Rodinný kRok: Milujú otcovia menej dokonalo?

Zákon materstva

Pre vzťah matky k dieťaťu je typická silná a hlboká psychologická identifikácia s dieťaťom. Matka je s ním citovo prepojená oveľa viac ako otec. Svoje dieťa prežíva ako súčasť seba samej, stotožňuje sa s ním. Často sami otcovia uznávajú, že matky deťom rozumejú lepšie, ľahšie vytušia, ako sa cítia, a sú vnímavejšie k potrebám detí. Matky sú totiž na to od prírody disponované. Sú ochotnejšie „vytvoriť dieťaťu priestor“, vyhovieť mu, súcitiť s ním. Matka ľahšie ako otec vycíti bolesť či slabosť dieťaťa a nezriedka pociťuje „nevysvetliteľnú“ túžbu niesť problémy svojho dieťaťa namiesto neho. Matka má často pocit, že musí odstrániť z cesty všetko, čo by mu mohlo spôsobiť bolesť. Nezriedka považuje za svoju povinnosť zaistiť to, aby sa dieťa nemuselo nadmieru namáhať a aby nikdy nezažilo sklamanie a nezdary. Snaží sa ho chrániť pred ranami, ktoré život prináša. 

Keď dieťa trpí, matka prežíva pocit, akoby ho „zradila“, pretože mu nedokázala zaistiť šťastie, ktoré mu „prisľúbila“ tým, že ho priviedla na svet. Samú seba považuje za štít, ktorého úlohou je odrážať od dieťaťa tvrdú realitu, snaží sa mu život spríjemniť, uľahčiť, prispôsobiť, vytvoriť okolo neho akúsi ochrannú bublinu. Zákon materstva hovorí: „Moje dieťa nesmie trpieť.“ Práve v tom spočíva sila i „tragickosť“ materskej lásky. Jej prednosti sú často jej najväčšie obmedzenia, a teda aj najväčšie výzvy pre dozrievanie. Tieto schopnosti sú však veľmi prirodzené. Sú akousi presnou psychologickou kópiou skúsenosti tehotenstva. Aj počas neho matka vo svojom tele „vytvára priestor“ pre nový život, ktorý od jeho počiatku vyživuje a chráni. 

Zákon materstva hovorí: „Moje dieťa nesmie trpieť.“ Práve v tom spočíva sila i „tragickosť“ materskej lásky.