Prepustenie Kováčika sprevádzajú mimoriadne okolnosti

Minister spravodlivosti Boris Susko v jeho prípade videl tak závažné pochybenia, že sa rozhodol v rámci podaného dovolania uplatniť svoju právomoc prerušiť výkon rozhodnutia, ktorá je využívaná skutočne mimoriadne.

Obdobný zásah v medializovanom prípade si verejnosť v nedávnej minulosti nepamätá a možno ho prirovnať k zásahu bývalého ministra spravodlivosti Tomáša Boreca z roku 2014. V tomto prípade išlo o odsúdenie bývalého košického mestského poslanca Františka Olejníka, ktorý bol odsúdený za korupciu na trest odňatia slobody vo výmere päť rokov a peňažný trest tritisíc eur.

Napriek právoplatnému rozsudku Olejník na výkon trestu nenastúpil. Minister Borec podal v tomto prípade dovolanie preto, lebo podľa jeho vyjadrení prvostupňový aj odvolací súd nevykonali dokazovanie v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na správne rozhodnutie v merite veci. Na základe týchto skutočností potom 29. januára 2014 podpísal rozhodnutie o odklade výkonu Olejníkovho trestu.

Rozhodnutie ministra spravodlivosti je zákonné

Na úvod treba poznamenať, že minister Borec ani minister Susko nijakým spôsobom neobišli zákon, ale iba využili svoje oprávnenie v zmysle Trestného poriadku. Zákon vymedzuje osoby, ktoré môžu využiť mimoriadny opravný prostriedok v podobe dovolania, a medzi tieto okrem iných patrí aj minister spravodlivosti.

Minister spravodlivosti môže podať dovolanie okrem špecificky vymedzených dôvodov, ako je zásadné porušenie práva na obhajobu alebo odsúdenie na nezákonných dôkazoch, aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím boli porušené ustanovenia Trestného poriadku a Trestného zákona alebo osobitného predpisu o väzbe.

Rovnako môže konať aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, alebo ak súd rozsudkom schválil dohodu o vine a treste, ktorá nie je so zreteľom na závažné porušenie hmotnoprávnych ustanovení primeraná alebo spravodlivá.

Dovolanie priznáva ministrovi nové možnosti

Ak minister podá dovolanie, zákon mu priznáva aj nové právomoci týkajúce sa väzby a prerušenia výkonu trestu. Ak ide o dovolanie v neprospech osoby, môže minister navrhnúť väzobné stíhanie osoby, ktorá bola právoplatne oslobodená spod obžaloby.

Na druhej strane, ak minister podá dovolanie proti právoplatnému odsudzujúcemu rozsudku na nepodmienečný trest odňatia slobody, môže takéto rozhodnutie súdu odložiť alebo prerušiť až do rozhodnutia o dovolaní. Rovnakú právomoc má aj súd rozhodujúci o dovolaní.

V mediálnom priestore zaznela výhrada, že dovolanie nemá odkladný účinok a ako je teda možné pri využití tohto inštitútu prepustiť právoplatne odsúdenú osobu. Dovolanie skutočne nemá vplyv na samotný trest z hľadiska odloženia jeho výkonu, ale to sa týka iba prípadov, ak ho podáva odsúdený alebo jeho zástupca, prípadne iná zákonom stanovená osoba.

V prípade podania zo strany ministra rovnako nejde o uplatnenie odkladného účinku v zmysle iných opravných prostriedkov, ale celkom inej zákonnej právomoci založenej na jeho postavení ako vedúceho ústredného orgánu štátnej správy.

Minister Susko však nekonal v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika z vlastného uváženia, ale na podnet obhajoby. Reagoval tak na podnet obhajcu Dušana Kováčika, ktorý vyhodnotil ako opodstatnený.

Urobil tak po preštudovaní samotného spisu obsahujúceho trestné stíhanie Dušana Kováčika a zároveň na základe obhajobných návrhov spochybňujúcich doterajší priebeh súdneho konania. Minister tak musel po preštudovaní danej dokumentácie prísť k záveru, že konanie trpí takými mimoriadnymi nedostatkami, že je potrebné podať dovolanie, ako to navrhuje obhajoba.

Minister Susko vidí nesprávne zistený skutkový stav

Podľa názoru ministra, ktorý prezentoval vo svojom vyjadrení, boli pri zisťovaní skutkového stavu „závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, respektíve právoplatné rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, čo mohlo mať za následok porušenie práva na spravodlivé súdne konanie“.

Na základe týchto skutočností minister Susko rozhodol o dočasnom prerušení výkonu trestu odsúdeného Kováčika.

Treba zdôrazniť, že nejde o oslobodenie alebo prepustenie odsúdeného.

Ide iba o odklad jeho trestu do času, kým dovolací súd nerozhodne o tom, či a ako sa bude dovolaním zaoberať. Ak súd dovolanie odmietne alebo zamietne, Kováčik bude musieť zvyšok trestu vykonať.

Minister síce neuviedol podrobnosti, na základe ktorých sa tak rozhodol, ale v kontexte jeho vyjadrenia a súčasne okolností trestného stíhania Dušana Kováčika treba spomenúť postavy, ktoré sa podieľali na stíhaní bývalého špeciálneho prokurátora. Kováčika totiž vyšetroval Pavol Ďurka a trestné konanie dozoroval prokurátor Michal Šúrek.

Obaja sú dnes obvinení zo zneužívania právomoci verejného činiteľa preto, lebo mali nezákonne manipulovať trestnými konaniami. Nemožno prehliadnuť ani zverejnené odposluchy čurillovcov, na základe ktorých vedia o nezákonne väznenej osobe, a nielenže nekonajú, ale v spolupráci so sudcami Špecializovaného trestného súdu pracujú na jej ďalšom protiprávnom uväznení.

Miera opodstatnenosti manipulácie trestných konaní je teda prítomná v oveľa väčšej miere ako pri tradičnom argumente odsúdených, že ich konanie bolo nespravodlivé.

Ak by sa preukázala ich vina a následne by sa zistilo, že podobný prístup uplatňovali aj v prípade Dušana Kováčika, dané zistenie by zásadným spôsobom mohlo ovplyvniť podané dovolanie práve v prospech odsúdeného. Zrejme aj na základe týchto skutočností tak minister Susko hovorí o nesprávne zistenom skutkovom stave alebo o porušení práva na spravodlivé súdne konanie.

Kováčik sa môže voľne pohybovať

Hoci v tomto prípade nejde o oslobodenie odsúdeného alebo ukončenie jeho výkonu trestu, Dušan Kováčik sa pohybuje na slobode celkom nerušene. Nemá žiadne obmedzujúce opatrenia alebo povinnosť nosiť monitorovací náramok, hoci bol odsúdený na pomerne dlhoročný trest.

Zákon v tomto prípade nepozná možnosť, ako zabezpečiť dozor nad takýmto človekom. Ak by Kováčik chcel, pokojne by mohol legálne vycestovať do zahraničia. Obmedzujúce opatrenia totiž ukladá súd pri rozhodovaní o páchateľovi. V prípade Kováčika však nerozhodoval súd, ale minister a ten nemá žiadne oprávnenie ukladať dané obmedzenia.

Bolo by zaujímavé sledovať vyvodenie zodpovednosti v prípade, ak by sa takto prepustená osoba z výkonu trestu rozhodla ujsť alebo mariť konanie v podobe ovplyvňovania svedkov, alebo by spáchala iný trestný čin.

Kolíková kritizuje zásah do súdnej moci, ako ministerka využila inštitút dovolania

V tomto smere sa kriticky vyjadruje aj bývalá ministerka spravodlivosti. Prepustenie Kováčika považuje Mária Kolíková za bezprecedentný zásah do súdnej moci. Vstup ministra Suska do rozhodnutia súdov vníma ako absolútne nepatričný, keďže podľa jej slov prepúšťa páchateľov trestných činov na slobodu.

Ministerstvo, naopak, reagovalo, že ide o štandardné uplatnenie si zákonnej právomoci a že aj Mária Kolíková využívala tento inštitút, ak to považovala za vhodné. Ide o prípad takzvaného fekálneho fantóma, syna známeho generála Macka.

Macka totiž pôvodne odsúdili na štrnásťmesačnú podmienku a sexuologickú liečbu, ale v tom čase ministerka spravodlivosti Kolíková podala dovolanie v prospech Martina Macka na Najvyšší súd SR. Ten uznal, že Macko bol odsúdený na základe jeho neprípustne získaného priznania, a vec vrátil na krajský súd, ktorý ho spod obžaloby oslobodil.

Prípad prepustenia Dušana Kováčika sprevádzajú mnohé mimoriadne okolnosti. Zákonné, ale pomerne chabo vysvetlené dôvody zásahu ministra Suska, podozrenia z páchania trestnej činnosti orgánov, ktoré sa podieľali na odsúdení bývalého špeciálneho prokurátora, nerušené možnosti Kováčika, ktorý môže legálne vycestovať kamkoľvek a vyhnúť sa tak zvyšku trestu, ale aj tradičné mediálne dezinformácie osôb bez právneho vzdelania.

Najväčší problém po možnosti nerušeného úteku Kováčika predstavuje práve rozhodnutie ministra. Z právneho hľadiska nejde o žiadne porušenie zákona, ale verejnosť by mala poznať konkrétne skutočnosti, prečo sa tak rozhodol.

Ako by vyzeralo rozhodnutie súdu o vine alebo nevine páchateľa, ak by ho neodôvodnil? Zrejme nie veľmi dôveryhodne.

Hoci by bolo zákonné v zmysle oprávnenia súdu takto rozhodnúť, verejnosť potrebuje vedieť, čo ho k tomu viedlo. A či dôvody sú postavené na zákone alebo na iných skutočnostiach.