Kontrolóri si najnovšie posvietili na vodárenské spoločnosti. Výsledok zamrzí. Pre deravé potrubia sa na Slovensku stráca zhruba tretina pitnej vody. No nejde ani zďaleka o jediný problém. Šéf envirorezortu vinníkov tejto situácie označil dosť jasne a servítku si pred ústa nedával.
Nielen nevyhovujúci stav skonštatoval Najvyšší kontrolný úrad SR v súvislosti s vodárenskou infraštruktúrou. Firmám pôsobiacim na Slovensku totiž rastú aj dlhy. „Obnova verejných vodovodov a kanalizácií by mala byť bezpochyby investičnou prioritou každej vodárenskej spoločnosti, ktorej táto strategická zodpovednosť vyplýva nielen podľa zákona, ale aj z jej kľúčového poslania,“ informuje predseda úradu Ľubomír Andrassy.
Doplnil, že problémom sú najmä obrovské straty pitnej vody. Ročné úniky sa na Slovensku podľa neho dostávajú nad 51,2 milióna kubíkov spracovanej pitnej vody. Ak by teda vodárne zmodernizovali zastarané a deravé vodovody, toto obrovské množstvo nateraz strateného objemu by mohli dodávať domácnostiam zadarmo či za symbolické euro.
No najväčším problémom je podľa kontrolnej inštitúcie narastajúci investičný dlh vodárenských firiem na obnovu a rozvoj infraštruktúry. "Kontrolou úradu prešli štyri vodárenské spoločnosti, ktoré mali z vlastných zdrojov investovať do obnovy 470 miliónov eur, napokon to bolo len 78 miliónov eur," konštatuje sa v správe.
Z kontrolovaných spoločností mala najvyššiu mieru opotrebovania, takmer 54 percent, vodárenská spoločnosť na východnom Slovensku. Najnižšiu mieru dosiahla bratislavská, prekročila však alarmujúcich 42 percent.
Opotrebované vodovodné potrubia sú v obzvlášť havarijnom stave a ich obnova predstavuje podľa úradu až takmer dve tretiny odhadovaných zdrojov na obnovu celkovej vodárenskej infraštruktúry. Finančné zdroje krytia v strategickom dokumente štátu sú však len vo výške 1,38 miliardy eur.
Táto situácia však viacerým vodárňam nezabránila akcionárom vyplácať dividendy a tantiémy v miliónoch eur. „Výdavky na dary, reklamu a propagáciu vodárenských spoločností napriek tomu, že majú monopolné postavenie v oblasti vody, boli za kontrolované obdobie vo výške 4,4 milióna eur,“ priblížili kontrolóri.
Andrassy upozornil, že ak bude tempo starnutia infraštruktúry naďalej väčšie ako tempo jej obnovy, tak si celá vodárenská sieť si bude vyžadovať rozsah obnovy nad desať miliárd eur. Z hľadiska udržateľnosti verejných financií a finančných možností samospráv to podľa neho nebude možné.
Bývalé vedenie dostalo jedno z najhorších hodnotení
Na zistenia kontrolórov okamžite reagoval aj súčasný minister životného prostredia Tomáš Taraba. "Prechádzajúce vedenie Ministerstva životného prostredia SR v zložení Ján Budaj a Michal Kiča dostalo jedno z najhorších hodnotení od Najvyššieho kontrolného úradu," píše na sociálnej sieti podpredseda vlády.
Dodáva, že výsledky kontroly ukázali, že bývalé ministerstvo počas pôsobenia nedostatočne plnilo kontrolnú úlohu vo vodárenských firmách, čo viedlo k vzniku „sivej nekontrolovanej zóny". Táto nekontrolovaná oblasť podľa inšpektorov ohrozila správu vodných zdrojov.
Šéf rezortu však v rétorike pritvrdil. „Títo dvaja zlodeji, ktorí nechali štát rozkrádať na poistkách, dohodároch, kompe a v mnohých ďalších oblastiach, ohrozili aj manažovanie vody,“ konštatuje rozhorčene s dôvetkom, že preto na vládu v stredu po konzultácii s predsedom NKÚ predkladá prvý súbor legislatívnych zmien, ktorý reflektuje najvyššie výhrady.
Navrhované legislatívne zmeny majú podľa Tarabu za cieľ ochrániť vodu, zabrániť jej skrytej privatizácii a eliminovať finančné plytvanie vo vodárenských spoločnostiach. "Kontrola a zodpovednosť voči strategickým prírodným zdrojom, ako je voda, bude posilnená, aby sa zabránilo ďalším nedostatkom a nečistým praktikám v tejto oblasti," dodáva.
Reakcia šéfa ministerstva životného prostredia neprichádza náhodou. Kontrolóri totiž konštatovali, že rezort má nedostatočný dohľad nad plnením zákonných povinností vodárenských spoločností. Odporučili preto aktívnejšiu úlohu envirorezortu pri monitoringu a dohľade nad obnovou vodárenských sietí tvorbou finančných rezerv a zabezpečením údajov o stave infraštruktúry.
Napriek reguláciám Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z roku 2022, ktoré mali podporiť investície do vodárenskej infraštruktúry, tieto opatrenia nedokážu vytvoriť dostatok prostriedkov. Envirorezort by podľa NKÚ mal byť nositeľom zmien pri eliminovaní „sivých zón“ zákona, ktoré spôsobujú praktické problémy vrátane možnej skrytej privatizácie a jasnejšej pozície štátu v celom segmente.
Bývalé vedenie hovorí o imaginárnom svete Tarabu
Zjavne má minca aj inú stranu. "Zvykli sme si už, že minister Taraba si tvorí virtuálnu realitu, ktorú následne podsúva svojim fanúšikom na sociálnych sieťach," reaguje bývalý štátny tajomník envirorezortu Michal Kiča prostredníctvom svojho facebookového profilu.
Štandard sa na neho a jeho bývalého šéfa Jána Budaja obrátil v súvislosti s výsledkami, ktoré 23. augusta prezentoval Najvyšší kontrolný úrad, ale aj pre vyjadrenia z úst súčasného ministra. "Najlepšia reakcia sú preto fakty," vymenúva Kiča.
Pravda je podľa neho taká, že miliardový investičný dlh v údržbe vodárenskej infaštruktúry, na ktorý poukazuje aj správa NKÚ, nikto seriózne, až do ich nástupu, neriešil. "Vlády Smeru, SNS a Smeru 2 [myslí tým Hlasu, pozn. red.] v tejto veci nespravili za viac ako desať rokov nič," tvrdí.
Vďaka zákonu z decembra 2021, ktorý podľa Kiču presadili, sa napriek tvrdému odporu zaviedol inštitút účelovej finančnej rezervy, ktorú musia vodárenské spoločnosti povinne tvoriť a využívať na obnovu existujúcej vodárenskej infraštruktúry. "Naopak, v tomto probléme fatálne zlyhali práve strany súčasnej vládnej koalície, ktoré neboli po viac ako desaťročie schopné zabezpečiť žiadne opatrenie na jeho riešenie," hovorí bývalý štátny tajomník.
V skratke: zlodej kričí, chyťte zlodeja
Kiča sa ďalej pýta, prečo neprišli s akýmkoľvek riešením a prečo nenavrhli povinné investície do obnovy vodovodov, a zároveň odpovedá: Pretože to vyhovovalo vodárenským spoločnostiam.
Čo sa týka kontroly spomínaných spoločností, účelovú finančnú rezervu musia vodárenské spoločnosti povinne vytvárať a realizovať od roku 2022 a plnenie tejto povinnosti sa dalo reálne vyhodnocovať až od roku 2023 (teda spätne). "Naša vláda skončila v máji 2023. Koľko kontrol nariadil minister Taraba?" pýta sa Kiča.
Odpoveď je podľa neho nula. "Ak by ho to tak trápilo, mohol ich vykonávať, už je to skoro rok, čo je vo funkcii. Opäť nespravil v tejto veci zhola nič a z jeho strany ide o číru demagógiu," konštatuje environmentálny právnik s dôvetkom, že ak by Taraba konečne začal konať v prospech občanov a donekonečna sa nevyhováral na svojich predchodcov, mal by jeho plnú podporu.
Takzvanú skrytú privatizáciu podľa neho upravovali prvýkrát v spomínanej novele zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách z decembra 2021. "Dovtedy sa tu tolerovalo eldorádo vo vlastníckych vzťahoch, čoho najvypuklejším príkladom bola Bratislavská vodárenská spoločnosť a spoločnosť Infra-services," vysvetľuje Kiča.
A bol to podľa neho práve Tomáš Taraba, kto takéto konanie vodárenských spoločností (vo vzťahu k VVS) až donedávna obhajoval a tvrdo útočil na NKÚ. "Opäť si vyberá len to, čo mu pasuje do jeho naratívu," konštatuje.
Dodáva, že za ich vlády (stav k júnu 2022) bolo podporených celkovo 202 projektov budovania či obnovy kanalizácií, čistiarní odpadových vôd alebo vodovodov v celkovej sume 223,6 milióna eur, a to prostredníctvom európskych štrukturálnych fondov alebo Environmentálneho fondu. Ďalej boli v procese schvaľovania projekty v sume ďalších 96,2 milióna eur.
Z Operačného programu Slovensko (schválený v roku 2022) pôjde do roku 2027 viac ako 795 miliónov eur na budovanie vodovodov a kanalizácií, pričom Taraba zatiaľ podľa neho vypísal iba dve malé regionálne výzvy. "Pripomínam, že už je skoro rok vo funkcii. Ešte aj budovanie kanalizačnej siete v Kolárove, ktorým sa minister chválil, bolo jedným z našich posledných rozhodnutí na rezorte," približuje Kiča s dôvetkom, že sa minister už nepochválil hroziacim súdom zo strany Komisie.
Do 31. decembra 2016 (obdobie vlád strán súčasnej koalície) mali mať všetky vymedzené aglomerácie na Slovensku zabezpečené čistenie odpadových vôd. Podľa bývalého štátneho tajomníka rozsah problému zistili po nástupe na rezort a situáciu začali riešiť komunikáciou s Európskou komisiou. "Z 19 chýbajúcich aglomerácií v roku 2021 sa nám podarilo znížiť za extrémne krátke obdobie toto číslo na šesť," uzatvára s tým, že na vodovody a kanalizácie išlo len za ich obdobie skoro 300 miliónov eur.
Po nástupe ministra Tarabu sa podľa neho neposunuli ani o jednu, pričom je podľa neho šokujúce, že šéf rezortu ohlásil ďalšiu legislatívnu zmenu bez medzirezortného pripomienkového konania.