Víkendové čítanie: Slovania

Príbeh Slovanov je zasadený do obdobia dejín, v ktorom ešte neexistovali hranice súčasných štátov. Každodenný život bol sprevádzaný zabudnutými rituálmi a fascinujúcou mystikou náboženstva spätého s divokou prírodou, temnými lesmi, nedostupnými priesmykmi a jaskyňami. Ľudia na našom území sa podobne ako hrdinovia románu museli naučiť sami rozhodovať o svojom osude. Nepriateľmi im mohli byť nielen barbarskí Avari, no aj tyrani zo susedného hradiska. Kmene však silné vedenie potrebovali a kto by nesiahol po moci, keď mu leží pri nohách?

Slovania

Lôžko je už odspodu celkom zodraté, nadránom si razí znovu svoju cestu naspäť vlhkým spiacim lesom, aj keď tentoraz opačným smerom. Draha vedie Bohdana, ktorý ťahá záprah za sebou rýchlejšie a hladšie, ako vládala ona. Muž sa nehýbe, spí alebo umiera? Každú chvíľu ho treba kontrolovať. Niekde tam, v diaľke, je ich bezpečie, schované tak dobre, že tam ešte nevkročila noha nikoho z hradiska.

To, že sa ujala starešinovej Zory, Drahe teraz pomohlo, hoci ju neliečila s tým, že si za to raz vypýta odmenu. Bohdan dovolil, aby sa cudzinec ukryl niekam na dosah, kde nebude jeho prítomnosť klať oči miestnym ľuďom. To, čo sa spustilo po Čaradovom varovaní, prekvapilo aj jeho samého. Zabudlo sa na staré zvyky, podľa ktorých sa o zraneného hosťa treba postarať. Koľko vecí sa zrazu zviezlo na prítomnosť prišelca! Ženám vraj kyslo mlieko, dávno chorý cap zdochol práve v tú noc, keď sa muž objavil. Odpľúvali si smerom k úbohému, predháňali sa v tom, kto viac potvrdí zlé predtuchy. Bohdan vedel, že žrecove znamenia im už veľakrát pomohli a naviedli ich. Ale keď proti nim stojí slovo tej, ktorá dokázala zázrakom vytiahnuť jeho ženu z najhoršieho, podobne ako mnoho chorých pred ňou, nemal prečo jej službu odmietnuť a nechať tak zahynúť človeka. Mal Drahu rád, potreboval ju na to, aby zahnal vlastný veľký strach. On, ktorého moc nemohol nikto odškriepiť, teraz potajme s dôverou ťahá lôžko preč od Veľkého Stola. Nemá to byť ďaleko, jeho jediná podmienka bola, aby sa Draha mohla vrátiť a liečiť okrem cudzinca aj jeho Zoru.

Draha sa bojí, že sa na ňu Bohdan nahnevá, ale musí ho požiadať, aby sa vrátili ešte raz k bralu, ktoré už obišli a ohmatali zo všetkých strán. Vtáky si na rovnej stene nerobili hniezda, hoci by sa im práve odtiaľ dobre nalietavalo nad jazero, z ktorého sem hore dočiahla len hmla. Bola si teraz už celkom istá, že vchod do jaskyne nemôže byť inde. Unavený Bohdan zastal a pozeral jej cez plece. Túžila premeniť sa na včelu alebo chrobáka a preskúmať pukliny, ktoré vedú dnu. Kľakla si a oprela sa čelom o studené bralo, akoby sa doň chcela vnoriť aspoň v mysli.