Natália Hejková priviedla v uplynulej sezóne USK Praha k rekordnému štrnástemu českému majstrovskému titulu po sebe a k tretiemu miestu v Eurolige. Pražanky tak získali prestížnu euroligovú medailu po niekoľkoročnej absencii. Skúsená trénerka však priznáva, že mohla byť aj z cennejšieho kovu.
„Klubová sezóna bola zvláštna. Keď sme začínali, nevedeli sme, do čoho ideme. Nakoniec sa to skončilo tretím miestom v Eurolige, konečne medailou, ale pozerali sme sa vyššie, pretože sme mali veľmi dobrú základnú časť. Mysleli sme si, že konečne by sme mohli dosiahnuť aj na finále, ale semifinále sa nám nevydarilo, takže to bolo trošku aj sklamanie, ale v konečnom dôsledku to bola radostná sezóna,“ povedala už sedemdesiatročná Žilinčanka.
Vábeniu na sezónu neodolala
Minulý ročník mal byť pôvodne pre ňu posledným v pozícii trénerky USK Praha, ale napokon je všetko inak. Vábeniu klubu na ešte jednu sezónu neodolala.
„Po Novom roku, ako vždy, klub zase prejavil záujem, aby som zostala. Tak som povedala, že dobre, že zostanem. Boli tam na konci sezóny nejaké problémy, aj moje také trošku znechutenie, ale potom sme si znova sadli a povedali sme si čo a ako. To ma znova oslovilo a uvidíme, ako to bude fungovať,“ vysvetľuje Hejková, prečo zmenila svoje pôvodné rozhodnutie.
Jej pozícia sa však predsa len zmenila. Po novom už nevedie tréningy tímu, tie má na starosti ďalší tréner Jan Pavlík. Skúsená Slovenka bude družstvo koučovať iba v zápasoch. „Budem na každom tréningu, ale tréner, ktorý je vedľa mňa, by mal ten tím zobrať na ďalšiu sezónu. Pretože prišiel od mužov, tak sa nám zdalo, že by to bolo veľmi riskantné, aby naskočil do ženského basketbalu len tak priamo. Nechceli sme riskovať, to je ten najväčší dôvod, prečo som zostala,“ tvrdí.
Napriek tomu, že basketbalu zasvätila prakticky celý život, tento šport ju stále baví a napĺňa. Vek sa však nedá zastaviť. „Baví ma to, ale, samozrejme, človek má svoje limity. To hlavné je zdravie. Pokiaľ zdravie nebude, tak to určite robiť nebudem. Tento rok sa objavili všelijaké problémy. Ešte sa mi nestalo, aby som za sezónu neabsolvovala dva euroligové zápasy. A tento rok áno. Možno, že by som mohla, ale... Jeden z nich určite nie, keďže som bola v nemocnici,“ opísala členka Siene slávy FIBA svoje starosti.
Jej bývalé zverenkyne majú zlato z Paríža
Poctivo sledovala aj nedávno skončené olympijské hry v Paríži. Basketbalové turnaje mužov aj žien ovládli Spojené štáty americké, z olympijského zlata sa tak tešila aj jej bývalá zverenka z USK Praha Alyssa Thomasová a tiež – v pozícii kapitánky – už šesťnásobná víťazka spod piatich kruhov Diana Taurasiová, ktorú slovenská trénerka viedla v ruskom Spartaku Moskva.
„Je to hráčka, ktorá bola veľmi talentovaná, ale to by nestačilo. Pre ňu je to tiež životný štýl a pasia. Hrať, hrať a hrať. Bola tiež veľmi pracovitá. Okrem toho, čo som spomenula, ešte to bol taký ´smieško´. Rada robila žarty a zábavu, a preto to tak s gráciou a jednoducho v tom basketbalovom živote prechádzala. Vždy keď sa stretneme, tak pokecáme, poznám jej rodičov. Ten kontakt na diaľku je, aj keď nie je taký, že by sme si volali,“ vyjadrila sa k jednej z najlepších basketbalistiek na svete, ktorá prešla aj jej rukami.
Dlhodobo najlepšia slovenská trénerka, ktorá v minulosti viedla aj národný tím, s nevôľou sleduje, že úroveň basketbalu u nás v ostatných rokoch nestúpa, skôr naopak. Pritom to nie je to tak dávno, keď slovenská reprezentácia patrila k najlepším v Európe.
„Nemáme tú takú základňu, aby sme z toho vyberali talenty. Sme malá krajina a žili sme z úrodných rokov Československa, kde sme mali v reprezentácii deväť Sloveniek z dvanástich. To sme ešte do určitého momentu držali a potom začali vzory odchádzať do zahraničia a po druhé, tá základňa je čoraz menšia a menšia,“ myslí si Natália Hejková.