Film Miki je bezzubý a chýba mu dramatický vrchol. Neukazuje príčiny, nedesí dôsledkami

Čakáme, čo bude ďalej a ono - nič

Cesta, ktorú si tvorcovia zvolili, je popisná a chýba jej väčší autorský vklad. Nezachytáva dostatočne líniu korupcie v systéme, ani to, ako sa rodinní príslušníci vyrovnávali s tým, že majú doma pri stole, (v posteli), vraha. Nesprítomňuje desivú brutalitu vrážd, nedovolí nám súcitiť s obeťami, neparoduje obmedzenosť železo zdvíhajúcich hlupákov.

Takto to všetko vo filme je, ale na nič nie je kladený dôraz. Akoby sa tvorcovia nevedeli rozhodnúť, o čom má film byť. Pokiaľ má ísť o spoločenské súvislosti - dvakrát je v dialógu spomenutý Vladimír Mečiar, ale v príbehu prieniky do veľkej politiky nie sú. (V tejto fáze Černákovej „kariéry“ sa to ešte na vysokej úrovni nedialo.) 

Zachytila som obavy, že film Černáka glorifikuje. Nie je to pravda. V normálnych pomeroch by mal človek jeho typu skončiť vo väzení oveľa skôr a nie je jeho vinou, že mu všetko prechádzalo tak dlho. Na vine je jednoznačne systém.

Tento film, hoci ukazuje vraha a vraždy, je vlastne bezzubý a chýba mu dramatický vrchol. Neukazuje príčiny, nedesí dôsledkami. Ukazuje len postup, ako sa z človeka bez škrupúľ stal vrah. Prináša vernú rekonštrukciu deväťdesiatych rokov, obraz doby a solídne herecké výkony.

Zásadné preň bolo rozhodnutie nakrútiť aj druhú časť, kde sa, predpokladám, objavia spoločenské súvislosti i dôsledky. Takto však prvá časť pôsobí ako ťažkopádna príprava, ktorej chýba zmysel a silný koniec.