V Nemecku žne úspechy nová Aliancia Sahry Wagenknechtovej. V nadchádzajúcich voľbách v Sasku a Durínsku môže získať strana založená v januári tohto roku 15 až 18 percent hlasov. Kto je žena, po ktorej je pomenovaná strana? A prečo je taká úspešná?
Muselo to byť na jeseň 1990. Český filozof Milan Průcha ponúkol na Slobodnej univerzite v Berlíne úvodný seminár do Hegelovej logiky. Dosť suchopárna téma. Ako bolo v tom čase zvykom, seminárna miestnosť bola napriek tomu preplnená. Študenti si priniesli stoličky zo susedných miestností. Do miestnosti vstúpila mladá študentka a hneď vynikla: čierne vlasy mala zopnuté vysoko dohora, obočie úzko vytrhané, na sebe sukňu, blúzku a lodičky a tvár mala jemne nalíčenú – čo nebolo medzi študentmi začiatkom 90. rokov bežné. Navyše strih jej oblečenia bol všetko, len nie moderný. Jej vzhľad pripomínal skôr striedmu vzornú sekretárku vysokopostaveného šéfa než študentku. Tá mladá žena sa volala Sahra Wagenknechtová.
Už na jednej z prvých hodín predniesla pôsobivú prezentáciu. Jej rétorická zručnosť, marxistické vzdelanie a bystrý um boli neprehliadnuteľné. Zároveň z tejto svojhlavej študentky vyžarovalo čosi podivne prísne, ortodoxné a nepružné. A nebolo to spôsobené len jej oblečením. Wagenknechtová neprednášala, ale deklamovala. Hovorila ako niekto, kto v podstate nestrpel žiadne protirečenie. Človek mal dojem, že Ždanov musel byť v porovnaní s touto mladou ženou liberálny človek [Stalinov blízky spolupracovník, ktorý riadil sovietsku kultúrnu politiku postihujúcu umelcov ako Šostakovič, Prokofjev a pod., pozn. prekl.].