Portál Aktuality.sk priniesol informáciu, že Generálna prokuratúra nariadila svojim podriadeným zastaviť rozbehnuté kauzy podľa nových premlčacích lehôt. Portál hovorí o názore námestníka Generálneho prokurátora Jozefa Kanderu, podľa ktorého by mali byť zastavené aj tie prípady, ktoré sa začali ešte pred trestnou novelou.
Obvinenia by sa tak mali zbaviť známe mená ako Peter Žiga z Hlasu, podnikateľ Peter Košč alias Pán X, exminister financií Peter Kažimír či podnikateľ Miroslav Výboh. Trestnosť činu totiž v zmysle zákona zaniká uplynutím premlčacej doby.
Keďže novela priniesla nové, a omnoho vyššie nastavené úrovne škody, klesla závažnosť trestných činov naviazaných na výšku škody. Z obzvlášť závažných zločinov sa stali „iba“ zločiny či dokonca prečiny, zo zločinov prečiny a z mnohých trestných činov iba priestupky.
Novela mení premlčacie doby
Vymedzenie závažnosti trestného činu je v zákone priamo naviazané na premlčaciu dobu, ktorá sa novelou rovnako skracovala. Napríklad pri vážnejšom prečine je doba premlčania vymedzená v rozsahu piatich rokov, a počas tejto doby musí prísť k objasneniu a právoplatnému odsúdeniu páchateľa.
Premlčacia doba trestného stíhania začína plynúť od spáchania skutku, a ak počas tejto doby nie je vznesené obvinenie konkrétnej osobe, trestné stíhanie musí byť po uplynutí doby zastavené. Premlčacia doba však môže byť prerušená, ak je pre daný trestný čin vznesené obvinenie. Prerušením sa tak začína nová premlčacia doba a teda aj celá nová lehota.
Po účinnosti novely však vznikol pomerne široko diskutovaný právny problém v prípadoch, v ktorých bolo vznesené obvinenie konkrétnym osobám, ako napríklad menované verejne známe postavy. Problém spočíva v tom, že boli obvinené pre trestné činy klasifikované závažnejšie, ako je tomu po novele. Ten istý skutok je ale po novele posudzovaný miernejšie, a na to je naviazaná aj iná premlčacia lehota.
Zníženie závažnosti činu spôsobí zmenu premlčacej lehoty
To znamená, že orgány činné v trestnom konaní počítali s oveľa dlhšími premlčacími lehotami, a tomu prispôsobili aj vyšetrovanie skutku. Ak napríklad bol niekto obvinený pred novelou zo zločinu, polícia mala na jeho vyšetrovanie a odsúdenie desať rokov. Po novele ale tento skutok klesol závažnosťou na závažnejší typ prečinu, a premlčacia lehota sa znížila na päť rokov.
Treba mať na pamäti, že počas tejto doby musí prísť k právoplatnému odsúdeniu, inak trestnosť činu zaniká. Keďže vyšetrovanie už nejaké roky prebieha aj po vznesení obvinení, orgány činné v trestnom konaní jednoducho nemajú žiadnu reálnu šancu dotiahnuť tieto skutky do právoplatného súdneho rozhodnutia v novom časovom horizonte.
Aj v prípade, ak by na druhý deň po účinnosti novely podali perfektne vypracovanú a dôkazmi podloženú obžalobu, a to v časovom horizonte po uplynutí iba povedzme polovice novelou nastavenej premlčacej doby pri danom prečine, je veľmi nepravdepodobné, aby sa celé konanie skončilo právoplatným rozhodnutím súdu v zákonnej lehote.
Súdny systém je jednoducho preťažený na také rýchle rozhodovanie. Navyše, obhajcovia obvinených majú celý rad procesných možností, ako konanie úplne legálne natiahnuť do uplynutia premlčacej lehoty.
Súčasný problém pri prominentných obvinených
Druhá otázka premlčania sa týka prípadov, ak od spáchania skutku ubehlo niekoľko rokov a až následne bolo vznesené obvinenie. Pôvodne zločin by po novele mohol byť klasifikovaný ako prečin, pri ktorom je potrebné vzniesť obvinenie do troch rokov od spáchania skutku. Ak však orgány činné v trestnom konaní vzniesli obvinenie v lehote tri a pol roka po spáchaní skutku v domnienke, že ide o zločin, nová premlčacia lehota už uplynula a trestnosť skutku zanikla.
Právna obec v tomto prípade polemizuje, či je možné v takýchto prípadoch prihliadať na nové premlčacie lehoty, alebo majú platiť lehoty účinné pred novelou, pričom nové kratšie premlčacie lehoty platia až od účinnosti novely do budúcnosti.
Ústavný súd spochybnil spätnú platnosť premlčacích lehôt
Túto problematiku riešilo ustanovenie § 438k ods. 5 Trestného zákona v tom zmysle, že v daných prípadoch bude trestné stíhanie premlčané, pretože nové kratšie premlčacie lehoty platia aj spätne. Problém ale nastal pri zásahu Ústavného súdu SR, ktorý posudzoval ústavnosť novely.
Práve toto ustanovenie označil súd za protiústavné, a tak nikdy nenadobudlo účinnosť. Ústavný súd SR pri tomto bode povedal, že časovú pôsobnosť Trestného zákona nemožno vykladať tak, aby sa spätne anulovali účinky riadne vykonaných procesných úkonov podľa starej úpravy. Inými slovami, nemožno len tak zmazať prácu vyšetrovateľov zmenou zákona.
Zo záverov Ústavného súdu SR teda možno vyvodiť, že v prípadoch, v ktorých bolo riadne vznesené obvinenie pred nadobudnutím účinnosti novely Trestného zákona v starej premlčacej dobe, došlo k prerušeniu premlčacej doby a tieto účinky nie je možné „vymazať“ poukazom na zmenu zákona. Trestné stíhanie by tak malo riadne pokračovať ďalej. Tento názor k problematike zastáva aj sudca Krajského súdu Peter Šamko.
Generálna prokuratúra vykladá zákon priaznivejšie pre páchateľov
Opačný názor môže vyplývať z článku Ústavy SR, podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, pričom neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Neskorší zákon v tomto zmysle je stará úprava Trestného zákona s dlhšími premlčacími lehotami.
Práve tento argumentačný prúd si osvojila Generálna prokuratúra pri zastavovaní trestných stíhaní z dôvodu premlčania. V usmernení prokuratúry má byť podľa denníka Postoj vyslovene uvedený pokyn na zohľadnenie priaznivejších noriem v prospech obvinených.
Okrem toho Ústava SR ako aj Trestný zákon hovorí o používaní jediného zákona ako celku. To znamená, že nemožno z rôznych časových verzií zákona vyberať rôzne ustanovenia, ale treba sa držať iba momentálne platnej a účinnej verzie, pričom výnimka predstavuje iba prípad, ak je neskorší zákon v prospech páchateľa.
Pri trestných stíhaniach mediálne známych osobností verejnosť nepozná časové či iné detaily, ktoré sú rozhodujúce pre ďalší postup vo veci. Práve tieto skutočnosti sú podstatné z toho hľadiska, či sa na konkrétny prípad budú alebo nebudú aplikovať ustanovenia novely.
Sporné právomoci nadriadeného prokurátora
Detaily prípadov ale určite poznajú dozoroví prokurátori, ktorí sa zrejme budú musieť podriadiť pokynom nadriadeného prokurátora, teda prvého námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu.
Ako nadriadený prokurátor má v zmysle Zákona o prokuratúre oprávnenie vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh. Podriadený prokurátor je povinný ho splniť, ak ďalej nie je ustanovené inak, pričom týmto ustanovením zákon odkazuje na zákaz vydávania negatívnych pokynov.
Ak však podriadený prokurátor považuje pokyn za rozporný s právnym predpisom alebo so svojím právnym názorom, môže písomne požiadať nadriadeného prokurátora, aby mu vec odňal a žiadosť musí odôvodniť. Nadriadený prokurátor jeho žiadosti vyhovie a vybavením veci poverí iného prokurátora alebo ju vybaví sám.
To znamená, že ak by sa podriadení prokurátori nestotožnili s právnymi dôvodmi pre zastavovanie trestných stíhaní v dôsledku premlčania, majú právo odmietnuť takúto vec ďalej dozorovať a vykonať príkaz na zastavenie trestného stíhania.
Nadriadený prokurátor okrem toho nemôže v zmysle zákona vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby alebo aj zastavilo trestné stíhanie.
Práve zastavenie trestného stíhania je teda negatívny pokyn, ktorého zákaz je priamo zakotvený v zákone. Nadriadený prokurátor nemôže tento úkon nielen uložiť podriadenému prokurátorovi, ale nemôže ho ani vykonať sám alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor. Môže ho však vykonať len bezprostredne nadriadený prokurátor.
Okrem právnej polemiky okolo premlčania trestných stíhaní po účinnosti novely, aj tieto ustanovenia zákona teda môžu narážať na vykonateľnosť pokynu nadriadeného prokurátora na zastavovanie trestných stíhaní.
Prokurátor musí dodržiavať zákonnosť
V opačnej argumentácii ale treba zdôrazniť, že pánom prípravného konania, v ktorom sa nachádzajú obvinení do podania obžaloby, je stále prokurátor. A ten má povinnosť dodržiavať zákonnosť celého konania. Ak teda usúdi, že osoba je stíhaná v rozpore so zákonom, je povinný stíhanie zastaviť. Stíhanie pre premlčaný skutok je skutočne jedným z dôvodov jeho zastavenia.
Celá problematika je teda komplexným právnym problémom, v ktorom sú momentálne dva protichodné názory. Správne rozhodnutie potom závisí nielen od množstva faktických skutočností a detailov jednotlivých prípadov, ale aj od právneho názoru prokurátora, ako nazerať na premlčanie trestných konaní po účinnosti novely.
Súdna prax časom určite sformuje jednotný postup, no dovtedy v zásade možno hovoriť o prípustnosti oboch právnych názorov na aplikovanie premlčacích lehôt, pretože sú podopreté relevantnými argumentami odborníkov.