Pred voľbami v Nemecku: Voliči Saska a Durínska si vynucujú dialóg s AfD

Všetky tri strany spolu v súčasnosti dosahujú len 23 percent. Dvaja z koaličných partnerov – Zelení (aktuálne 3 percentá) a SPD (6 percent) – sa dokonca musia obávať, že sa vôbec do krajinského parlamentu nedostanú.

Mohlo by sa totiž stať, že nesplnia minimálnu požiadavku piatich percent, ktorá je podmienkou vstupu do parlamentu vo všetkých krajinských voľbách v Nemecku a tiež vo voľbách do spolkového snemu. Liberáli zo strany FDP sa v prieskumoch dlhodobo pohybujú pod päťpercentnou hranicou, v súčasnosti sú na úrovni troch percent.

Všetky tri strany, ktoré tvoria súčasnú spolkovú vládu v Berlíne, sa volieb v dvoch východných spolkových krajinách obávajú oprávnene. Pre mnohých občanov to môže byť aj zúčtovanie s vládou Scholz (SPD) – Habeck (Zelení) – Lindner (FDP).

Krajinské voľby sa totiž tradične považujú za priebežnú bilanciu spolkovej vlády, aj keď regionálne problémy a špecifiká vždy zohrávajú na krajinskej úrovni a najmä vo východnom Nemecku významnú úlohu.

Váhanie CDU v Sasku

Ani premiér v Sasku Michael Kretschmer (CDU) už nesedí bezpečne v sedle. Jeho strana momentálne zvádza súboj s AfD (30,5 percenta) o prvé miesto, teda o najsilnejšiu stranu, pričom má mierny náskok CDU (32,2 percenta).

Najsilnejšia strana má pritom za úlohu zostaviť vládu, čo znamená, že sa blíži doslova hororový scenár – premiér z AfD v dvoch spolkových krajinách. Zároveň je však vzrušujúce sledovať, kto by vytvoril vládnu alianciu s AfD.

Pred piatimi rokmi sa Kretschmerovej CDU podarilo v záverečnom špurte dosiahnuť výrazné zisky a získať aj voličov SPD (v súčasnosti 6,2 percenta), Zelených (5,5 percenta) a Ľavice (3,9 percenta). FDP, strana vicekancelára Christiana Lindnera, má v Sasku len 1,1 percenta.

Medzitým o svoju parlamentnú existenciu v Sasku bojujú všetky tri vládne strany v Berlíne. Strategické hlasy pre CDU, vďaka ktorým by súboj s AfD vyhrali, by mohli spôsobiť, že Zelení, SPD a FDP by päťpercentnú hranicu nedosiahli.

Migrácia a vojna na Ukrajine ako dominantné témy

Popri otázke migrácie znepokojuje mnohých voličov pred krajinskými voľbami rusko-ukrajinská vojna. AfD a BSW sa témou zaoberajú. Odmietaním ďalšej podpory a výzvami na mierové rozhovory – podľa najnovších prieskumov – dokážu presvedčiť mnohých voličov.

Silno západne orientované strany to majú v rámci týchto otázok ťažšie a ak obsahovo protirečia vedúcim predstaviteľom vlastných strán na spolkovej úrovni, môže to prilákať pozornosť voličov. Nemusí to však znamenať zvýšenie dôveryhodnosti CDU.

Volia ľudia CDU preto, že predseda celoštátnej CDU Friedrich Merz je za ďalšie dodávky zbraní na Ukrajinu, alebo ju volia preto, že jeho zástupca v Sasku Michael Kretschmer je proti?

Európske voľby už ukázali cestu

Európske voľby 9. júna už nálady v Sasku a Durínsku naznačili. AfD sa stala najsilnejšou politickou silou v oboch spolkových krajinách. To sa pravdepodobne zopakuje aj v krajinských voľbách 1. septembra.

Možno dokonca takým spôsobom, že v každom prípade získajú aspoň tretinu mandátov, a preto sa budú musieť podieľať na všetkých politických rozhodnutiach. Napríklad, keď sa budú v budúcnosti obsadzovať miesta audítorov a sudcov na ústavných súdoch. Bez AfD nebude fungovať nič. A je možné, že voliči si svojim hlasovaním 1. septembra vynútia dialóg medzi parlamentnými skupinami.

Problém vznikne už pri voľbe predsedov krajinských parlamentov. Doteraz bolo parlamentnou praxou v Bundestagu a v krajinských parlamentoch, že najsilnejšia parlamentná skupina po voľbách vymenovala predsedu parlamentu.

Keďže AfD ani v jednej zo spolkových krajín nedosiahne parlamentnú väčšinu nad 50 percentami, ostatné parlamentné skupiny by mohli spojiť svoje sily a zabrániť zvoleniu zástupcov AfD na čelo krajinských parlamentov. Stalo sa to už v prípade Bundestagu v Berlíne.

Kandidáti AfD by potom jednoducho spoločne neuspeli vo všetkých hlasovaniach. Či je to v konečnom dôsledku dobré pre princíp parlamentnej demokracie, je iná téma.

Kto s kým vytvorí koalíciu?

Najmä pre CDU budú krajinské voľby obsahovou výzvou: kto vopred vylúči koalície so Zelenými, Ľavicou, AfD a BSW, ako to urobila CDU, bude môcť nakoniec vytvoriť koalíciu len s SPD a FDP. Ale 1. september s najväčšou pravdepodobnosťou ukáže, že tieto dve strany už samy nebudú schopné dosiahnuť parlamentnú väčšinu aspoň 51 percent – aspoň nie v Sasku a Durínsku.

Z čisto matematického hľadiska má v Durínsku parlamentnú väčšinu týchto päť konštelácií: Dve aliancie dvoch strán sú možné: AfD a CDU so spoločnými 51 percentami, ale aj AfD a BSW, spolu s 50 percentami. Z toho vyplývajú nasledujúce trojkoalície: CDU, BSW a SPD so 47 percentami (čo by stačilo na väčšinu reálnych kresiel v parlamente); CDU, BSW a Ľavica s 55 percentami; AfD, Ľavica a SPD s 50 percentami.

V Sasku vyzerá situácia oveľa jasnejšie vzhľadom na početné strany, ktoré možno nedosiahnu päťpercentnú hranicu. Matematickú väčšinu majú tieto dve konštelácie: CDU a BSW so 45 percentami alebo CDU a AfD, spolu so 62 percentami.

Tendencie sú v oboch štátoch rovnaké

Oba volebné prieskumy v spolkových krajinách Sasko a Durínsko majú päť spoločných vecí:

1. Vplyv práce spolkovej vlády v Berlíne na rozhodovanie voličov v krajinských voľbách je silný a má prevažne negatívny dosah na vládne strany.

2. Obaja predsedovia vlád – Bodo Ramelow (strana Ľavica) v Durínsku a Michael Kretschmer (CDU) v Sasku – sa ako jednotlivci tešia výrazne väčšej popularite, než ich strany. Obaja muži ich teda ťahajú v prieskumoch nahor.

3. Politické okraje na pravici a ľavici sú veľmi silné: AfD a BSW dosahujú dobré výsledky, pričom približne každý druhý volič v oboch spolkových krajinách má v úmysle voliť jednu z týchto dvoch strán.

4. Tri rozhodujúce volebné témy v oboch krajinách sú migrácia, vzdelávanie a vnútorná bezpečnosť.

5. Mobilizácia voličov v posledných dňoch pred voľbami je pre všetky strany mimoriadne dôležitá, no stále je veľa nerozhodnutých voličov. Počet respondentov, ktorí sú si veľmi istí, že chcú voliť a ich odhodlanie vydrží až do dňa volieb, teda do 1. septembra, sa v závislosti od strany pohybuje od jednej tretiny do troch štvrtín z tých, ktorí sú v súčasnosti ochotní voliť. To znamená, že v závislosti od strany nie je štvrtina až dve tretiny voličov stále rozhodnutých. Je teda stále možné ich ovplyvniť.

Skutočnosť, že počas víkendu na mestskej slávnosti v Solingene v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko zaútočil nožom islamistický žiadateľ o azyl a boli zavraždení traja ľudia a niekoľko z nich je stále v ohrození života, teraz masívne podnecuje diskusiu o migračnej politike a vnútornej bezpečnosti krajiny. To môže vo voľbách budúcu nedeľu ešte rozhodnutie voličov výrazne ovplyvniť.