V zdravotníctve opäť chýbajú peniaze. Asociácia zdravotných poisťovní hovorí, že potrebuje aspoň 305 miliónov eur, aby dokázala za hospitalizácie a ošetrenia zaplatiť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
Už po prvom polroku hospodárenia dosiahli všetky tri poisťovne dokopy stratu 84,8 milióna eur. Najhoršie obstála Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) so stratou 49,1 milióna eur. Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera je v mínuse 24,5 milióna eur a súkromná Union zdravotná poisťovňa vykázala stratu 11,2 milióna eur.
Nemocniciam ostane len na mzdy, žiaden rozvoj
Predsedníčka zdravotníckej sekcie SK8 Silvia Pekarčíková opisuje, že v praxi sa to prejavuje napríklad tým, že príjmy zo zdravotných poisťovní prichádzajú nemocniciam aj s dvojmesačným meškaním.
Členovia Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) majú platné zmluvy so VšZP do konca októbra, so súkromnými zdravotnými poisťovňami do konca roka. "My sme pripravení rokovať o tom, kde sú možné rezervy, no nie na zmluvách so zdravotnými poisťovňami. Šetrenie sa musí týkať všetkých segmentov zdravotníctva," skonštatoval šéf ANS Marián Petko.
Štátna poisťovňa, ktorá tvorí väčšinu výnosov nemocníc, im mesačne uhrádza takzvaný prospektívny rozpočet. To znamená, že im posiela rovnakú vopred dohodnutú sumu, ktorá sa už spätne nekoriguje bez ohľadu na to, koľko nemocnice vynaložili na zdravotnú starostlivosť.
"Z tejto sumy musíme prioritne uhradiť mzdy zamestnancov, ktoré tvoria nad 70 percent. Máme aj náklady na lieky a špeciálny zdravotnícky materiál, takže na modernizáciu či rekonštrukciu nám neostane dosť peňazí," ilustruje Pekarčíková.
Systém DRG, ktorý určuje presnú výšku platby nemocniciam za hospitalizačný prípad, u nás funguje len pre určité skupiny diagnóz.
Nové ambulancie vznikať nebudú
Ku koncu septembra končia nemocniciam aj ambulanciám takmer všetky zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Súkromní lekári už teraz avizujú, že nepodpíšu nové dodatky.
Chápu vraj potrebu konsolidácie verejných financií, ale nemôžu usporiť z toho, čo im nevyplatili. Viac totiž žiadali už pri tvorbe rozpočtu. Ak má prísť k úsporám, určite to podľa nich bude na úkor pacienta.
"Ambulancia nemôže niesť zodpovednosť za to, že štátny rozpočet pre zdravotníctvo na rok 2024 nie je dostatočný. Napriek tomu, že sme na jeho nedostatočnosť upozorňovali už v procese jeho prípravy," konštatuje prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová.
Prezident Asociácie polikliník a zdravotníckych zariadení Štefan Zelník potvrdil, že naozaj nemôžu šetriť z toho, čo nedostali. „Treba otvorene povedať, že dôjde k výpadku poskytovania zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo, ambulancie sa budú zatvárať," domnieva sa Zelník.
Podľa Pekarčíkovej je horšie to, že sa ani neotvárajú nové ambulancie, lebo súčasný stav je pre mladých lekárov demotivačný.
"Napríklad detský neurológ potrebuje mať najskôr špecializáciu v pediatrii a ďalšie štyri alebo päť rokov z neurológie. Dokopy teda potrebuje aspoň osem rokov štúdia a praxe, čo je obrovská investícia, ktorú platia nemocnice, v ktorých lekári pracujú a vzdelávajú sa. Nemocnice majú potom záujem udržať si týchto odborníkov a župa, ktorá má na starosti sieť špecialistov, nedokáže detského neurológa presvedčiť, aby si otvoril ordináciu v teréne, kde zarobí podstatne menej," vysvetľuje s dôvetkom, že preto ordinácií stále ubúda a nik ich nenahrádza.
Všetko zaplatia pacienti
Súkromní lekári vec riešia aj inak. Ak nechcú ukončiť svoju prax, odstupujú od zmlúv s poisťovňami a prechádzajú na priame platby. To znamená, že si vytvoria vlastný cenník a za všetky výkony si plne zaplatí pacient, poisťovňa mu nič nepreplatí.
Koľko takých ordinácií máme a ako sa vyvíja ich počet, nevedno. Všetky združenia ambulantných poskytovateľov však tvrdia, že ich od obdobia covidovej pandémie každým rokom pribúda.
Dolinková chce najskôr vyriešiť VšZP
Celou situáciou by sa mala podľa zdravotníckych združení zaoberať vláda. "Toto nevie riešiť ani ministerka zdravotníctva," tvrdí Zelník.
"Určite ideme rokovať s ministrom financií. Aktuálne čakáme na vypracovanie ozdravného plánu Všeobecnej zdravotnej poisťovne,“ vysvetľuje ministerka.
Štátna poisťovňa totiž tento rok očakáva stratu 169 miliónov eur. Zuzana Dolinková (Hlas) v utorok odvolala riaditeľa VšZP Michala Ďuriša. Odôvodnila to tým, že ozdravný plán poisťovne si vyžaduje jasné krízové riadenie. Stolička je zatiaľ neobsadená, do času vymenovania tretieho člena predstavenstva konajú v mene VšZP jeho zvyšní dvaja členovia.
Výmena nastala podľa poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v nevhodnom čase a komplikuje im rokovania o nových dodatkoch k zmluvám s VšZP.
Cenník výkonov bude až v roku 2027
Súkromní lekári majú málo peňazí aj preto, že zdravotné poisťovne im platia za výkony podľa cenníka z roku 2008.
Nový katalóg ambulantných výkonov by mohol podľa rezortu v pilotnej fáze fungovať od októbra. Avšak len pre štyri odbornosti – geriatria, interná medicína, neurológia a pneumoftizeológia.
"Zvyšné ambulancie si to stále budú pýtať od pacientov v rámci šedej ekonomiky alebo budú požadovať od štátu peniaze na dofinancovanie," domnieva sa Pekarčíková.
V plnej prevádzke bude katalóg až od roku 2027. Pôvodne sa mal v pilotnej fáze spustiť od 1. júla a následne pre všetky odbornosti od 1. januára 2025.
Odborníci sa zhodujú, že dvojročný posun zvolilo ministerstvo preto, že na nový cenník nemá dosť peňazí. Určiť náklady na prevádzku ambulancie a pripočítať k tomu cenu práce lekára tak, aby ordinácia dokázala fungovať, nie je podľa nich náročné. Rezort len získava čas, aby nemusel občanom povedať nepopulárnu zmenu: treba prehodnotiť, ktoré výkony budú hradené z verejného zdravotného poistenia a za čo si budú pacienti priplácať.
"Všetko životne dôležité by mala uhrádzať zdravotná poisťovňa. Nevyhneme sa však viaczdrojovému financovaniu v zdravotníctve," domnieva sa šéf Slovenskej lekárskej komory Jaroslav Šimo.
To znamená, že štát by garantoval len základ a za všetko navyše (napríklad kvalitnejšiu zubnú výplň) by si ľudia podľa vlastného príjmu a vôle platili mesačne zdravotné pripoistenie, z ktorého by im v budúcnosti výkony preplácali.
Ďalším riešením je, že štát určí pri tvorbe rozpočtu viac peňazí na zdravotníctvo a uberie napríklad z kultúry či obrany.
Ministerstvo robí nezmyselný audit poplatkov
Kým bude katalóg výkonov hotový, lekári riešia situáciu svojsky – prostredníctvom poplatkov. Tie sú nelegálne, lebo lekári ich nemajú zverejnené v cenníku v ordinácii a často nesúvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Stačilo by, aby ministerstvo zdravotníctva vydalo vyhlášku, v ktorej by stanovilo, za čo si lekári smú pýtať a za čo nie. Rezort sa však vybral náročnejšou a aj zbytočnejšou cestou.
Robí takzvaný audit poplatkov, ktorého výsledky chce zverejniť v septembri. V praxi to znamená, že zisťuje, koľko sa v jednotlivých krajoch načierno platí za výkony.
"Analyzujú len zazmluvnené ambulancie, ale v Žilinskom kraji máme okolo 288 poskytovateľov, ktorí idú na priamu platbu. To je obrovské číslo, ak trebárs neurológ pýta za nejaký výkon poplatok 150 eur," upozorňuje predsedníčka zdravotníckej sekcie SK8.
Odborníci nerozumejú tomu, na základe čoho chce ministerstvo určiť, aká má byť oprávnená cena poplatku – koľko si lekári smú pýtať. Prízvukujú, že najskôr potrebujeme nový katalóg.
"Jediný spôsob, ako sa pacient dozvie, ktorý výkon koľko reálne stojí, koľko zaplatí zdravotná poisťovňa a koľko má za výkon doplatiť pacient, je zavedenie reálneho katalógu výkonov s aktuálnymi cenami a z neho vyplývajúci nárok pacienta na štandardnú zdravotnú starostlivosť," vysvetľuje prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) Monika Palušková.
Podotýka, že v súčasnom katalógu nie sú uvedené reálne ceny výkonov a zároveň v ňom chýbajú nové moderné výkony.
"Pokiaľ ambulancia poskytuje výkony bez ich uvedenia v katalógu výkonov, zdravotná poisťovňa pacienta ich, samozrejme, nemôže preplatiť a nie je to jej vina. Neviem si preto predstaviť, ako chce ministerstvo zdravotníctva auditovať výkon, ktorý oficiálne neexistuje, avšak vykonáva sa, a teda pacienti zaň v ambulancii platia. Ceny takýchto výkonov si určujú ambulancie a ministerstvo ich nemá ako zanalyzovať a vykonať ich audit," konštatuje Palušková.
"Správne by bolo povedať, že podľa novej cenotvorby danej zákonom stojí nejaký výkon osemdesiat eur. Potom sa môžeme baviť, či si môžeme dovoliť zaplatiť tých osemdesiat eur pre päť miliónov ľudí. Ak na to nemáme, treba určiť časť, ktorú si musí doplatiť pacient. Najskôr treba spraviť katalóg, a nie pozerať sa na to, koľko sú ľudia schopní zaplatiť. V Žiline dajú niektorí aj 150 eur, aby sa dostali na nejaké špecializované vyšetrenie, ale na severe Kysúc si to nemôžu dovoliť. Je to diskriminujúce," domnieva sa Pekarčíková.