Bieleho zlata je na kontinente dosť. Európania sa však proti ťažbe búria

Ťažba lítia má významný dosah na životné prostredie. Aj preto od nej Európa zatiaľ bočí. Ilustrujú to aj nedávne obrovské protesty v Srbsku. No ak chce starý kontinent podporovať elektromobilitu, mať vlastný batériový priemysel a nebyť aj naďalej extrémne závislý na dovoze, bez ťažby lítia to nebude možné.

Prechod smerom k elektrickým autám a obnoviteľným zdrojom energie si vyžaduje obrovské množstvo nerastných surovín, ktoré sa doposiaľ neťažili v takej obrovskej miere. Okrem ocele, hliníka, medi, kobaltu či niklu aj ďalšie menej známe prvky, ako sú kovy vzácnych zemín.

Jednou z najcennejších surovín sa v ostatných rokoch stalo lítium, strieborno-biely mäkký kov, ktorý pre jeho dôležitosť a podobu nazývajú aj bielym zlatom. Hoci má aj iné využitie, najviac ho potrebujú spoločnosti vyrábajúce batérie do elektrických áut.

Množstvo čistého lítia potrebného pre jednu batériu sa líši od jej typu a výkonu, no najčastejšie sa uvádzajú čísla v rozmedzí od osem do desať kilogramov.

Hoci sa to nezdá ako obrovské množstvo, pri pohľade na množstvo každoročne predaných áut a zároveň celosvetovú produkciu lítia, je jasné, že ho v najbližších rokoch bude treba vyťažiť v drasticky väčšom množstve.

Odvetvie elektromobility jasne napreduje

Napriek tomu, že Európania neprijímajú elektrické autá tak, ako sa očakávalo, a dopyt po nich už nerastie tak ako doposiaľ, globálne sa ich aj v tomto roku predáva podstatne viac než vlani. Len v júli vzrástol dopyt medziročne o 21 percent.

Podľa spoločnosti Rho Motion sa v júli na celom svete predalo celkovo 1,4 milióna elektrických vozidiel. Od začiatku roka je číslo na úrovni 8,4 milióna, pričom čisto batériové elektromobily predstavujú 65 percent.

Iba v Európe sa takýchto áut vlani predalo približne 1,8 milióna, čo predstavovalo okolo 16-percentný podiel na trhu. A hoci v tomto roku nastalo prudké spomalenie nárastu dopytu, čo čakal len máloktorý prognostik, za prvých šesť mesiacov sa aj tak predalo o dve percentá viac elektrických áut než za prvý lanský polrok (takmer 950-tisíc).

Na ilustráciu toho, ako rýchlo rástlo odvetvie za ostatné dva roky, dodajme, že zatiaľ čo v roku 2023 mali batériové elektrické autá v rámci Európskej únie zhruba 14,5-percentný podiel na trhu, ešte v roku 2019 predstavovali menej ako dve percentá.

Find more statistics at  Statista

Ruka v ruke s predpokladaným rastom počtu elektrických áut sa zvyšuje aj záujem o lítium. Európska komisia očakáva, že dopyt po lítiu v EÚ sa do roku 2030 zvýši 12-násobne a do roku 2050 21-násobne.

Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) zasa v máji odhadla, že v roku 2030 bude globálny dopyt po lítiu štyrikrát väčší než vlani.

Štatistický portál Statista uvádza, že v roku 2030 celosvetový dopyt dosiahne 3,1 milióna ton ekvivalentu uhličitanu lítneho, čo v prepočte znamená približne 600-tisíc ton čistého kovu.

Koľko lítia sa aktuálne vyťaží

Čisté lítium sa voľne vyskytuje vo viacerých formách. Jeho získavanie prebieha dvoma hlavnými spôsobmi – ťažbou pevných hornín a následnou extrakciou kovu, alebo odparovaním vody zo slaných podzemných jazier, ako je to v prípade ložísk v Južnej Amerike.

Dopyt a produkcia lítia v podstate kopírovala rast trhu s elektrickými autami. Zatiaľ čo v roku 2016 sa na celom svete vyťažilo okolo 40-tisíc ton lítia, vlani to bolo viac ako štvornásobne viac, keď sa ho s výnimkou Spojených štátov, ktoré nezverejňujú dáta, dodalo na trh približne 180-tisíc ton. Dodajme, že na základe starších údajov môže súčasná ťažba v USA predstavovať ďalších zhruba 5- až 10-tisíc ton.

Najväčším svetovým producentom je už dlhodobo Austrália, za ktorou nasledujú Čile, Čína a s veľkým odstupom Argentína.

Ťažba je v Európe v podstate nulová

Hoci zhruba každé štvrté vyrobené elektrické auto končí v rukách Európana, na starom kontinente sa ani zďaleka neťaží dostatok lítia na pokrytie takéhoto objemu výroby elektromobilov [na dva milióny kusov batérií by bolo potrebných zhruba 18-tisíc ton, pozn. red.]. Najväčším producentom lítia na kontinente je s 380 tonami ročne Portugalsko.

V Európe sa tak neťaží de facto žiadne lítium. A to napriek tomu, že odvetvie globálne napreduje a z dlhodobého hľadiska pôsobí pre mnohých lukratívne. Vidina zisku však nie je hlavným dôvodom, prečo je v záujme starého kontinentu ťažiť lítium na svojom území.

Vojna na Ukrajine a geopolitické napätie len podčiarkli, aká nebezpečná je závislosť od zopár veľkých dodávateľov. Kontinent je pritom absolútne závislý na lítiu z Čile, odkiaľ sa dováža asi 80 percent kovu (vyše 12-tisíc ton).

Okrem toho sa markantná časť celého batériového priemyslu nachádza v Číne. Medzi tromi najväčšími výrobcami batérií sú dve čínske spoločnosti zaberajúce takmer polovicu globálneho trhu. Preto sa nemožno čudovať, že Brusel súrne hľadá vhodné lokality na ťažbu a snaží sa podporovať výrobu batérií v Európe.

V Európe je lítia dosť

Geológovia odhadujú, že dohromady sa na celom svete nachádza zhruba 105 miliónov ton lítia. Najväčšia časť leží v Južnej Amerike v takzvanom lítiovom trojuholníku, teda v Bolívii, Argentíne a Čile, kde sa sústredí viac ako polovica globálnych zdrojov. Nasledujú Spojené štáty, Austrália, Čína a potom viacero menších štátov.

Základným problémom je to, že len zhruba štvrtina svetových zdrojov je nejakým spôsobom ekonomicky dostupná a oplatí sa tam túto surovinu ťažiť.

Hoci sa v Európe nachádza len zlomok toho, čo v Južnej Amerike, kontinent má zdrojov lítia pomerne dosť. V Nemecku sa nachádzajú bezmála štyri milióny ton, ďalších 2,5 milióna ton leží v susednom Česku a Srbsku.

Práve lokality v posledných dvoch spomenutých krajinách sa pritom považujú za jedny z najperspektívnejších na starom kontinente.

Srbi ťažbu odmietajú

Najväčšia baňa na lítium v Európe mala vyrásť v Srbsku v údolí rieky Jadar neďaleko mesta Loznica. Podľa odhadov sa v lokalite nachádza zhruba 1,2 milióna ton lítia. Projekt ťažobného konglomerátu Rio Tinto, ktorý by po spustení mohol na trh priniesť zhruba 11-tisíc ton čistého lítia ročne [stačilo by to na výrobu zhruba jedného milióna kusov batérií, pozn. red.], sa však potýka s problémami už od objavu ložísk.

Napätie vyvrcholilo v januári 2022, keď vláda tamojšieho prezidenta Aleksandara Vučiča pre obavy ľudí z negatívneho vplyvu na životné prostredie stiahla schválenie územného plánu ťažobného projektu.

Srbský súd však začiatkom júla povolil tamojšej vláde obnoviť tento projekt. Vyhlásil, že zrušenie týchto povolení nebolo v súlade s ústavou a zákonom.

Európska únia toto rozhodnutie privítala s otvoreným náručím. Nemecký premiér Olaf Scholz sa onedlho objavil v Belehrade, kde zdôraznil, že to pomôže chrániť hospodársku bezpečnosť Európy. Do hlavného mesta Srbska zavítal na samit o kritických surovinách aj podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Medzi účastníkmi boli aj predstavitelia automobiliek Mercedes-Benz či Stellantis.

Srbsko a EÚ podpísali dohodu o vytvorení strategického partnerstva v oblasti udržateľných surovín, výrobných reťazcov batérií a elektrických vozidiel.

„Toto rozhodnutie si vyžaduje odvahu, ale bolo prijaté v správnej chvíli,“ okomentoval udalosť Scholz a dodal, že tento krok zabezpečí, aby Európa zostala „suverénna v meniacom sa svete“ a „nebola závislá od iných“.

Vzbĺkli obrovské protesty

Už krátko po rozhodnutí srbského súdu sa však v krajine začala dvíhať vlna nepokojov. Do ulíc vyšli 10. augusta tohto roku desaťtisíce demonštrantov. Environmentálni aktivisti projekt znova kritizovali, že plánovaná baňa je pre prostredie vysoko toxická.

Zároveň sa rozhorela aj nedôvera voči Európskej únii. Tým, že sa Vučič obrátil na Západ, aby mu umožnil prechod k zelenej budúcnosti, odsúdil podľa kritikov Srbsko na ďalšie hospodárske vykorisťovanie a znečisťovanie životného prostredia, čím sa paradoxne vzďaľuje západným štandardom.

„Stávame sa kolóniou všetkých veľmocí,“ skonštatoval pre Politico Nebojša Petkovič, jeden z organizátorov protestov. „EÚ je pokrytecká, pretože podporuje diktátora v Srbsku, ktorý zablokoval súdnictvo, médiá a všetko ostatné, ale je to pre nich prijateľné, pretože im dodá lítium, ktoré tak veľmi potrebujú,“ dodal.

Česi sú ťažbe naklonení o niečo viac

Napriek tomu, že v Srbsku panujú okolo projektu Jadar veľké obavy a mnohí ľudia kvôli tomu vyšli do ulíc, obyvatelia Českej republiky vyzerajú byť ťažbe lítia naklonení o niečo viac.

Česká obec Cínovec na hraniciach s Nemeckom, kde sa kedysi vo veľkom ťažil cín, leží zrejme na najväčšom ložisku lítia v Európe, keďže sa tam nachádza približne 1,3 milióna ton tohto vzácneho kovu.

Zahraničné médiá na základe predbežnej štúdie uskutočniteľnosti informovali, že by sa v lokalite mohlo ročne vyťažiť zhruba 2,25 milióna ton rudy, a teda približne päťtisíc ton čistého lítia.

A hoci ani v Česku napriek politickej podpore nie sú zďaleka všetci obyvatelia naklonení ťažbe, tieto zámery zatiaľ budia omnoho menšie vášne než v Srbsku. Cínovec sa tiež nachádza v chudobnejšom regióne so silnou baníckou tradíciou.

„Jedenásť rokov som fáral. [...] V roku 2020 sme ako baníci skončili úplne,“ povedal pre Seznam Zprávy miestny tridsaťdeväťročný obyvateľ Pavel Borl. „Čakal som na to celý čas. Veľmi sa na to teším.“