Vystavujú minerály, ktoré poškodili plamene. Niektoré sú už nenávratne stratené

Pracovníkom banskoštiavnického Slovenského banského múzea (SBM) sa podarilo po tejto nešťastnej udalosti zachrániť desiatky tisíc vzácnych minerálov a hornín. Viaceré však plamene poškodili alebo nenávratne zničili.

Viac ako rok od ničivého požiaru pracovníci SBM sprístupnili vzácnu zbierku minerálov a hornín, ktoré sa podarilo zachrániť. Otvorený depozitár zriadili v kaplnke svätého Ignáca v budove Kammerhofu. Je v ňom síce iba časť zo 40 tisíc kusov, ale sú tam aj unikátne exempláre vrátane tých, ktoré poškodili plamene.

Pomoc z Prahy

Dlhé mesiace v Národnom múzeu v Prahe konzervovali a ošetrovali okolo 250 vzoriek minerálov. Zachránili tak spálené a poškodené vzorky – nanešťastie nie všetky mali také šťastie. Požiar definitívne zničil 24 druhov, ktoré budú musieť nahradiť. Niektoré vzorky sú už ale nenávratne stratené.

„Časť bohatej geologickej a mineralogickej zbierky – a to viac ako sedemtisíc kusov z rôznych slovenských a zahraničných lokalít – je uložená v novom mobiliári, ktorý je vyrobený z pôvodných zásuviek starého úložného systému zachráneného z depozitárnych priestorov v Berggerichte,“ uviedla autorka a koordinátorka projektu Nový otvorený výstavný depozitár zbierky Geológia Adriana Matejková.

„Cieľom nového depozitára je predovšetkým prezentovať vzácne minerály a horniny. Taktiež poukázať na ich význam pre prírodné vedy a využitie v baníctve. Návštevníci môžu vidieť aj ukážky rudných minerálov a hornín, ktoré sa ťažili v rôznych banských revíroch Slovenska a vo svete,“ doplnila Matejková.

„Požiarom bolo zničených asi 300 vzoriek, ktoré dokumentovali banskoštiavnické rudné žily. Išlo o dokumentačné vzorky. Možno neboli atraktívne výzorom, ale mali svoj veľký význam presnou lokalizáciou a dokumentovaním mineralogického a chemického zloženia,“ vysvetlil pre Štandard kurátor geologických zbierok SBM Peter Jancsy.

Najväčšie škody však podľa neho požiar spôsobil v expozičnej miestnosti venovanej systematickej mineralógii, v ktorej boli triedy ako sírany, arzeničnany, fosforečnany, kremičitany či organogénne minerály.

Táto miestnosť bola totiž priamo postihnutá plameňmi. Bolo v nej zhruba 600 minerálnych vzoriek. Z nich bola približne polovica silno postihnutá, znehodnotená a zničená.

„Mnohé vzorky sa dokonca ani nenašli, nakoľko okrem požiaru dochádzalo aj k druhotným postihnutiam. Vitríny zasiahnuté požiarom prehoreli, padali, takže prichádzalo aj k mechanickému poškodeniu. Pri hasení to bola voda, ktorá niektorým minerálom škodí, nakoľko sú aj rozpustné minerálne druhy a takisto prišlo aj k prepadnutiu stropu, podlaží a povaly,“ spresnila pre Štandard Ivana Kubalová z SBM.

Pre záchranu hornín nesmeli byť ohrození ľudia

Takisto nevýhodou bolo aj to, že pracovníci múzea neboli do priestoru zasiahnutého požiarom vpustení a museli čakať, pokiaľ nebude zabezpečený poškodený strop. To trvalo približne 2 mesiace.

„Najväčšie škody boli na mineráloch, ktoré sú raritné. Boli tam vo veľmi pekných ukážkach niektoré minerálne druhy, ktoré už v čase prevádzky banských diel, z ktorých pochádzajú, boli vzácnosťou. Ide o extrémne vzácne druhy a doplniť ich do zbierkového fondu je prakticky nemožné,“ uviedol Jancsy s tým, že bane, kde ich našli, už nefungujú, sú často zasypané či zaplavené vodou.

„Išlo napríklad o devillín zo Španej doliny. Bola to nádherná ukážka. Jedna z najlepších svetových ukážok tohto minerálneho druhu. Úplne zhorel a už sa reštaurovať nedal, nedalo sa s ním spraviť nič. Takisto farmakosiderit z Novej Bane i krásna ukážka euchroitu z Ľubietovej bola zničená,“ doplnila Kubalová.

Požiar poškodil aj vzácne a jedinečné ukážky zo zahraničia, ako napríklad syngenit. Takisto nehoda zničila jedinečnú vzorku z lokality Kaluš na Ukrajine, navždy sa stratil linarit z Anglicka, mellity z Maďarska.

„Nahradiť ich bude problém. Môžeme získať veľmi pekné minerály z nových lokalít, lebo stále nachádzajú nové ložiská. Avšak tieto historické nálezy, podľa môjho názoru, je nemožné kompenzovať,“ dodal Jancsy.

Nelegálna, no občas prospešná činnosť

Vzácne kamene a minerály odjakživa lákajú do starých šácht a štôlní ľudí, ktorí ich hľadajú. Často sa môže takýto koníček, záľuba či biznis skončiť tragédiou. Jedna taká otriasla Slovenskom pred tromi rokmi, kedy v starej banskej štôlni v Banskej Štiavnici zahynuli dvaja muži.

Zberatelia minerálov sa v starej banskej štôlni udusili oxidom uhoľnatým, keď použili motorovú centrálu a osudným sa im stal nahromadený plyn v zle odvetrávaných priestoroch. K ich telám sa banskí záchranári dostali až po niekoľkých dňoch, keď museli najskôr zastabilizovať priestor, aby boli v podzemí sami v bezpečí.

Zberači, ktorí prišli o život v lokalite Jergy štôlňa v Banskej Štiavnici, pravdepodobne hľadali takzvané „zlaťáky“. Je to ľudový názov miestnych zberateľov pre kryštály kremeňa z rudných žíl, ktoré sú prekryté jemným povlakom limonitu.

Ten im dodáva zlatistú farbu a kovový lesk a hoci ide o bežné druhy nerastov, vytvárajú veľmi efektnú kombináciu. Ich hodnota rastie, keď sú to podľa tvaru holubníkové či žezlové kryštály.

Cena kameňa o veľkosti ľudskej dlane sa môže vyšplhať až nad 150 eur. Ceny pri mineráloch sú veľmi individuálne a závisia od kvality, veľkosti, farby, tvaru a celkovej estetiky konkrétneho kameňa.

Zberatelia nálezy menia a obchodujú s nimi najmä na burzách. Predávať ich môžu aj do zahraničia, kde môžu pýtať za vzácne nálezy oveľa viac. Záujem je najmä o rarity a spomínané druhy, ktoré dnes navyše možno nájsť len ťažko alebo vôbec, ako napríklad farmakosiderit z Novej Bane či tetradymit zo Župkova.

Napriek tomu, že schádzanie do starých banských štôlní a šácht nie je legálne a geológovia to neschvaľujú, vďaka takýmto hľadačom mohli vzniknúť aj veľké štátne zbierky v múzeách.

Tie totiž postupne vznikali práve z menších súkromných zbierok a podobne to bolo aj v banskom múzeu. Mnohé z ukážok minerálov získali kúpou či darom od súkromných zberateľov, ktorí si ich zadovážili na burzách alebo po ne sami schádzali do podzemia.

Zberatelia svojou nelegálnou činnosťou niekedy zachránia kus prírody. Minerál, ktorý sa dostáva do blízkosti povrchu – do iných chemických podmienok, v akých vznikal – po čase podlieha zvetrávaniu a zániku. V dobre udržiavanej zbierke sa však zachová pre ďalšie generácie.

„Teba priznať, že pre zbierky sú takíto ľudia nevyhnutní. Čo sa však týka našich zničených zbierok, tu už nepomôžu. Nepredpokladám, že by také niečo v súčasnosti nachádzali, musí ísť o staršie zbierky. Ešte možno z takýchto vzácností haldy v Ľubietovej poskytujú pekné vzorky slovenských minerálov ako sú euchroity či libethenity. To by ešte možné bolo, takéto niečo by sa dalo nájsť,“ dodal Jancsy.

Skazonosný požiar

Osudný požiar vypukol v sobotu 18. marca 2023 dopoludnia v historickom centre Banskej Štiavnice a zasiahol sedem budov. Požiar sa rozhorel v objekte meštianskeho domu, kde sídli Banky lásky.

Ide o svetový unikát inšpirovaný príbehom slovenského básnika Andreja Sládkoviča a jeho lásky Maríny Pischlovej. Zo strechy sa oheň presunul na susedné budovy a vyhorel aj spomínaný Berggericht, sídlo Slovenského banského múzea a informačného centra.

Oheň pohltil aj Szitnyayovský dom, ktorý využívala základná umelecká škola, kultúrne centrum Eleuzína na Hornej ružovej a ďalší meštiansky dom na Dolnej ružovej, ktorý v tom čase rekonštruovali. Požiar poškodil aj Friztzovský dom, v ktorom sídli Slovenský banský archív.

Oheň sa podarilo zastabilizovať až v popoludňajších hodinách. Likvidácia požiaru prebiehala do neskorých nočných hodín. Polícia vtedy začala trestné stíhanie pre všeobecné ohrozenie. Po takmer 10 mesiacoch však trestné stíhanie prerušili, nakoľko sa pod túto katastrofu zrejme podpísal elektrický skrat.

Obnova

Aj v tomto období pokračuje SBM v oprave budovy požiarom zničeného Berggerichtu, kde až do osudného dňa sídlila mineralogická expozícia, ktorú poškodili a čiastočne zničili plamene.

Zameriavajú sa na sanáciu múrov a priľahlého svahu, keďže objekt stále bojuje s vysokou vlhkosťou. Na prednej fasáde bude prebiehať architektonický výskum, pričom jeho výsledky zapracujú do projektovej dokumentácie pre realizáciu stavebných úprav. 

„Aktuálne sa tiež robí projektová štúdia. Nasledovať bude jej pripomienkovanie. Práve projektová štúdia má povedať, čo sa bude v jednotlivých priestoroch nachádzať. Kde budú kancelárie, výstavné priestor, depozit a podobne,“ uviedol riaditeľ SBM Peter Zorvan.

Podľa Zorvana chcú celú agendu pripraviť ešte tento rok, aby sa v budúcom roku mohlo začať s realizáciou stavby. Ambíciou súčasného vedenia múzea je, aby bol Berggericht znovuotvorený v roku 2027, keď bude múzeum oslavovať storočnicu.