Viaceré dovolacie dôvody, ktoré viedli k prepusteniu Kováčika, majú reálny základ

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik bol odvolacím súdom uznaný vinným z prijatia úplatku vo výške 50-tisíc eur za zásah v prospech prepustenia Ľubomíra Kudličku. Tým dal pokyn dozorujúcej prokurátorke, aby nepodávala sťažnosť voči rozhodnutiu súdu o jeho prepustení z väzby. Okrem toho súd uznal jeho vinu v prípade vynášania utajovaných informácií týkajúcich sa prípravy vraždy vyšetrovateľa NAKA Jána Čurillu. Najvyšší súd mu za to vymeral trest v trvaní osem rokov nepodmienečne v ústave s minimálnym stupňom stráženia.

Odvolací súd ale nevidel vinu preukázanú vo všetkých bodoch obžaloby. Kováčik bol oslobodený spod obžaloby pre podporovanie zločineckej skupiny takáčovcov. Rovnako ho Najvyšší súd SR oslobodil spod tretieho bodu obžaloby, ktorým je zneužitie právomoci verejného činiteľa.

Odvolací súd poukázal na to, že rozsudok Špecializovaného trestného súdu, ktorý ho pôvodne odsúdil na úhrnný 14-ročný nepodmienečný trest a trest prepadnutia majetku, mal podstatné chyby. Sudkyňa Pamela Záleská podľa názoru odvolacieho súdu nepostupovala správne, keď neumožnila prečítať výpoveď obvineného Kováčika, nevykonala všetky potrebné dôkazy a uložila aj neprimeraný trest.

Dovolacie dôvody obhajoby

Obhajcovia Dušana Kováčika vysvetľujú konkrétne dôvody v sérií videí, prečo považovali podanie dovolania za opodstatnené. Dovolanie obsahuje viac ako 700 strán a podľa ich názoru, vzhľadom na mnohé závažné pochybenia, musí najvyšší súd zrušiť právoplatný rozsudok o vine a treste v prípade odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora.

Advokáti Erik Magál, Ján Kršiak a Jakub Križan pri dovolacích dôvodoch ako prvú spomínajú zjavnú zaujatosť vyšetrovacích orgánov. Vyšetrovanie viedol Pavol Ďurka a dozorový prokurátor bol Michal Šúrek, pričom obaja sú dnes obvinení zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Sudkyňou na hlavnom pojednávaní bola Pamela Záleská, ktorá ale zároveň rozhodovala aj v prípravnom konaní o väzbe Kováčika. Odvolací senát po vylúčení sudcu Klimenta bol v zložení sudcov Hatala, Štift a Bargel.

Voči všetkým týmto osobám obhajcovia namietajú zaujatosť. Pavla Ďurku vinia zo zaujatosti okrem iného aj pre uniknutú komunikáciu Apači, v ktorej hovorí o potrebe uštvať Kováčika, vulgárne na neho nadáva a označuje ho ako „Moby Dicka“, pričom v tejto súvislosti používal výrazy ako „zarezať ho" či „zabiť“.

Advokáti v tomto kontexte odôvodňujú Ďurkove odmietanie vykonať nimi navrhované dôkazy v prípravnom konaní, čo odobril aj dozorový prokurátor Šúrek, a hovoria o priamom napojení na vyšetrovateľa Čurillu, ktorý bol v Kováčikovom prípade poškodený.

Prokurátora Šúreka vinia zo zaujatosti pre pomer k prejednávanej veci, keďže predtým dozoroval prípad skupiny takáčovcov, ako aj k osobe Kováčika ako jeho bývalého nadriadeného. Vinia ho z dopredu pripravovaného obvinenia Kováčika, pretože z výpovede svedka Kučerku vyplýva, že Šúrek mal (spolu s prokurátorom Repom) ovplyvňovať v tom čase väzobne stíhaného obvineného Makóa, aby svedčil proti Kováčikovi.

Okrem toho sa mal Šúrek pred Kučerkom vyjadriť, že Kováčik musí zo svojho postu odísť, od čoho advokáti odvodzujú dopredu prejavené antipatie k obvinenému.

Zaujatosť sudkyne pre jej pomer s novinárkou

Zaujatosť sudkyne Záleskej odôvodňujú jej pomerom k novinárke Tódovej. Novinárka o Kováčikovi publikovala podľa názoru obhajcov mnoho nenávistných článkov, pričom poukazujú na podozrivé časové súvislosti publikovania článkov, ktoré majú mať prepojenie na sudkyňu Záleskú. Advokáti hovoria o priamom majetkovom dopade na Tódovú z pohľadu publikačnej činnosti, ak by Záleská Kováčika oslobodila, a takúto ujmu by pociťovala aj Záleská ako jej blízka osoba.

Tódovú vinia aj z ovplyvňovania svedkov, pretože aktívne publikovala informácie z hlavného pojednávania, na ktoré potom odkazovali vypočúvaní svedkovia.

Námietky zaujatosti voči sudkyni Záleskej boli podávané aj v prípravnom konaní, keď mala zamietať prepustenie Kováčika z väzby z dôvodu potreby vypočutia konkrétnych svedkov. Daných svedkov ale nikdy nevypočula a ani nikdy nerozhodla o podaných námietkach zaujatosti, čo advokáti vidia ako jednoznačnú zaujatosť voči obvinenému.

Okrem toho mala sudkyňa dopredu konštatovať existenciu zločineckej skupiny takáčovcov, z ktorej podpory bol neskôr Kováčik obvinený, hoci dodnes pôsobenie skupiny nekonštatoval žiaden súd.

Sudcovia odvolacieho senátu sami cítili zaujatosť

Členovia senátu 5T na Najvyššom súde SR v zložení Hatala, Štift a Kliment mali byť podľa advokátov rovnako zaujatí. Svoju zaujatosť oznámili Kliment a Hatala, pričom v Klimentovom prípade videl zaujatosť aj Ústavný súd SR, a z rozhodovania bol preto vylúčený. Hatala mal zase rozhodovať o prepustení takáčovca Kudličku ako člen odvolacieho senátu, pričom práve z nezákonnej pomoci Kudličkovi bol Kováčik obvinený. V liste adresovanom médiám zasa nazval Kováčika „chudáčikom politickým väzňom“. Napriek tomu, že sa Hatala sám cítil zaujatý, z rozhodovania o Kováčikovi nebol vylúčený.

Medzi dovolacie dôvody zaradili aj podozrivé okolnosti výpovede dnes už zosnulého svedka Františka Böhma, a to jeho výsluchy v neoznačených objektoch a vedomosti o policajných uzneseniach, ktoré boli vydané o týždne neskôr, ako sa konal jeho výsluch. Podozrenia obhajcovia podkladajú výsluchmi Böhma, v ktorých mal vedieť presné číslo uznesenia o vznesení obvinenia Kováčika, ktoré Ďurka oficiálne vydal až o týždeň neskôr. Takýchto prípadov malo byť v konaní podľa vyjadrení advokátov oveľa viac.

Kľúčové bolo nevykonanie dôkazov obhajoby

Dovolanie bude obsahovať aj výhrady k nevykonaniu množstva dôkazov, ktoré podľa obhajcov boli rozhodujúce pre správne posúdenie veci. Poukazujú na nejasný priebeh deja, ako vlastne malo dôjsť k vybaveniu prepustenia Kudličku z väzby zo strany Kováčika. Podľa jedného svedka sa táto udalosť mala dohadovať cez telefón zo zahraničia, podľa iného svedka zasa malo dôjsť k stretnutiu viacerých osôb a následne k dohode o prepustení.

S týmito rozpormi si podľa advokátov neporadili ani vyšetrovateľ Ďurka ani sudkyňa Záleská. Záleská mala navyše dané rozpory vo výpovediach svedkov označiť ako kladný jav, ktorý podporuje ich vierohodnosť, a odmietla vypočuť iného svedka, ktorý mal mať priamy dosah na celý priebeh prepustenia Kudličku. Nevykonanie dôkazov a nevypočutie svedkov v prospech obvineného preto advokáti namietajú ako dovolacie dôvody. Vidia v tom porušenie práva stíhanej osoby na spravodlivý proces.

V prípade dovolania Dušana Kováčika obhajoba teda vidí mnohé závažné porušenia, ktoré podľa ich názoru musia jednoznačne viesť k zrušeniu odsudzujúceho rozsudku. Samostatné dovolanie v prospech Kováčika podal minister Susko práve na podnet advokátov. Ich podnet obsahoval viac ako 230 strán a na jeho základe podal minister Susko vlastné, samostatné dovolanie.

Najvyšší súd teda bude rozhodovať celkovo o dvoch dovolaniach. Minister Susko videl v dovolacích dôvodoch obhajoby také presvedčivé argumenty o nespravodlivom súdnom procese, že využil svoju zákonnú kompetenciu a dočasne prepustil odsúdeného Kováčika z výkonu trestu dovtedy, kým nerozhodne najvyšší súd. Ten nemá lehotu na rozhodnutie, a preto nie je možné predpokladať, kedy sa tak stane.

Minister Susko podal dovolanie zo špecifického dôvodu prislúchajúceho iba ministrovi, a to pre neúplné zistenie skutkového stavu. To znamená, že sa stotožnil s argumentačnou líniou a jednotlivými bodmi advokátov o tom, že neboli zo strany súdu vykonané všetky dôkazy tak, aby neboli pochybnosti o priebehu samotného skutku kladeného za vinu odsúdenému.

Dovolacie dôvody majú rôzny charakter

Všetky dovolacie dôvody je potrebné vnímať ako stratégiu obhajoby konať v prospech klienta, kým nerozhodne súd o ich relevancii. Dovolanie je rozsiahle a z pohľadu priebehu celého prípadu ako aj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva obsahuje ako relevantné argumenty, tak aj dôvody, ktoré sú viac názorom než objektívnym vykreslením skutočností.

Fakt, že o obvinenom rozhodoval sudca, ktorý sa sám chcel vylúčiť pre zaujatosť, vyzerá na závažné porušenie práva na spravodlivý proces. Ak sám sudca vnútorne cíti nepriateľský vzťah k obvinenému a označí ho za chudáka a napriek tomu je rozhodnutím vyššieho orgánu viazaný posudzovať jeho prípad, ťažko možno hovoriť o nestrannom a nezávislom procese.

Závažným sa javí aj konštatovanie ako Špecializovaného trestného súdu, tak Najvyššieho súdu SR o tom, že úplatok pre Kováčika bol nevyžiadaný a neočakávaný, a bol odovzdaný dva týždne po prepustení Kudličku. Z toho nemožno racionálne vyvodiť záver o úmyselnom konaní páchateľa a trestnosti činu, ak ani nevedel, že za dané konanie úplatok dostane, a keď ho dostal, bol z toho prekvapený.

Otázka hodnotenia a vykonávania dôkazov je zložitá problematika, pretože platí, že súd vykonáva iba dôkazy, ktoré považuje za potrebné pre rozhodnutie vo veci. Teda nie všetko, čo navrhuje obhajoba. Problém je práve v posudzovaní toho, čo je a čo nie je relevantné pre rozhodovanie o merite konania. Pretože jedna z hlavných zásad trestného konania je zistenie skutkového stavu tak, aby o ňom neboli dôvodné pochybnosti.

Rovnako posudzovanie nestrannosti a objektivity sudcu, ktorý rozhoduje o väzbe a následne posudzuje skutok na hlavnom pojednávaní, je komplexná téma, ale v zásade to nie je vylúčené ani zákonom ani judikatúrou ESĽP za splnenia všetkých potrebných kritérií na zachovanie nestrannosti. Ako napríklad písomné konštatovanie sudcu v odôvodnení väzby, že toto rozhodnutie nezakladá vinu obvineného z posudzovaného skutku, čo je požiadavka Európskeho súdu.

Tvrdenia o zaujatosti sudkyne Záleskej, pretože oslobodzujúcim rozsudkom by spôsobila reputačnú či finančnú ujmu svojej partnerke novinárke Tódovej, ktorú by pociťovala ako vlastnú, sú skôr v rovine fantázie ako v rovine objektívnej a dokázateľnej reality.

Podobne sú na tom tvrdenia advokátov o tom, že stačí iba pochybnosť o nezaujatosti sudcu na to, aby bol vylúčený z konania. Judikatúra ako vnútroštátnych, tak aj európskych súdov hovorí o dôvodnej pochybnosti v zmysle konkrétnych dôvodov, a nie o akomkoľvek subjektívnom pocite obvineného. V opačnom prípade by mohol byť každý sudca vylúčený iba preto, že obvinený bude namietať jeho zamračený pohľad. 

Hoci nie všetky dôvody sa zdajú byť objektívne, minister Susko v nich našiel dostatok podkladov na to, aby zhodnotil nesprávne zistenie skutkového stavu pri odsúdení bývalého špeciálneho prokurátora. Kľúčové teda bude vykonávanie a hodnotenie dôkazov, ktoré boli doteraz vykladané v neprospech Kováčika.

Ak dovolaniu najvyšší súd nevyhovie, Kováčik poputuje naspäť na výkon trestu. Ak však najvyšší súd právoplatný odsudzujúci rozsudok zruší, bude to vážny problém pre všetky inštitúcie, ktoré o Kováčikovi rozhodovali, pretože by išlo o ďalší prípad právoplatného odsúdenia osoby, u ktorej boli neskôr zistené závažné nedostatky vo vyšetrovaní aj v súdnom procese.