Malá Franková alebo Vrtieť psom na slovenský spôsob
Americký film Vrtieť psom z roku 1997 je filmovou klasikou, ktorá patrí k nepísanej povinnej výbave každého študenta politológie či sociológie, ale aj pre každého, kto sa chce zaoberať politikou.
Dej filmu sa odohráva v Spojených štátoch tesne pred prezidentskými voľbami, kedy úradujúcemu prezidentovi, ktorý sa snaží o znovuzvolenie, hrozí sexuálny škandál. Jeho štáb preto najme odborníka na médiá (Robert De Niro), aby problém vyriešil. Ten sa škandál rozhodne prekryť niečím dôležitejším, a tak do tímu priberie hollywoodskeho producenta (Dustin Hoffman), aby vytvoril obraz falošnej vojny v Albánsku.
Producent v štúdiu za pár minút nakrúti len jediný krátky záber, na ktorom dievča uteká s mačkou v ruke medzi ruinami domov, čo prezidentova kancelária predhodí médiám ako dôkaz o vojne v Albánsku. Tie ho následne celé dni vysielajú vo všetkých správach a prinášajú analýzy o možnostiach národného ohrozenia od albánskych rebelov, ktorí majú dokonca disponovať jadrovými zbraňami.
Na filme je zaujímavé aj to, že len mesiac po jeho premiére v Bielom dome skutočne prepukol sexuálny škandál prezidenta Billa Clintona. A ten krátko na to nariadil bombardovanie Sudánu. No a počas prejednávania Clintonovho impeachmentu zas USA bombardovali Irak a potom Juhosláviu.
Aj vďaka tomu sa film stal klasikou a jeho názov synonymom pre modernú politickú propagandu a manipulácie.
Práve tento film mi pripomenula hlavná "kauza" tohto týždňa, ktorá sa odohrala v obci Malá Franková. Rovnako ako diváci správ vo filme Vrtieť psom sme totiž aj my videli len krátke úseky z festivalu v Malej Frankovej, kde štátny tajomník Štefan Kuffa prerušil predstavenie a posielal z neho preč rodičov s deťmi.
A rovnako ako vo filme, aj u nás sa to stalo priam hlavnou spravodajskou informáciou celého týždňa. Pritom celá tá udalosť je rovnako smiešna ako imaginárna vojna v Albánsku, čo mimo iného ukázal aj rozhovor s Ivanom Čarnogurským, hlavným organizátorom festivalu v Malej Frankovej.
Spory priamo na mieste boli urovnané pomerne rýchlo, no kauza aj napriek tomu naďalej žila svojím vlastným životom a priniesla nám rovnako ako vymyslená vojna v Albánsku na konci 90. rokov analýzy zaoberajúce sa imaginárnym problémom.
Korunu tomu celému nasadil Eduard Chmelár, ktorý Štefana Kuffu prirovnal ku gestapu, lebo naposledy vraj u nás niečo také robila Hlinkova garda, za čo nasledoval Chmelárov vyhadzov zo zboru premiérových poradcov. Nuž, ak by pán Chmelár častejšie zavítal na dedinské festivaly a videl kolorit konfliktov, ktoré sa tam odohrávajú, možno by bol stále poradcom premiéra a nemusel si pred celým Slovenskom vymieňať na sociálnych sieťach odkazy s podpredsedom vlády o tom, kto je fašista, prípadne progresívny liberál.
A keď sme už pri sociálnych sieťach, na nich sú dnes populárne takzvané meme obrázky, pričom obľúbenou skupinou sú tie, kde sa píše "aká krajina, taký...", napríklad James Bond. Väčšinou nemám tieto obrázky rád, no dnes mi napadá, že toto bolo vlastne tiež také Vrtieť psom na slovenský spôsob.
Len škoda, že my sme z toho spravili rovno seriál. Lebo ak správne počítam, tak po Drličkovi s Kusou a Ficovom výpade voči Šimečkovi pre nadáciu pomenovanú po jeho dedovi, je to len za tento mesiac už tretia časť.