Film Mord nemohol ukázať scénu zabíjačky, o ktorej bol natočený

Mladý režisér Adam Martinec nakrútil svoj absolventský film o tom, ako pozná pomery na vidieku, ktoré skoncentroval do jedného dňa zakáľačky. A zdá sa, že to bol dobrý nápad.

Zobrazenie vidieka má v českej kinematografii mnoho podôb – od filozoficko-nostalgickej až po parodickú. Mimoriadne diela vznikali počas Československej novej vlny, ich sila spočívala v absolútnej autenticite a často v nich účinkovali neherci. 

Adam Martinec sa vydal práve touto cestou. Pracovať s nehercami a zároveň s profesionálnymi hercami nie je vôbec jednoduché, je to jedna z najťažších disciplín vôbec. Treba dodať, že vo filme vystupuje aj nezvládnuteľná ošípaná a deti, s ktorými to na nakrúcaní tiež nie je jednoduché.

Najväčším paradoxom filmu je, že nemohol ukázať svoju podstatu – teda zabitie zvieraťa, pretože tak by mohol byť premietaný na svetových festivaloch len s veľkými ťažkosťami.

Vykŕmenie a zabitie prasaťa do našich končín patrí, alebo skôr patrilo. Dedinských zakáľačiek je čoraz menej a predpisov čoraz viac. Tento fenomén však v našej skúsenosti a pamäti stále rezonuje. Bol to deň, keď sa zišla celá rodina a domov sa vracala s balíkmi mäsa, jaterníc a tlačenky.

Presne toto sa deje vo filme – štyri generácie nastúpené na dvorčeku. Pre niektorých to  má byť prvý pohľad na zabitie živého tvora, pre niekoho posledný. Chlapi od rána postávajú okolo chlieva a pijú, ženy v kuchyni plačú pri krájaní cibule. Preberajú sa vzťahy, ženy sa sťažujú na manželov a naopak.

Všetkých hnevá Karel – hlavná postava filmu, otec dvoch dospelých dcér. Túto postavu mal pôvodne hrať Miroslav Donutil, ale režisér do nej nakoniec obsadil vlastného otca, ktorý s herectvom nemal žiadne skúsenosti. Pritom práve táto postava prechádza v deji veľkými emočnými zvratmi. Treba povedať, že Karel Martinec obstál so cťou.

Postoj k samotnému aktu zabitia, vnútornostiam a „hore mäsa“ sa u aktérov líši. Niektorí si bez tohto rituálu vôbec nedokážu svoj život predstaviť, iní si naň – ani po rokoch – nezvykli. Pre malého Dušana to má byť “po prvý raz“, hoci názory rodičov na to, či je, alebo nie je na „to“ dosť veľký, sa rôznia. Inak štandardný priebeh aktu zamotá rozliatie krvi a výroba krvavničiek je ohrozená!

Film zachytáva proces zabitia zvieraťa v celom jeho atavizme – až po rituálne natretie tváre krvou. Presne takto to vždy bolo a dedinská zabíjačka je ozvenou starého rituálu v dnešnom svete, kde sa všetko mení. Je to kruté a barbarské! Zvieratá na mäso však chováme a jeme dodnes, a nič na tom nezmenia automatizované jatky z nerezu a mäso v plastovom obale na pulte. Sme (väčšinovo) mäsožravci. Zabíjame zvieratá.

Martincov film je však hlavne o rodinných vzťahoch, ktoré nikdy nie sú ideálne. Problémy nerozpitváva až na dreň (ako to robia škandinávske filmy), ale zachytáva ich mimoriadne autenticky, akoby mimochodom.  

V kine sme na premietaní filmu sedeli štyria. Myslím si však, že v televízii bude mať úspech a jeho pôvab nezmizne ani po rokoch. Ukazuje nás takých, akí sme.