Čo presne politici majú na mysli pod pojmom „hodnotová“ politika, môžeme len hádať. Pravdepodobne je to len pokus maskovať vlastnú neschopnosť. Sú to frázy bez reálneho obsahu, slovné prefabrikáty, pri ktorých sa neočakáva, že o nich bude niekto premýšľať. Napriek tomu nie je zbytočné posvietiť si na fenomén „hodnotovej politiky“.

Politici slúžia hodnotám vtedy, keď sa im nechce slúžiť občanom. Poškodiť občana v mene niečoho vznešeného, šikovného alebo hrdinského politikovi prejde skôr, ako keď občanov poškodí kvôli svojej hlúposti, lenivosti či arogancii. Hodnôt sa nedovolávajú tí najlepší z politikov, ale naopak, tí najmenej kompetentní. A ich motivácia býva tým nižšia, čím vyššími hodnotami sa oháňajú.

Hodnoty, ktorými politici najčastejšie zdôvodňujú, že sa niečo nedá urobiť v prospech občanov, sú demokracia, právny štát, členstvo v nejakom nadnárodnom spolku, ochrana ľudských práv alebo teraz módna ochrana klímy či všeobecne prírody pred človekom. Hodnotová politika je principiálna a súčasne nepovinná. Je selektívna: na hodnoty sa politik odvoláva len vtedy, keď mu to hrá do karát. Preto existujú početné výnimky z obrany hodnôt. Niekomu sa v mene jedných hodnôt toleruje pošliapavanie iných. Vyznávanie niektorých hodnôt sa striedavo chváli i kritizuje. Sú hodnoty, ktoré sú rezervované výlučne pre minority, a hodnoty s platnosťou len regionálnou alebo dočasnou. Každú hodnotu potom možno pokriviť na jej opak či protiklad.

Politici súčasne horlia za diverzitu i za jednotu. Sľubujú si od cenzúry, že ochráni slobody prejavu. Ochranu migrantov vydávajú za boj proti nelegálnej migrácii. Presadzujú otepľovanie planéty solárnymi elektrárňami, ktoré vydávajú za riešenie problému s globálnym otepľovaním planéty. Ich receptom proti zabíjaniu a mrzačeniu ľudí vo vojnách je výroba munície. V mene hodnôt tak politici zásadne preferujú len to, na čom sa dá zarobiť.

Na otázku, či má politik robiť to, čo je správne, alebo to, čo je výhodné, či má byť morálnym kompasom alebo pragmatikom, je celkovo jednoduchá odpoveď. Politik si má počínať tak, aby mal z neho občan úžitok, a nie tak, že má kvôli nemu občan problémy. Politik nie je zodpovedný hodnotám, princípom či ideálom, ale občanom. Nie je totiž duchovným vodcom, ale správcom a manažérom. Je zodpovedný za riadne hospodárenie so štátnymi prostriedkami, respektíve za legislatívu, ktorá má ľuďom zaisťovať spravodlivosť, bezpečie, prosperitu a má im zjednodušovať život.

V praxi pozorujeme pravý opak. Politici prijímajú zákony, ktoré ľuďom život komplikujú. Svet je vďaka starostlivosti politikov čoraz nebezpečnejší. Dovolať sa spravodlivosti nie je nič samozrejmé. Dôsledkom hodnotovej politiky je všeobecný spoločenský úpadok, teda i úpadok proklamovaných hodnôt. Je to preto, lebo väčšina voličov participuje na všeobecnom úpadku voľbou politikov, ktorí pôsobivo tárajú o hodnotách.

Prebojovať sa z tohto uzavretého kruhu vyžaduje silnú dávku pragmatizmu. Žiada si to ignorovať veľkohubých politikov, ktorí rozprávajú o tom, čo je správne, a načúvať tým, ktorí sucho predkladajú vecné riešenia konkrétnych problémov. Najlepšie i so záväzným sľubom ako, dokedy a za koľko. Po vláde, ktorá kecajúc o hodnotách znehodnotila občanom tretinu úspor, by správa vecí verejných mala byť zverená len politikom, ktorí sľúbia, že bezodkladne jediným zákonom paušálne zrušia všetko, čo partia súčasných neschopákov zlovoľne zaviedla.

Tak, ako sa vták pozná po perí, politika poznáme po reči. Ak sa vydáva za demokrata, nepochybne ním nie je, pretože skutočnému demokratovi nenapadne, že by sa mal vyhlasovať za to, čo je. Pokiaľ politik niečo sľúbi voličom a potom nerezignuje, ak zistí, že svoj sľub nedokáže splniť, môže ho nabudúce voliť len blázon. Z každej patálie existuje východisko. Chyby možno napraviť, pokrivené hodnoty možno narovnať. Nemožno to to však očakávať od tých istých ľudí, ktorí už preukázali, že sú neschopní. Ak je trendom doby recyklácia odpadu, v politike to nefunguje. V deviatich prípadoch z desiatich ide o odpad toxický.

Príspevok pôvodne odznel v Rádiu Universum, kde má Ivan Hoffman pravidelnú pondelkovú glosu v rubrike Politikos. Vychádza so súhlasom redakcie a autora. Všetky práva vyhradené.