Máme problém. Klesá produktivita, porastieme pomalšie

Produktivita práce nie je žiadna magicky meraná hodnota, ktorá by dokázala ukázať, ako veľmi sa v práci nadrieme a koľko nadčasov obetujeme svojmu zamestnaniu. Je to jednoduchá metrika, keď sa prepočíta hrubý domáci produkt na pracovníka či odpracovanú hodinu. Pokiaľ niekto dostane do ruky dve súčiastky za 10 a 20 korún a ich zmontovaním dohromady vytvorí za mesiac niečo, čo stojí 31 korún, veľmi produktívny nie je. Pridaná hodnota je nízka, hovoria ekonómovia. Je to problém, s ktorým sa borí česká, ako aj slovenská ekonomika. Naopak sa to darí napríklad Poliakom.

Dokonca aj slovenská produktivita predbehla tú českú už v roku 2010. A odvtedy si prvenstvo medzi porovnateľnými krajinami vrátane Poľska a Maďarska drží. Poliaci preskočili Maďarov v roku 2016 a pomaly sa blížia k Českej republike.

Problematika je dobre viditeľná aj na konvergencii [približovaní sa, pozn. red.] spomenutých štátov ku krajinám Európskej únie. Najbližšie k priemeru Únie je po celý čas jej existencie Česká republika, zatiaľ čo dlhé roky druhé Slovensko si muselo svoju pozíciu vydobyť preskočením Maďarska v roku 2005. Maďarsko však nakoniec Slovákov predbehlo, pričom obe tieto krajiny ako na dopingu preskočilo Poľsko. Poľsko, ktorému sa podarilo dokonca rýchlosť konvergencie zvýšiť.

Celá tá nezáživná akademická debata o produktivite práce má však jasné dosahy na naše každodenné životy. Spomalenie konvergencie a nižšia produktivita sa prepisujú do nižšieho ekonomického rastu, teda do nižšej spotreby. Inými slovami, mohli by sme byť bohatší, než sme a budeme.

Rečou čísel náš takzvaný rovnovážny rast, teda keď práve nie je extrémne dobre alebo, naopak, nie sme v recesii, klesá podľa odhadov štatistikov z troch percent na 2,5 percenta.

Pol percentuálneho bodu vyzerá ako kozmetická zmena, ale v skutočnosti je to rozdiel o 20 percent. Ak by sme boli produktívnejší, mohli by sme mať navyše jednu pätinu z novej pridanej hodnoty.

To však nie je nič jednoduché. Lepšie vzdelávanie, infraštruktúra, flexibilnejší trh práce či voľnejší obchod sú síce mantry, ktorými sa hocikto zaklína, no málokto má odvahu a schopnosti sa tým smerom vydať. Ide však o veľa.

Pol percentuálneho bodu urobí za 100 rokov rozdiel viac ako 60 percent. A hoci sa rast neprepisuje jedna k jednej do miezd, skúste si pre predstavu sami povedať, ako veľmi by sa vám dnes k platu tých 60 percent navyše hodilo.