Jednými z prvých zákonov, ktoré na začiatku roka 1990 prijal nový parlament, boli Zákon o hazardných hrách a Zákon o súkromných bezpečnostných službách. Spolu s rozsiahlou amnestiou, zmenami v policajnom zbore a súdnictve vznikla situácia, ktorá sa vymykala kontrole. Je logické, že ju využili tí, ktorým doba nahrávala. Aj najväčší alfasamci z posilňovní v okresných mestách.
Tí s malou štipkou organizačného talentu založili zločinecké skupiny, ktoré terorizovali okolie. Mikuláš Černák je symbolom tejto doby. Brutálny niekoľkonásobný vrah dostal doživotie a bol o ňom nakrútený film Miki, ktorý mal 15. augusta premiéru v slovenských kinách.
Bol to dobrý nápad?
Príbeh tohto vraha je verejnosti dostatočne známy. To, čo môže prekvapiť, je len nájdenie ďalších ľudských pozostatkov na miestach, kde jeho gang pôsobil. Keďže ani takýto človek nestráca všetky práva, je jasné, že s nakrúcaním musel súhlasiť. Táto situácia však tvorcom zväzovala ruky.
Film procedurálne zachytáva prerod šoféra autobusu na mafiánskeho bossa. Lenže toto nie je novinka - o charaktere, estetike a kánone týchto ľudí vieme dosť a sledovať „svorku vypatlancov“ bez škrupúľ, ich gýčové oblečenie a bývanie, silné autá a prostitútky, je v podstate nuda. Film sa posúva od miernych previnení k prvej vražde, potom k ďalším a nasleduje tiger. Policajti a sudcovia sú skorumpovaní.
Čakáme, čo bude ďalej a ono - nič
Cesta, ktorú si tvorcovia zvolili, je popisná a chýba jej väčší autorský vklad. Nezachytáva dostatočne líniu korupcie v systéme, ani to, ako sa rodinní príslušníci vyrovnávali s tým, že majú doma pri stole, (v posteli), vraha. Nesprítomňuje desivú brutalitu vrážd, nedovolí nám súcitiť s obeťami, neparoduje obmedzenosť železo zdvíhajúcich hlupákov.
Takto to všetko vo filme je, ale na nič nie je kladený dôraz. Akoby sa tvorcovia nevedeli rozhodnúť, o čom má film byť. Pokiaľ má ísť o spoločenské súvislosti - dvakrát je v dialógu spomenutý Vladimír Mečiar, ale v príbehu prieniky do veľkej politiky nie sú. (V tejto fáze Černákovej „kariéry“ sa to ešte na vysokej úrovni nedialo.)
Zachytila som obavy, že film Černáka glorifikuje. Nie je to pravda. V normálnych pomeroch by mal človek jeho typu skončiť vo väzení oveľa skôr a nie je jeho vinou, že mu všetko prechádzalo tak dlho. Na vine je jednoznačne systém.
Tento film, hoci ukazuje vraha a vraždy, je vlastne bezzubý a chýba mu dramatický vrchol. Neukazuje príčiny, nedesí dôsledkami. Ukazuje len postup, ako sa z človeka bez škrupúľ stal vrah. Prináša vernú rekonštrukciu deväťdesiatych rokov, obraz doby a solídne herecké výkony.
Zásadné preň bolo rozhodnutie nakrútiť aj druhú časť, kde sa, predpokladám, objavia spoločenské súvislosti i dôsledky. Takto však prvá časť pôsobí ako ťažkopádna príprava, ktorej chýba zmysel a silný koniec.
