Mečíř o olympiáde: Slovenská účasť je zrkadlom spoločenskej situácie. Schmiedlová prekvapila

Slovensko na Hrách XXXIII. olympiády zastupovalo 28 športovcov v 13 odvetviach. Na porovnanie, pred tromi rokmi v Tokiu reprezentovalo slovenský dvojkríž 41 zástupcov. Niekdajší tenista a olympijský víťaz zo Soulu 1988 Miloslav Mečíř si myslí, že klesajúci počet slovenských reprezentantov pod piatimi kruhmi je objektívnym zrkadlom spoločenskej situácie v krajine.

„Mať vždy víťaza aj veľa športovcov je dosť náročné. Vždy sa to hýbe v sínusoidách a je to aj obraz celospoločenského vývoja na Slovensku – ako ľudia žijú, aké majú priority. Myslím si, že tie systémy a priestor by boli pomerne dobré, ale ľudia majú aj veľa iných záujmov a tréner ani funkcionári nemôžu dať to, čo ten hráč alebo športovec cíti v duši. Koľko je tomu ochotný obetovať, venovať. Aspektov, ktoré to ovplyvňujú, je veľmi veľa, a dúfajme, že podmienky sa budú zlepšovať,“ uviedol súčasný prezident Slovenského tenisového zväzu.

Problém podľa neho vzniká už v mládežníckych kategóriách a prípadné úspechy sú podmienené aj možnosťami a ochotou jednotlivých rodičov. „Oproti starému režimu je plno zmien, ktoré prišli po revolúcii. Teraz to ide viac do komerčna a rodičom viac do peňaženiek. To je tiež veľmi dôležitý aspekt. Asi najdôležitejšie je však nadšenie detí a rodičov. Lebo rodičia v tých mladých rokoch rozhodujú o tom, čo deti budú robiť a všade ich sprevádzajú,“ myslí si Miloslav Mečíř.

„Ide o to, koľko sú tomu ochotní venovať času. Najmä pri tenise je to veľmi náročné, lebo turnajov je veľmi veľa a tenisový medzinárodný život sa vyvíja už od mládežníckych kategórií. Nie je to tak, že by sa mohol niekto sústrediť, pripravovať pol roka na jedny preteky. V tenise sú podujatia 40 týždňov v roku, v tých mladších kategóriách je toho trošku menej. Ale aj tak je to stále náročné pre tých, ktorí majú svoje zamestnanie,“ analyzuje tenisová legenda.

Hoci medailová bilancia na olympiáde v Paríži sa na Slovensku nemôže hodnotiť pozitívne, v malej výprave boli aj príjemné prekvapenia. Za všetkých stačí spomenúť skejtbordistu Richarda Turyho alebo tenistku Annu Karolínu Schmiedlovú, ktorá štvrtým miestom v ženskom turnaji niekoľkonásobne prevýšila ciele aj očakávania. 

Dlho pritom nebolo jasné, či do Paríža vôbec pocestuje. „Všetci sme s veľkým očakávaním sledovali, ako sa postupuje na olympiádu, či sa tam vôbec dostane,“ hodnotí Mečíř. „Vlastne v každom zápase mala silnejšie súperky, takže od prvého kola prekvapovala. Veľmi nás to tešilo. Bola veľmi blízko k medaile, malý krôčik, ale tá konkurencia je veľmi veľká. Patrí jej všetka česť za výsledky, ktoré dosiahla. Veľká pochvala a veľká vďaka za vzornú reprezentáciu,“ povedal z pozície šéfa tenisového zväzu.

Čoskoro 30-ročná (narodená 13. septembra 1994) Schmiedlová vylepšila slovenské singlové tenisové maximum v ére samostatnosti. Daniela Hantuchová postúpila v Londýne 2012 do osemfinále rovnako ako Dominika Cibulková v Pekingu 2008 a Karina Habšudová v Atlante 1996 aj Sydney 2000.

„Keď sme videli, ako hrá a ako postupuje, veľmi nás to tešilo. Aj ja som sa veľmi tešil. To, čo odohrala, každý deň jeden duel, maximálny počet zápasov na turnaji, je taktiež obdivuhodné a budeme si to dlho pamätať,“ tvrdí spokojný funkcionár.

Hoci olympijskú atmosféru dobre pozná, Schmiedlovej žiadne odporúčania či poznatky z vlastnej skúsenosti nedával. „My sme s Kajou dávnejšie zažili aj spoločnú olympiádu, keď som bol vedúci tenisovej sekcie slovenskej výpravy [v Riu de Janeiro 2016, pozn. red.]. Kaja si zaslúžila svojimi výkonmi miesto, ktoré uhrala. Tie pocity sú takmer neopísateľné. Sú krásne a zažiť to všetko, keď vidíte, že celý tím a celý národ vám fandí, je predsa len odlišné a každému športovcovi by som doprial, aby takéto niečo raz zažil,“ dodal Miloslav Mečíř.