V rozhovore pre denník SME sa advokát Kubina odmietol špecificky vyjadriť k detailom obvinenia, čo je pomerne tradičný spôsob mediálneho prezentovania obhajoby, ak ešte nepozná obsah spisu alebo nie je v záujme klienta prezentovať obhajobnú taktiku dopredu, aby sa na ňu protistrana nemohla pripraviť. Nevyjadrujú sa často ani advokáti, ktorí vzhľadom na množstvo usvedčujúcich dôkazov nechcú klientom priťažiť.
V prípade právneho pohľadu zo strany obhajcu na nedôvodnosť alebo účelovosť obvinenia by sa tak verejnosť mohla zrejme prvýkrát dozvedieť aj relevantné argumenty, ktoré rozporujú vznesené obvinenie z odbornej stránky. Namiesto objektívneho spochybnenia viny klientov sa občania museli uspokojiť s už opakovanými frázami o vymyslenom stíhaní.
Advokát Kubina zamlčal podstatnú vec
Advokát Kubina pri postupe obvinených vyšetrovateľov vo všeobecnosti poukazuje na skutočnosť, že pri vyšetrovaní zločineckých skupín sa polícia potrebuje dostať k informáciám, a že vedenie takzvaného „technického spisu“ s predbežným vypočúvaním svedkov je bežnou pracovnou metódou, ktorú používa aj Úrad inšpekčnej služby napríklad vo veci obvinených čurillovcov pod číslom 181.
Založenie a vedenie technického spisu okrem iného tvorí súčasť obvinenia vyšetrovateľov NAKA. Podobne ako prokurátor Lipšic vo svojej verejnej obhajobe prokurátora Šúreka, ani advokát Kubina neodkázal na konkrétne ustanovenia zákona, ktoré takéto konanie policajtom umožňujú. Tým by úplne jednoducho podložil oprávnenosť konania jeho klientov a odôvodnil ich kroky v zmysle právnych noriem.
Na rozdiel od iných trestných stíhaní je v prípade obvinených čurillovcov rozdiel v tom, že si vymysleli fiktívnu trestnú činnosť, aby mohli založiť fiktívny spis, ku ktorému by nemal nikto prístup. Túto skutočnosť Kubina nijako nespomína, keď hovorí o bežnom policajnom postupe. Iba popisuje spôsob policajnej práce, ak na začatie trestného stíhania je nejaký relevantný dôvod, ako napríklad výpoveď svedka.
Uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona.
Vyšetrovateľ totiž nemôže začať trestné stíhanie na základe vymyslených skutočností, ale musí mať pre to reálny základ. Až potom je právne obhájiteľné vedenie trestného spisu vo veci a začatie vykonávania rôznych úkonov trestného konania.
Obvinený Pavol Ďurka však začal trestné stíhanie pre fiktívnu zločineckú skupinu bez konkrétnych osôb, konkrétnej trestnej činnosti v konkrétnom čase, konkrétnej škody alebo konkrétneho miesta pôsobenia. Sám potom na zachytených nahrávkach hovorí, že tento spis sa nakoniec preruší, a teda nebude dostupný nikomu.
Obhajca tak vynechal zásadný a dôležitý detail pri obvinení svojich klientov v podobe skutočnej a odôvodnenej trestnej činnosti. Okrem chýbajúceho právneho základu na začatie trestného stíhania zo strany obvinených, Peter Kubina podľa vlastných slov nechápe ani úmysel svojich klientov škodiť iným.
Úmysel je popísaný priamo v obvinení
Trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa skutočne vyžaduje úmysel páchateľa niekomu spôsobiť škodu, alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Úmysel konať určitým spôsobom možno vyvodiť hlavne na základe priznania osoby, ktoré je podporené aj inými dôkazmi. Okrem toho možno vyvodiť úmysel aj na základe konania páchateľa a iných dôkazov, ktoré jednoznačne smerujú k istému protiprávnemu cieľu, ktorý bol prípadne aj naplnený.
Vyšetrovatelia NAKA podľa obvinenia účelovo tajili nevhodné výpovede svedkov pred obhajobou a pripravovali svedkov na to, ako majú vypovedať, aby mohli iným vznášať obvinenie. Hovoria to nakoniec sami obvinení na zachytených nahrávkach.
Čurillovcami obvinené osoby sa následne nemohli dostať k celej genéze výpovedí kajúcnikov, ktorá by ukazovala na meniace sa alebo rozporuplné výpovede, ale boli oboznámení iba s poslednou, vhodnou a usvedčujúcou výpoveďou, na základe ktorej boli obvinení zo závažnej trestnej činnosti.
Zverejňované nahrávky ukazujú spôsoby, akým NAKA pripravovala kajúcnikov na výsluch priamo v ich priestoroch, ako to bolo v prípade svedka Imreczeho.
Dané konanie nemožno zľahčovať úvahami advokáta Kubinu o tom, čo všetko patrí pod právo na obhajobu. V tomto smere produkoval obhajca zaujímavú myšlienku, že toto právo patrí iba obvinenému. Zákon, Ústava SR ako aj medzinárodné dohovory ako Listina základných práv a slobôd však priznávajú dané právo nielen obvinenému, ale všeobecne osobe, proti ktorej sa vedie trestné konanie. To znamená aj podozrivému, obžalovanému či odsúdenému, hoci Trestný poriadok priznáva podľa povahy veci posledné dva statusy práve obvinenému.
Nezákonné trestné stíhanie predstavuje spôsobenie ujmy
V obvinení popísané konanie javí úmysel privodiť trestné stíhania vopred vybraným osobám, a to napriek zákonným mantinelom prípustnosti. Nezákonné trestné stíhanie je jednoznačne škodou, ktorá sa prejaví v mnohých sférach osobnosti človeka. Zaujímavé pritom je, že v inej časti rozhovoru je to práve Kubina, ktorý hovorí o strachu z nedôvodných trestných stíhaní, ktorý jeho klienti stále pociťujú.
Čurillovci teda mali porušiť pravidlá trestného stíhania iba aby vznášali obvinenie, a dokazujú to okrem nahrávok aj výpovede svedkov, ako napríklad vypočúvajúci vyšetrovatelia. Tí ani nevedeli, pre aký trestný čin majú kajúcnikov vypočuť, a nevedeli ich ani zákonne poučiť. Vedeli iba to, že majú osobu vypočuť a potom výsluch odovzdať čurillovcom na ďalšie spracovanie.
Ak v tomto celom konaní nevidí advokát Kubina úmysel škodiť, bude to rozhodne zaujímavá obhajobná taktika. Už dnes však možno na základe ustanovení zákona, popísaných okolností v obvinení ako aj relevantnej judikatúry povedať, že pred súdom neobstojí.
Neobstojí ani tvrdenie obhajcu o tom, že takto chceli obvinení čurillovci iba zisťovať trestnú činnosť. Odhaľovanie trestnej činnosti sa musí diať na základe zákonných parametrov, a nie vymýšľaním fiktívnej zločineckej skupiny, aby mohli policajti získať ďalšie oprávnenia na postup podľa Trestného poriadku.
Generálna prokuratúra vyhovela návrhom čurillovcov
Advokát Kubina hovorí o absolútnej nefunkčnosti bŕzd a protiváh v prípade obvinených čurillovcov. Má tým na mysli rôzne opravné či kontrolné mechanizmy trestného konania, ktoré doteraz nedopadli v prospech jeho klientov. Naznačuje akési krivenie spravodlivosti, pod ktorým sú stále podpísané tie isté mená.
V tomto smere treba spomenúť rozhodnutia generálneho prokurátora Maroša Žilinku (alebo jeho zástupcov), ktorými v minulosti vyhovel mimoriadnym opravným prostriedkom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku v prospech obvinených čurillovcov. Stalo sa tak vo viacerých prípadoch, a na uvedené kladné rozhodnutie upozornil aj advokát Kubina vo svojom statuse.
Nemožno teda hovoriť o akomsi nepriateľskom nastavení prokuratúry voči jeho klientom. Ako dlhoročný advokát Kubina určite vie, že prokuratúra či iné orgány jednoducho nemôžu vyhovieť vždy a za každých okolností každému, pričom uvedené platí o to viac, ak navrhovateľ jednoducho nemá právny základ pre svoje tvrdenia. Kladné rozhodnutia zo strany generálnej prokuratúry voči jeho klientom však ukazujú, že systém bŕzd a protiváh do istej miery funguje.
Napriek právnemu postaveniu obhajcu neposkytol advokát Kubina žiadne pádne argumenty, prečo je stíhanie jeho klientov nedôvodné, účelové alebo prečo sa uznesenie o vznesení obvinenia nezakladá na pravde. Verejná obhajoba pôsobí skôr dojmom získavania si sympatií a priazne verejnosti, akoby tá mala byť rozhodujúcim faktorom pri posudzovaní viny vyšetrovateľov.
Tradičné emotívne príbehy o nespravodlivom stíhaní vedie každý obvinený, a niektoré sú aj pravdivé. No tie nijakým spôsobom nevysvetľujú to, čo im je kladené za vinu. A ak sa už niekto rozhodne pre verejnú obhajobu, bolo by vhodné, aby stála na vecných základoch.
Aj u obvinených vyšetrovateľov platí prezumpcia neviny a je možné, že súdy potvrdia slová obhajcu o celom účelovom procese a nevine jeho klientov. Skutočne možno ide o politickým tlakom motivované trestné stíhanie, ktorého účelom má byť odstavenie policajtov stíhajúcich vysokých predstaviteľov vládnej moci. Rôzne súdne procesy v minulosti verejnosti nepriamo ukázali, že aj takýto smutný scenár je na Slovensku možný.
Motív pomsty z poľovníckej chaty
V tomto smere Kubina odkazuje na uniknuté nelegálne nahrávky z poľovníckej chaty, kde Róbert Fico spolu s inými osobami hovorí o pomste za policajné vyšetrovanie. Takéto výroky však nestačia na to, aby bolo možné hovoriť o tom, že celé stíhanie je vymyslené, a preto ho treba zrušiť.
Bez zabezpečenia relevantných dôkazov preukazujúcich opak v súčasnosti nemožno hovoriť o účelovosti trestného stíhania. Množstvo svedkov ako aj nahrávky obvinených hovoria v ich neprospech.
A nemožno ani hovoriť o účelovosti stíhania a politickej nadpráci všetkých orgánov iba preto, že ide o osoby s priazňou istej časti verejnosti, alebo že v minulosti stíhali mafiánske skupiny či politikov.
Bez dôkazov to jednoducho nejde, inak by každý pomohol spochybniť podstatu štátnych inštitúcií. Verejnosť pritom napäto čaká, kedy pri veľkom množstve verejných vyhlásení na podporu obvinených vyšetrovateľov zaznie aspoň jeden pádny argument založený na právnom základe o tom, že vyšetrovatelia NAKA postupovali striktne podľa zákona.
Bolo by to pritom až úsmevne jednoduché. Advokát alebo aj jeho klienti by vyhlásili, že konali v zmysle zákona podľa daného paragrafu. Polemika by mohla nastať, či je možné dané konanie pod konkrétne ustanovenie zákona subsumovať, ale verejnosť by aspoň videla náznak zákonnosti.
V tomto prípade každý viac či menej právne zdatný zástanca čurillovcov o tomto mlčí. Nevedel to vyargumentovať ani prokurátor Daniel Lipšic, ani advokát Kubina a ani početná, priaznivo naklonená mediálna obec.
Je potrebné pýtať sa prečo, ak je jasné, že sú nevinní. A rovnako prečo táto otázka nezaznie v jednom z rozhovorov ich verejnej obhajoby.