Marcel Merčiak z Paríža: Rekordér z Kuby a náš chudobný záver

Bola to zlatá bodka za jeho kariérou. Vyzuté zápasnícke topánky položil do stredu žinenky a zamával na rozlúčku. Urobil to veľkolepo. Žiadny zápasník pred ním nevyhral štyri zlaté a žiadny športovec nedosiahol na olympiádach päť!  

Od olympiády v Tokiu nezápasil

Jeho športovými idolmi síce boli bejzbalisti Omar Linares a Victor Mesa, ale vždy inklinoval k silovým športom. Skúšal box, čo je v takýchto prípadoch na Kube samozrejmosť. Tamojší chlapci túžia byť úspešní ako legendy olympijského ringu Teofilo Stevensom či Felix Savón. Ako 10-ročný objavil zápasenie a bolo rozhodnuté.

Zápasenie bolo vzhľadom ne jeho telesné proporcie ideálnym riešením. Začal v malej školskej telocvični. V trinástich rokoch mal dvojnásobnú zlomeninu holennej kosti. Ťažké zranenie s ním nezakývalo. Naučil sa tvrdo drieť, popri športovaní pracoval na poli a behal za zvieratami. 

Výraznú podporu našiel u otca Bartola Lopeza. „Prinútil ma bojovať proti všetkým deťom zo susedstva,“ povedal Lopez ešte pred olympiádou. Otcovi venoval posledné zlato. Keď vlani zomrel, Lopez uvažoval nad tým, že už nikdy športovať nebude. Beztak sa po tokijskom štvrtom triumfe na dlhé obdobie odmlčal.

Zvyčajne v mimosúťažnom a mimotréningovom režime váži okolo 150 kilogramov. Obor z Herradury, malého 6-tisícového mesta v západnej kubánskej provincii Pinar del Rio, z ničoho nič ohlásil v máji návrat. Od Tokia nezápasil na žiadnej medzinárodnej súťaži! Akokeby sa tri roky len šetril. Miesto na olympiáde mal vďaka kvóte, ktorú pre Kubu získal Oscar Pino na vlaňajších majstrovstvách sveta v Belehrade. O 11 rokov mladší Lopezov kolega skončil bronzový, do Paríža však cestoval kubánsky olympijský gigant. 

Schudnúť musel aspoň pätnásť kíl

Tvrdo trénoval pod vedením trénera Pedra Vala so sparingpartnerom Hectorom Miliánom, olympijským šampiónom z Barcelony 1992. Potreboval upraviť hmotnosť a schudnúť aspoň pätnásť kíl. Pred súťažami dal prednosť dlhým sústredeniam. Absolvoval ich v Chorvátsku a Bulharsku.

„Každý deň som sa cítil lepšie a lepšie. Napredoval som. Vždy som mal pred sebou dva ciele: sústrediť sa čo najviac na prípravu, aby som mohol dosiahnuť úspech pre Kubu,“ povedal po zlatom epilógu. Na olympiádu sa pripravil skvelo. Len Mirzazadeh a semifinálový súper Šariati z Azerbajdžanu proti nemu „uhrali“ v zápase aspoň jeden bodík. 

„Som medzi olympijskou elitou. Je to odmena za obrovskú drinu, ktorú som musel podstúpiť s pomocou všetkých a najmä rodiny. Toto bolo moje najväčšie víťazstvo,“ vyhlásil muž, ktorého miesto v panteóne olympijských velikánov je neodškriepiteľné. Dosiahol ho v športe, ktorý patrí k dlhej histórii olympiád a ktorý chcel MOV pred niekoľkými rokmi z programu vyhodiť. Mijaín Lopez v ňom dosiahol najviac. Možno otvoril dvere novej budúcnosti zápasenia. 

Vrátime sa s najmenším počtom medailí

Pre slovenských športových fanúšikov je druhý olympijský týždeň nezvyčajne chudobný. Po víkende máme v hre už len štyroch športovcov.

Chodeckí snúbenci Dominik Černý a Hana Burzalová skončili v prvých olympijských maratónskych pretekoch zmiešaných dvojíc na 20. mieste. Prekážkárka Viktória Forsterová pobeží vo štvrtok predpoludním v repasáži so snahou dostať sa do semifinále. A posledným zástupcom bude Tajmuraz Salkanazanov, zápasník s oprávnenými medailovými ambíciami, štvornásobný majster Európy, ktorý je však na olympiáde prvýkrát a to zvykne byť, obzvlášť v zápasení, prekérna situácia. 

Isté je, že sa výprava vráti domov s najchudobnejšou medailovou bilanciou. Máme bronz Mateja Beňuša z vodného slalomu. Doterajším minimom boli tri medaily z letnej premiéry v Atlante 1996. Dosiahli sme tri štvrté miesta, čo sa nikdy predtým nestalo, k tomu jedno piate a tri šieste. Sedem pozícií na bodovaných priečkach mimo stupňa víťazov (od 4. po 6. miesto) je vyrovnaním takéhoto maxima zo Sydney 2000. Tam sme mali dve štvrté, tri piate a dve šieste miesta. Ale mali sme aj päť medailí, zastúpenie v troch kolektívnych športoch a vo výprave 114 športovcov, o 86 viac ako teraz! 

Slovinsko, s viac ako dvojnásobne menšou populáciou ako Slovensko, má v Paríži tri kolektívne športy, z ktorých hádzanári hrajú o medaily, a 90 športovcov, pričom bezosporu najznámejší cyklista Tadej Pogačar zostal doma.

Z krajín našich susedov majú Rakúšania očakávanú slabšiu bilanciu ako na predchádzajúcich olympiádach. Získali zatiaľ jeden bronz, ale ich šport je dlhodobo nastavený na silnú preferenciu zimných odvetví.

Česi, ktorých výpravu tvorí 111 športovcov, majú po troch štvrtinách olympijského programu len zlato v tenisovom mixe a nečakaný bronz v šermiarskom korde družstiev. Pod štandardom z ostatných troch olympiád sú aj Maďarsko a Poľsko, celkovo menej medailí má tiež Ukrajina. Jej športovci však dosiahli napriek hroznej vojnovej situácii tri zlaté kovy, čo je viac ako v Riu de Janeiro a Tokiu! 

Paríž 2024 musí byť alarmom pre celý náš šport. Stále máme výborných športovcov, ktorí dokážu konkurovať svetovej špičke a bojovať o olympijské medaily. Ak sa však nerozrastie ich počet, tvrdé kvalifikačné kritériá pre Los Angeles 2028 môžu ešte stenčiť súčasnú podobu najmenšej slovenskej olympijskej výpravy.