búrok v Británii.
„U detí sú najčastejšie príčiny pobúreného správania – impulzivita, snaha domôcť sa pozornosti a pocit nároku – považované za normálne, ale u dospelých to sú kľúčové symptómy porúch osobnosti klastra B. Všetky štyri z nich – narcistická, histriónska, antisociálna a hraničná – sú dnes zároveň spájané s intenzívnym používaním sociálnych sietí, veľmi pravdepodobne preto, že slúžia typom klastra B ako ideálne pódium na ich divadlo.
Sociálne siete sú perfektné zhromaždisko pre prehnane emocionálnych ľudí. (…) Mnoho aktivistov – sprava aj zľava – teraz dúfa, že dosiahnu ideálny svet rovnakým spôsobom ako rozmaznaný fagan, ktorý sa dožaduje hračky, ktorá mu je odopieraná, sú čo najhlasnejší a čo najviac hysterickí, ako to len ide.“
Je veľa dôvodov byť stavom dnešného Západu znepokojený, azda aj pobúrený. Zákony „tyranie rozhorčenia“ sú však železné a skoro každého si prispôsobia, urobia z neho „neotoddlera“.
Cesta, ako sa pohnúť smerom k dospelosti, môže spočívať vari len v tom, že sa človek od „batoľacieho“ diskurzu odreže, aj keby ho to malo stať takzvanú relevanciu.
Svet tým asi nezachráni, ale aspoň zlepší svoje bezprostredné okolie a hádam trochu aj svoju dušu.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.