Na križovatke sociálnych médií a štátnej moci. Biely dom cenzuroval Facebook

Tomáš Klvaňa nedávno priniesol reportáž zo zjazdu Demokratickej strany v Chicagu (kde bola Kamala Harrisová potvrdená ako kandidátka na prezidentku USA) a okrem iného napísal, že strana sa tam prihlásila k slobode. To, čo tento týždeň zverejnil republikánsky kongresman Jim Jordan, svedčí skôr o opaku.

Ide o slobodu prejavu, ktorá je základom ostatných slobôd. A ide o sociálne siete, na ktorých sa dnes odohráva veľká časť, pravdepodobne väčšina, politických diskusií, a to na celom svete.

To, že sociálne platformy na čele s Googlom a Facebookom stoja na strane ľavice a potláčajú správy a názory, ktoré sú konzervatívne alebo inak neortodoxné, nie je nový objav. Teraz to však máme na papieri priamo od Marka Zuckerberga, že jeho platformy (Facebook, Instagram, WhatsApp) do toho tlačí – prinajmenšom v najvýraznejších prípadoch – Biely dom, v ktorom Kamala pracuje ako viceprezidentka.

Zuckerbergov list kongresmanovi Jordanovi

Jim Jordan predsedá Výboru pre súdnictvo v Snemovni reprezentantov a Zuckerberg nemôže ignorovať jeho vyšetrovanie spôsobov, akými najmä Facebook moderuje príspevky. Navyše, zrejme počíta s tým, že Donald Trump a jeho verzia republikánstva (ku ktorej patrí aj Jordan) v novembri reálne zvíťazí, a nechce si to s týmito ľuďmi rozhádzať viac, ako je nevyhnutné.

Zuckerbergov list Jordanovi z 26. augusta sa číta ako jedna veľká mea culpa, a čo je zaujímavejšie, ako pohľad do sveta na križovatke sociálnych médií a štátnej moci.

Nechajme však hovoriť šéfa Mety: „V roku 2021 na nás najvyšší predstavitelia Bidenovej administratívy vrátane Bieleho domu opakovane a počas niekoľkých mesiacov tlačili, aby sme cenzurovali určitý obsah súvisiaci s ochorením COVID-19 vrátane humorných a satirických príspevkov a prejavovali veľkú frustráciu, keď sme im nevyhoveli.“

Nakoniec bolo na Mete, či Bidenovým/Harrisovej ľuďom vyhovie, alebo nie, ale „myslím si, že tlak zo strany vlády bol zlý, a ľutujem, že sme sa mu verejne viac nebránili“.

Poučenie limitované len pre USA alebo aj EÚ?

V druhej časti listu Zuckerberg priznáva, že naleteli FBI, keď sa pred poslednými voľbami objavili správy o obchodoch Bidenovho syna Huntera s čínskymi (a ukrajinskými, ruskými…) miliardármi v snahe kúpiť si vplyv v Obamovom Bielom dome.

FBI a s ňou celý novinársky mainstream si vynútili postup: nedotýkajte sa tejto správy, mohla by to byť ruská dezinformácia! Zuckerberg túto intervenciu FBI počas volebnej kampane v mene Joea Bidena priznal už skôr, ale teraz píše, že sa z toho poučili. „Napríklad v USA už nepotláčame veci, kým ich nepreveria overovatelia faktov.“

Všimnite si to miestne určenie. V USA už nie, ale zrejme v EÚ áno, keďže nikde v celej Európe nie je žiadny Jim Jordan, teda človek odhodlaný bojovať proti cenzúre, ktorý je zároveň v takej vplyvnej pozícii, aby ho pohlavári z Big Tech nemohli ignorovať.

Keď pred piatimi či šiestimi rokmi Václav Klaus mladší (vtedy poslanec za ODS) presadzoval zákon proti cenzúre českého Facebooku – a tým politicky etabloval túto veľkú tému v Česku, námietky proti jeho návrhu neboli len proti konkrétnym vetám, ale silno zaznievala aj jedna všeobecná: že platformy sú súkromné, že súkromným firmám nemá kto prikazovať, že by to bola štátna svojvôľa.

Ako to už býva, po troch až piatich rokoch je pri spätnom pohľade jasné, že vtedajšie dominantné argumenty sa úplne minuli realite. Treba si však dať záležať na spätnom pohľade.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.