Vizionár Elon Musk šípi biznis v ekológii, no bez štátnej pomoci by neprerazil

Západný svet intenzívne naskakuje na zelenú vlnu. Európska únia vidí transformáciu ako prioritnú tému rekonštrukcie ekonomiky po pandémii čínskeho koronavírusu. V slovenskom Pláne obnovy je na túto tému vyčlenených až 37 percent finančných prostriedkov. Podobným smerom sa zrejme budú uberať aj Spojené štáty americké. Otázkou je, či sme na takéto zmeny technologicky pripravení.

Zároveň je potrebné povedať, že tieto zmeny nesmerujú k zvýšeniu nášho blahobytu, ale len k jeho udržaniu. Hoci výskum a vývoj idú zdanlivo rýchlo dopredu, inovácie, ktoré by náš život skvalitňovali, v posledných dekádach chýbajú. Dopravné prostriedky sa stále pohybujú zhruba rovnako rýchlo a od umývačky riadu nepribudol v domácnostiach významný pomocník. Konzervatívny podnikateľ Peter Thiel to zhrnul poznámkou: „Sľubovali nám lietajúce autá a dostali sme 140 znakov.“ Druhá časť odkazuje na sociálnu sieť Twitter.

Vizionár, podnikateľ, manipulátor?

Snáď najvýraznejším symbolom pokroku a presadzovania nových technológií sa v ostatných rokoch stal Elon Musk. Automobily Tesla odštartovali rozmach elektromobility. Rakety spoločnosti SpaceX lietajú do vesmíru. Muskove firmy vyrábajú veľké batérie, chcú kopať tunely pod veľkými mestami a spájať ich vysokorýchlostným dopravným systémom hyperloop. Musk je nepochybne vizionár, ktorý vie pre svoje nápady získať investorov.

Elon Musk by pre mnohých mohol byť symbolom, ako môže technologický pokrok postupovať bez účasti verejného sektoru. A to dokonca v odvetviach, kde tradične účasť verejného sektoru očakávame, ako je doprava a životné prostredie. Triezvejší pohľad však ukazuje, že Muskovo podnikanie nie je nezávislé od štátu.

Automobilka Tesla nepochybne funguje len vďaka tomu, že elektromobily dostávajú v mnohých štátoch verejnú podporu, a najmä vďaka reguláciám, ktoré nútia tradičné automobilky elektromobily dotovať. Bez emisných kreditov by Tesla nikdy nebola v zisku. Zmluvy SpaceX s NASA, na základe ktorých rakety SpaceX vynášajú do vesmíru materiál vládnej agentúry, možno považovať za štandardný obchod. Otázkou však zostáva, či by firma mohla fungovať len so súkromnými zákazníkmi.

Muskovo správanie môže zároveň prinášať rôzne externé efekty. Cena akcií Tesly v minulom roku vzrástla takmer osemnásobne a podľa ocenenia trhu sa tak stala najhodnotnejšou automobilkou na svete. Tento rast možno ťažko prisúdiť fundamentálnym faktorom a prasknutie bubliny môže mnohých investorov bolieť. V minulom roku akcie často nakupovali noví a neskúsení investori. Za posledný mesiac cena akcií Tesly klesla o štvrtinu.

Ešte výraznejší je tento efekt na trhu kryptomien. Keď Musk vo februári oznámil, že on a Tesla nakupujú bitcoiny a že automobilka bude za bitcoiny predávať autá, hodnota virtuálnej meny rýchlo rástla. V apríli sa ukázalo, že automobilka časť svojich bitcoinov predala, aby si vylepšila hospodársky výsledok. Minulý týždeň Musk oznámil, že Tesla ruší platby v bitcoinoch. Dôvodom má byť, že energeticky náročný systém bitcoinu zaťažuje životné prostredie. To je, samozrejme, pravda, ale – žeby to Musk pred dvoma mesiacmi nevedel?

Nie je zelená ako zelená

Ak sa Elon Musk obáva, že bitcoin zaťažuje životné prostredie, rovnakú obavu by mal venovať i svojmu elektromobilu. Emisie elektromobilov sú síce nulové pri výfuku, ale energia na ich pohon sa niekde musí vyrobiť. Elektrina poháňajúca Tesly v Číne je rovnako špinavá ako tá, ktorá poháňa počítače ťažiace bitcoiny. Tesla v Číne autá nielen predáva, ale aj vyrába.

Rovnakú úvahu by mali urobiť európske štáty. Európska únia je na tom v oblasti ekológie iste lepšie ako Čína a jej zdroje elektrickej energie sú voči prírode ohľaduplnejšie. Pri obnoviteľných zdrojoch však zrejme časom narazíme na limity, ktoré súvisia s ich nerovnomernou produkciou a nutnosťou budovať záložné zdroje, ktoré sú spravidla založené na fosílnych palivách. Ani Európania nebudú chcieť na oltári ekológie obetovať stabilitu zásobovania elektrinou. Pritom európske prenosové sústavy sa už teraz dostávajú na hranicu zaistenia stabilných dodávok.

Rozvoj elektromobility podporuje aj Slovensko. Na kúpu elektrického auta prispieval štát v posledných rokoch štedrými dotáciami a podiel elektrických áut na trhu rastie, a to za minulej i súčasnej vlády. Na rozdiel od iných štátnych transferov, tieto smerujú k tým najbohatším. V porovnaní s inými európskymi štátmi je však nástup elektromobilov na Slovensku pomalší a zaostáva rozvoj infraštruktúry.

Slovensko pritom produkuje elektrickú energiu relatívne čistým spôsobom. Väčšina elektriny pochádza z jadrových elektrární. Jadro však nemá v mnohých európskych štátoch dobrú povesť a Európska únia ho nechce podporovať ako čistý zdroj. Vzhľadom na vysoké fixné náklady sa jadrová energia môže v budúcnosti ukázať ako relatívne drahá. S výraznou podporou obnoviteľných zdrojov počíta i Plán obnovy.

Elektromobilita i obnoviteľné zdroje energie tiež často nemajú dobre vyhodnotené dopady na životné prostredie v priebehu životného cyklu. Problémom je ťažba potrebných surovín i recyklovanie batérií na konci životnosti. Rovnaký problém sa týka solárnych panelov a veterných elektrární. Tieto problémy odsúvame do budúcnosti a nezdá sa, že by sa niekto intenzívne usiloval ich riešiť.

Zelená vlna strháva súkromné i verejné investície. V oboch prípadoch však kupujeme skôr vízie než osvedčené riešenia. Budúcnosť ukáže, či sa tieto vízie dokážu premeniť vo fungujúce systémy a aké budú skutočné náklady. Rozhodujúcim faktorom nebudú ideológie, ale technológie.