Petr Drulák

Rasistické protibiele násilie maskované protirasistickými heslami sa prenieslo i do Európy, ktorej vládnuce triedy reagovali s rovnakou zhovievavosťou. Dokonca európski futbalisti boli nútení pokľaknutím vyjadrovať svoju podriadenosť tejto údajne antirasistickej agende. BLM totiž predstavovala politicky korektné násilie a extrémizmus schválený veľkokapitálom a jeho liberálnou progresivistickou ideológiou.

Tvrdá reakcia na bielu vzburu je sčasti nemiestna

To, čo dnes doznieva v britských uliciach, politicky korektné nie je. Biela väčšina sa tu búri proti liberálnej totalite, ktorá dovoľuje hovoriť o migrácii len ako o príležitosti na ekonomické a kultúrne obohatenie. Nastupujúci labouristi zrušili aj tých niekoľko málo odvážnych protiimigračných opatrení, ku ktorým sa napokon zaviazali ich konzervatívni predchodcovia; napríklad odsuny nelegálnych prisťahovalcov do Rwandy.

Aktuálnu podobu bielej vzbury nemožno celkom schvaľovať. Hoci je vedená spravodlivým a spontánnym hnevom, nie sprisahaním krajnej pravice a Kremľa, ako tvrdia progresivistickí propagandisti, na vzbure sa priživujú aj násilníci a extrémisti, ktorí manipulujú a útočia na nevinných. Útoky na mešity a imigračné centrá boli motivované dezinformáciou, že páchateľom je moslimský migrant z Blízkeho východu. Aj keby to bola pravda, útok na pokojných moslimov by obhájiť nemohlo. V tomto ohľade je tvrdá odpoveď namieste.     

A predsa je nemiestna. Platí to predovšetkým tam, kde prekračuje bezprostrednú fyzickú ochranu osôb a majetku: keď stíha bagateľné chuligánstvo, ako trebárs trinásťročné dievča odsúdené za kopanie do dverí hotela, ubytovávajúceho imigrantov, keď ukladá tresty za prosté zdieľanie záberov z protestov na sociálnych sieťach. Labouristický premiér Keir Starmer vyzval, aby sa ľudia na sociálnych sieťach vyhýbali čomukoľvek, čo by mohlo byť chápané ako podpora protestov. 

Nielenže prenasledovanie podobného správania zaváňa totalitou, ale je nutne selektívne. Ak by bolo dôsledné, ocitol by sa pred súdom každý druhý. Etnickým menšinám sú pri podobných príležitostiach tolerované oveľa väčšie excesy. Čo je to za spravodlivosť, ktorá trestá bielych za niečo, čo prechádza čiernym a hnedým?

Dôležitosť súčasnej britskej vzbury

Súčasná represia rovnako nie je sprevádzaná pochopením zúfalstva protestujúcich. Plieniaci černosi mohli počítať s nekonečnou empatiou danou presvedčením, že sú obeťami každodenného rasizmu americkej spoločnosti. To je nezmysel, i keď je pozícia amerických černochov v mnohých ohľadoch nezávideniahodná, nejde o prejav bieleho rasizmu.

Naopak, ťažko polemizovať s pocitom britských protestujúcich, že ich krajina nezvláda migráciu, a preto už prestáva byť ich krajinou. Čo je ťažké pochopiť na tom, že práve to ženie bielych Britov do ulíc? Keď konzervatívna predstaviteľka bezpečnostných a poriadkových síl v regióne Hampshire Donna Jonesová vyhlásila, že masové zatýkanie sa zaoberá symptómom, a nie príčinou, s pochopením vo vládnucich kruhoch sa nestretla.

Je malý paradox, že konzervatívna politička zodpovedná za bezpečnostné sily používa klasický ľavicový argument a ľavica za to na nej nenechá nitku suchú. Zatiaľ čo pravica chce zločinu obvykle čeliť tvrdou rukou polície a súdov, ľavica sa usiluje o reformy, ktoré odstránia jeho domnelé či skutočné sociálne príčiny. Ľavicový argument dnešných labouristov oslovuje, len ak ide o zločiny etnických menšín či rôzne formy deviantného správania. Na normálnu bielu väčšinu idú s panskou prísnosťou.

Takto sa však správa progresivistická ľavica na celom Západe. Je jedno, či ju reprezentuje Biden, Macron, Scholz, Starmer či nejaký zelený alebo pirát. Od veľkokapitálu preberá veľkopanské maniére, kultúrny odpor k pracujúcej väčšine i adoráciu najrôznejších deviácií. Preto je súčasná britská vzbura dôležitá. Dokazuje, že časť Európanov ešte nestratila pud sebazáchovy a že je pripravená bojovať.