Je to postavené na hlavu. K migrantom, ktorí k nám poväčšine nelegálne prídu, sa správa západná kultúra nezriedka submisívne, pričom nepovažuje za potrebné, aby na našom území rešpektovali štandardy našej civilizácie. Naopak, v otázke zahraničných vojenských intervencií sa euro-americká liberálna kultúra správa niekedy naozaj nadradene. Bombardujeme ich, lebo veríme v nebezpečenstvo, ktoré tam nie je, prípadne veríme, že u nich všetci čakajú na export našej demokracie.
Premýšľam o umieraní civilov v Gaze a o nepokojoch v Británii po zavraždení troch malých detí dnes už 18-ročným synom migrantov z Rwandy. Je to súčasťou môjho dlhodobého premýšľania o tom, ako naša (rozumej západná, prevažne liberálna) spoločnosť pristupuje k ľuďom patriacim k iným svetovým kultúram a civilizáciám.
Liberálny prístup je vždy zdôvodňovaný ušľachtilými zámermi. Ale zároveň nám už desaťročia bije do očí, aký je ten prístup dvojaký, až protichodný, v závislosti od toho, či sa títo príslušníci iných civilizácií nachádzajú u nás, teda v Európe a Severnej Amerike, alebo žijú vo svojej vlasti v Ázii, či Afrike. Teda podľa toho, či sú migrantmi alebo či zostali doma.