Ministerka kultúry Martina Šimkovičová sa stáva hlavnou tvárou štvrtej vlády Roberta Fica. Či sa to niekomu páči alebo nie.
Treba uznať, že túto pozíciu si bývalá hlásateľka televíznych správ z veľkej časti vybojovala sama. Urobila naozaj dosť preto, aby za necelý rok podnietila proti sebe dve masové petície, dve odvolávania v parlamente, niekoľko veľkých protestov a pochodov v uliciach, nehovoriac o negatívnom a zosmiešňujúcom obraze v médiách a na sociálnych sieťach. A to ešte zďaleka nie sme na konci jej výkonu.
Ale až premiér Fico ju urobil emblémom vlády, keď sa plnou váhou za ňu postavil a vehementne ju ocenil za rozhodnutia, ktoré podľa neho „v praxi znamenajú odstrihnutie rôznych kultúrnych čudákov od štedrého zdroja verejného rozpočtu.“ Ozaj príznačná charakteristika. Síce ňou výrazne zúžil dopady kultúrnej „práce“ najviditeľnejšej členky vlády, no zároveň jej vystavil svoj certifikát kvality. Jeho mocenský inštinkt sústredený na boj s opozíciou a na úsilie udržať koalíciu mu zabránil postrehnúť riziko situácie.