Advokát obvinených Erik Magál v sťažnosti poukazoval na to, že uznesenie o vznesení obvinenia obsahuje zásadné logické diskrepancie, v dôsledku čoho boli jeho klienti stíhaní v rozpore so základnými zásadami trestného konania. Okrem toho obvinenie obsahovalo neurčité formulácie, ktoré ani nesedeli na časovej osi údajnej trestnej činnosti, a ani nebola riadne definovaná spomínaná zločinecká skupina. Rovnaké chyby obsahovali obvinenia aj predošlých údajných členov tejto zločineckej skupiny, a preto boli zrušené ako nezákonné.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa s touto argumentáciou stotožnil a poukázal na skutočnosť, že uznesenie o vznesení obvinenia trpí neurčitosťou, nejasnosťou, zmätočnosťou a skutkovou nedostatočnosťou, keďže vyšetrovateľ vôbec neuviedol, aká konkrétna činnosť mala byť trestným činom, a kedy k nej malo dôjsť. Inými slovami, vyšetrovateľ vôbec nevedel opísať, čo sa vlastne stalo a prečo by to malo byť trestným činom.

Opis udalostí, na základe ktorých vyšetrovateľ vzniesol voči Koščovi a Kaľavskému obvinenie, nespĺňal všetky zákonné znaky trestných činov, pre ktoré chcel obvinených stíhať. Generálny prokurátor poukazuje v tejto súvislosti na základnú zásadu trestného konania, podľa ktorej nikto nemôže byť stíhaný inak, ako zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom.

Chýbali základné zákonné definície

Vyšetrovateľ v obvinení nevedel definovať konkrétne konanie Kaľavského a Kočša, pre ktoré by mali tvoriť zločineckú skupinu. Ich aktivity, popísané v obvinení, nemali žiaden protiprávny charakter, a preto obvinenie bolo vznesené pre skutok, ktorý nie je trestným činom.

Zločinecká skupina je najvyššia forma trestnej súčinnosti, ktorá je definovaná spoločnými znakmi, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Musí ísť o štruktúrovanú skupinu najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a pácha zákonom vymedzené zločiny, s cieľom získania finančnej alebo inej výhody.

Hoci mal byť Košč hlavou spomínanej zločineckej skupiny, vyšetrovateľ vôbec neuviedol skutočnosti, ktoré by takúto skupinu definovali. Teda ako a kde fungovala, kto bol jej členom a na akej pozícii, ako sa vzájomne koordinovali alebo aspoň základný popis toho, čo vlastne mali jej členovia robiť a čo bolo jej cieľom. Vyšetrovateľ nevedel zadefinovať ani kedy a ako vznikla a v obvinení iba konštatoval, že „skupina sa sformovala, existovala a pôsobila v presne nezistenom čase, najneskôr od roku 2016, a aktivizovala sa na prelome rokov 2020 a 2021“.

Vyšetrovateľ ďalej uvádzal v obvinení aj pôsobenie minimálne troch vysokých funkcionárov štátnych orgánov: SIS, NBÚ a Policajného zboru. Neuvádza však o koho malo ísť, ani ich podriadených, pričom opäť neuvádza žiadne mená či iné konkrétne skutočnosti.

Vyšetrovateľ pomenoval cieľ tejto skupiny ako „vykonávanie nelegálnej činnosti v prospech obvineného Košča, ako aj v prospech jednotlivých členov skupiny na rôznych úrovniach, pričom túto činnosť členovia skupiny nevykonávali vo verejnom záujme, ale v záujme skupiny“.

Trestná činnosť musí byť popísaná aspoň v základných črtách

Maroš Žilinka poukazuje na to, že takto neurčito nemožno definovať trestnú činnosť potrebnú na vznesenie obvinenia. Rovnako nebolo konštatované, akých konkrétnych zločinov sa mala skupina dopúšťať, takých, aby naplnila definíciu zločineckej skupiny. Samotný vyšetrovateľ pritom v obvinení hovorí, že z dokazovania nevyplývajú žiadne konkrétne skutky alebo trestné činy, ktoré by táto skupina páchala od roku 2016.

Okrem toho generálny prokurátor hovorí o nelogickom závere vyšetrovateľa, keď ustálil vznik a založenie skupiny sformovanej na diskreditáciu čurillovcov v roku 2016, keď skupina ani neexistovala a jej členovia nemohli vedieť o kauzách vyšetrovaných v roku 2020 až 2021 - kto ich bude vyšetrovať a podobne.

Uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia voči Koščovi teda neobsahovalo štruktúru zločineckej skupiny a usporiadanie jej jednotlivých častí, jej riadenie, plánovanie a koordináciu, čo sú základné definičné znaky potrebné na trestné stíhanie. Okrem toho chýbal uzneseniu jeho predmet, teda konkrétny skutok, ktorého sa jej členovia mali dopustiť. Nestačí iba hovoriť o zločineckej skupine, ale musí byť jasné, čo konkrétne pácha.

Stíhanie bolo nezákonné od začiatku

Vyšetrovateľ NAKA neurobil hrubé chyby iba pri vymedzení zločineckej skupiny a jej skutkov, ale aj pri samotnom začatí trestného stíhania. Ako jeho začiatok totiž určil "neslávny" zásah čurillovcov na Okresnom súde Bratislava III v roku 2022, keď sa chceli dostať k utajovaným dokumentom. Súčasťou spisu o ktorý mali záujem, bola aj utajovaná príloha. Čurillovci sa pravdepodobne domnievali, že súčasťou tejto utajovanej prílohy sú aj ich legálne nahrávky, na základe ktorých sú dnes obvinení. Podľa vyjadrenia bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, tam ale žiadne nahrávky neboli.

V tom čase chceli policajti v rámci prehliadky priestorov získať na súde predmetný spis s utajovanou prílohou tým, že vyzvali predsedu Okresného súdu na jeho vydanie. Výzvu na vydanie veci určili ako neodkladný, neopakovateľný alebo zaisťovací úkon, ktorým začalo trestné stíhanie vo veci. Takýto úkon sa však musí urobiť zákonne, inak je celé trestné stíhanie, z neho vyplývajúce, nezákonné.

Problém s vydaním dokumentov na súde spočíval práve v tom, že išlo o utajované dokumenty. Ako také nemôžu byť predmetom vydania, pokiaľ nedôjde k oslobodeniu od povinnosti zachovávať vec v tajnosti. Čurillovci síce chceli získať spis s utajovanou prílohou, no nemali žiadne dokumenty, ktoré by oslobodzovali príslušného sudcu od povinnosti mlčanlivosti alebo zachovania veci v tajnosti. Sudca im tak nemohol legálne vydať tajné dokumenty, inak by sám porušil zákon, na čo vtedy upozorňoval predseda súdu.

Napriek tomu, že predseda súdu dodržal zákon a odmietol čurillovcom vydať tento spis s utajovanou prílohou, vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková ho odvolala z funkcie. Sudca sa do funkcie vrátil po tom, čo Súdna rada konštatovala ním dodržané zákonné postupy, a naopak - nezákonnosť zásahu čurillovcov.

Keďže čurillovci konali od začiatku nezákonne, celé nasledujúce trestné konanie bolo nezákonné, a to aj vznesenie obvinenia voči Kaľavskému a Koščovi. Začatie celého trestného stíhania obsahuje okrem toho viaceré nedostatky, ktoré generálny prokurátor podrobne popisuje.

Nie je jasné, aké právomoci mal Kaľavský zneužiť

Pri zločine zneužívania právomoci verejného činiteľa opäť konštatuje generálny prokurátor absenciu zákonných náležitostí. Podstata tohto obvinenia mala spočívať v tom, že Košč mal zabezpečiť, aby Kaľavský prezentoval pred riaditeľom NAKA, Branislavom Zurianom, nepravdivé informácie. Stručne povedané, podľa obvinenia mali vytvárať kompromitujúce informácie na osoby pracujúce v pracovnej skupine Očistec, a to aj prostredníctvom SIS.

Obvinenie však neobsahuje čas a miesto, kedy sa malli Košč s Kaľavským na tom dohodnúť, ako do toho bola zapojená SIS a ako to mali obvinení zabezpečiť. Vyšetrovateľ v obvinení ani neuvádza, či vôbec došlo k prezentácii nepravdivých informácií zo strany Kaľavského pred Zurianom, alebo ako konkrétne mali zneužiť svoju právomoc verejného činiteľa, aby došlo k daným prezentovaným situáciám v obvinení.

Chýba teda konkrétne konanie obvinených, aby vôbec bolo možné hovoriť o trestnej činnosti. Generálny prokurátor pritom poukazuje na podstatnú hrubú chybu vyšetrovateľa, ktorý ani nevypočul osoby, ktorým sa mali nepravdivé informácie prezentovať. Nijako si teda neoveril u Zuriana, či a čo vlastne Kaľavský hovoril v danom čase. Nevypočuli ani bývalého ministra vnútra Romana Mikulca, ktorý mal tiež byť zavádzaný nepravdivými informáciami zo strany obvinených.

Maroš Žilinka sa teda v odôvodnení svojho rozhodnutia pýta, na základe akého zákonného dôkazu vôbec dospel vyšetrovateľ k záveru, že Košč a Kaľavský spáchali to, čo sa im kladie za vinu. Nie je zrejmé ani to, ako vyšetrovateľ dospel k ďalším záverom o trestnej činnosti obvinených, keďže takéto skutočnosti nevyplývali ani z výpovedí svedkov, alebo z prepisov zvukových záznamov.

Úvahy v obvinení boli chaotické a neurčité

Závery a úvahy vyšetrovateľa označil generálny prokurátor za chaotické, uvedené veľmi neurčito a spôsobom nezodpovedajúcim hmotnoprávnemu hľadisku, či požiadavke nezameniteľnosti skutku. Z tohto dôvodu je uznesenie o vznesení obvinenia nepreskúmateľné a ako celok nezákonné.

Okrem toho generálny prokurátor Žilinka vytýka chabé odôvodnenie obvinenia, v ktorom vyšetrovateľ odkazuje na neexistujúce dôkazy alebo na dôkazy, ktoré netvorili podklad jeho rozhodnutia. Poukazuje na absolútnu svojvôľu vyšetrovateľa v procese hodnotenia dôkazov, ktorá predstavuje neprípustný zásah vážne narušujúci vierohodnosť a dôvodnosť celého trestného stíhania.

Maroš Žilinka však hovorí aj o existencii procesne použiteľných dôkazov, ktoré doteraz vyšetrovateľ nijakým spôsobom nevyhodnotil. Z tohto dôvodu prikázal vyšetrovateľovi znovu konať a rozhodnúť. Záverom však konštatuje, že pre vznesenie obvinenia nepostačuje len nejasné podozrenie z trestnej činnosti, ktorá nie je žiadnym spôsobom verifikovaná.

Všetky nedostatky vytýkané generálnym prokurátorom pritom budia dojem, že vyšetrovateľ je buď absolútny začiatočník, a ide o jeho prvý prípad, alebo ide o účelové krivenie spravodlivosti. Také množstvo pochybení základného charakteru pri závažnosti daného obvinenia je len ťažko obhájiteľné iným vysvetlením.

Generálny prokurátor v tejto veci pritom videl dôkazy, ktoré by mohli zakladať určité podozrenia z trestnej činnosti, a preto vec vrátil na došetrenie a nové rozhodnutie. Otázne však je, prečo vyšetrovateľ tieto dôkazy nezohľadnil, ale namiesto toho konal v hrubom rozpore so základnými zásadami trestného konania.

Celá kauza Rozuzlenie mala pritom rovnaký priebeh. Závažné obvinenia vysokopostavených osôb, ktoré sa negatívne vyjadrovali voči čurillovcom však obsahovali podstatné nedostatky, pre ktoré boli zrušené. Podstatným je aj fakt, že to bola práve kauza Rozuzlenie, na základe ktorej dostali čurillovci ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ukazuje sa, že všetky obvinenia boli skôr v rovine fantázie, než by išlo o dôkazmi podložené skutočnosti.