Milan Škriniar je momentálne najdiskutovanejším futbalistom na Slovensku. No nie kvôli svojim výkonom na ihrisku, ale pre prestup, ktorý sa udial ešte len pred rokom, pre meno klubu a peniaze, ktoré mal Škriniar zarobiť ako z ríše snov. Dnes sú tie isté skutočnosti kameňom úrazu.
Na to, aby sme pochopili, čo sa v Škriniarovom prípade stalo, musíme sa presunúť do roku 2011, keď parížsky klub Saint-Germain kúpil Tamim bin Hamad Al Thani, šejk Kataru, ktorý klub ovláda prostredníctvom štátnej majetkovej organizácie Qatar Sports Investments (QSI).
Al Thani odvtedy do klubu vložil miliardy eur, vďaka ktorým je v súčasnosti PSG jednou z najsilnejších futbalových značiek na svete. Zároveň je aj synonymom bezbrehého míňania a takzvaného finančného dopingu, teda umelého navyšovania rozpočtu klubu tým, že doň jeho majitelia vkladajú obrovské sumy peňazí, ktoré klub nedokáže generovať sám.
Výsledkom je rovnako, ako pri iných typoch dopingu, neférová výhoda. V tomto prípade prejavujúca sa znevýhodňovaním klubov, ktoré sa snažia fungovať udržateľne. To má zas vplyv na krivenie celého trhu s hráčmi a športu ako takého, z ktorého sa vytráca športový duch. Typickým príkladom je aj prípad Milana Škriniara.
Kapitán slovenskej reprezentácie sa ku klubu pripojil minulé leto po príchode z talianskeho Interu Miláno po rok trvajúcej snahe arabských šejkov priviesť ho pod Eiffelovu vežu. Tá sa začala v lete 2022, keď bol Škriniar na vrchole svojej kariéry. Bol v najlepších futbalových rokoch (27 rokov) a zároveň bol pilierom obrany v kvalitnom klube, kde podával stabilné výkony. Zaujímalo sa preto o neho viacero popredných európskych klubov.
PSG v snahe získať ho, vtedy Milánčanom ponúkalo 50 miliónov. Inter ho však odmietal pustiť tak v letnom, ako aj v zimnom prestupovom období, keďže majitelia klubu nechceli rozpredať, ale ďalej budovať svoje víťazné mužstvo. Problémom pri Škriniarovi bola končiaca zmluva, ktorú náš reprezentant odmietol predĺžiť, vďaka čomu prišiel v lete 2023 do PSG ako voľný hráč zadarmo.
Pre slovenského obrancu to bola na prvý pohľad veľká výhoda, pretože klub mohol použiť ušetrené peniaze za odstupné Interu na lepší kontrakt pre hráča. Ten údajne dosahuje výšku až 400-tisíc eur týždenne (vrátane bonusov), vďaka čomu sa Škriniar zaradil k najlepšie plateným hráčom v hviezdami nabitom klube.
Škrinar by takto vraj zarobil za štyri sezóny približne 80 miliónov eur, čo z neho robí aj najlepšie zarábajúceho slovenského športovca v histórii. Tým bol dovtedy hokejista Marián Hossa, ktorý v roku 2009 podpísal s Chicagom 12-ročnú zmluvu v hodnote 62,8 milióna dolárov (58 miliónov eur).
Len pre ilustráciu uveďme, že Škriniar vďaka tomu zarobí za týždeň toľko, čo Slovák s priemernou mzdou (dnes 1 430 eur) za 23 rokov života. Alebo ešte povedané inak, Škriniar zarobí za dva týždne viac ako priemerný Slovák za celý život.
Táto kráľovská zmluva je však aj jeho najväčším problémom.
Škriniar je nepochybne výborný hráč dosahujúci úroveň, vďaka ktorej by sa uplatnil vo väčšine klubov top európskych líg. Nie je to však hviezda top svetovej úrovne, akými boli svojho času Sergio Ramos, Carles Puyol či Paolo Maldini – hráč, ktorého chce mať v klube každý tréner, nech to stojí čokoľvek. Jednoducho, je výborný, ale aj značne preplatený obranca.
A to sa mu teraz stalo osudným.
Škriniar sa totiž pol roka po príchode do Paríža zranil, na čo klub zareagoval kúpou mladého Lucasa Beralda, ktorý má porovnateľné výkonnostné parametre, no je výrazne lacnejší, keďže týždenne zarába približne 63-tisíc. Podobne je na tom ďalší Škriniarov konkurent v obrane, Willian Pacho, ktorý si týždenne príde na 60-tisíc.
Aj preto odohral Škriniar v príprave na sezónu len pár minút, v prvom zápase sezóny sedel na lavičke náhradníkov a v druhom už ani nefiguroval na súpiske. To všetko bol odkaz, ktorý znamená len jedno – že klub sa ho chce zbaviť, lebo je príliš drahý.
Len na porovnanie uveďme, že nemecký stopér Antonio Rüdiger, ktorý nastupuje pravidelne v Reale Madrid, zarába približne 300-tisíc týždenne a chorvátsky stopér Joško Gvardiol, ktorého získal Manchester City (ďalší veľkoklub vlastnený miliardármi z Kataru) za rekordných 90 miliónov „len“ okolo 230-tisíc týždenne.
Aj to ukazuje, aký vysoký je Škriniarov plat, ktorý je nadpriemerný aj na pomery PSG. Veď slovenský reprezentant zarába toľko ako kapitán PSG – brazílsky stopér Marquinos.
Skrátka, Škriniar nie je ani Mbappé, ani žiadna podobná hviezda, o ktorú majú záujem všetky veľkokluby a sú mu ochotné platiť astronomické peniaze. A tak musí riešiť dilemu, či uprednostniť futbal alebo peniaze.
Preto má teraz pred sebou tri možnosti.
Prvou a zdá sa teraz najpravdepodobnejšou je, že prestúpi do Saudskej Arábie. Tamojšie kluby totiž fungujú rovnako ako PSG, teda sú ochotné platiť obrovské peniaze za hráčov, ktorí za ne nestoja. Médiá píšu najmä o záujme z Al-Nassr, kde hrá aj starý Cristiano Ronaldo s týždenným platom 4 milióny, alebo niekdajší krídelník Liverpoolu Sadio Mané s platom 800-tisíc (ktorý je známy aj tým, že dáva veľa peňazí na charitu).
Druhá možnosť je, že Škriniar odmietne prestup do Saudskej Arábie a ostane v Paríži, kde sa môže snažiť o návrat do zostavy, prípadne len trénovať, užívať si spolu s rodinou Francúzsko a finančne sa zabezpečiť do konca života.
Tretia, najfutbalovejšia možnosť je, prestúpiť napríklad do Neapolu k Stanislavovi Lobotkovi, kde buduje nový tím tréner Antonio Conte, ktorý už so Škriniarom spolupracoval v Miláne a má o neho záujem, no nevie mu dať toľko peňazí ako Saudi. Táto možnosť by bola najlepšia pre Škriniara ako hráča, pre futbal, ako aj pre našu reprezentáciu, lebo Škriniar by tam mal určite väčšiu šancu napredovať ako v Saudskej Arábii ( pozri príklad V. Weiss ml.). Prišiel by však o milióny, ktoré ho čakajú v Paríži, prípadne v Saudskej Arábii.
Pre ktorú z možností sa dnes Škriniar rozhodne, ťažko povedať, no jedno je isté. Musí sa rozhodnúť rýchlo, lebo prestupové okno sa vo Francúzsku končí 31. augusta, čo znamená, že v prípade prestupu odíde z Paríža do konca augusta.
Nech už sa náš stopér rozhodne akokoľvek, bolo by chybou zjednodušovať to a pozerať sa na neho ako na niekoho, kto uprednostnil peniaze pred futbalom. Jeho príbeh totiž ukazuje skôr to, že Škriniar sa stal ďalšou obeťou arabských šejkov, ktorí síce sčasti posúvajú, ale do veľkej miery aj krivia už aj tak pokrivený európsky futbal.
Tí do neho vstúpili v roku 2008 kúpou Manchestru City (spoločnosťou Abu Dhabi United Group) a o tri roky neskôr (2011) aj kúpou PSG. Do klubov naliali miliardy eur, často na úkor pravidiel finančnej fair-play, ktorú najčastejšie obchádzajú cez nadhodnotené sponzorské zmluvy, ktoré uzatvárajú s firmami, ktoré vlastnia ich majitelia.
City aj vďaka týmto peniazom získalo osem ligových titulov, pričom anglickú Premier league dokázalo vyhrať až šesťkrát za posledných sedem rokov (predtým naposledy v sezóne 1967/68). Za akú cenu, ukazuje fakt, že vedenie súťaže momentálne vedie proti klubu vyšetrovanie, v ktorom je klub obvinený zo 115 prípadov porušenia pravidiel finančnej fair-play, ktoré sa mali udiať práve v tomto období.
Podobnú bilanciu má na svedomí aj PSG, ktoré vyhralo domácu súťaž od príchodu arabských majiteľov desaťkrát. A to aj vďaka tomu, že v lete 2017 dotiahlo do klubu v jednom prestupovom okne Brazílčana Neymara z Barcelony za rekordných 222 miliónov a Kyliana Mbappého z Monaka za ďalších 180 miliónov. PSG následne čelilo veľkému vyšetrovaniu zo strany UEFA, ktoré sa po roku skončilo konštatovaním, že neboli zistené žiadne porušenia finančnej disciplíny.
Priam ako zlý vtip potom vyzerajú tresty pre kluby ako Everton, ktorý skončil v minulej sezóne na 15. mieste v anglickej Premier league, alebo Notthingham Forest (17. miesto), ktoré im boli udelené práve za porušenie finančnej disciplíny.
Skrátka, Arabi z futbalu spravili eldorádo, v ktorom ide viac o peniaze ako o šport. A Milan Škriniar bude, zdá sa, ďalším z mnohých, ktorí na to doplatili.