Načo sú nám voľby?

Slovensko nie je ani Bielorusko, ani USA. Legitimitu parlamentných volieb, z ktorých vzišla súčasná vláda Slovenskej republiky, nikto nespochybňuje. V zákonnom limite sa o to síce pokúsila koalícia Progresívne Slovensko/Spolu a strana Vlasť Štefana Harabina, ale ich sťažnosti 29. apríla Ústavný súd definitívne zamietol. Voľby boli demokratické a platné.

Napriek tomu ani nie po trištvrte roku začínajú neúspešné politické strany hovoriť o predčasných voľbách. Ich hovorcom sa chce stať Peter Pellegrini, poslanec strany Smer počas troch Ficových vlád (od roku 2006), postupne štátny tajomník, minister, predseda parlamentu a po Ficovej vynútenej demisii krátko aj predseda vlády.

Viete o tom, že doposiaľ boli v modernej histórii Slovenska len dve referendá o skrátení volebného obdobia, obe neúspešné?

Iniciovali ich, resp. politicky presadzovali Vladimír Mečiar a Robert Fico, ktorí nedokázali akceptovať svoju politickú porážku vo voľbách v rokoch 1998 (Mečiar) a 2002 (Fico).

Obe referendá vyhlásil prezident Rudolf Schuster. Prvé z nich sa uskutočnilo 11. novembra 2000, druhé 3. apríla 2004. Obe boli neplatné, prvé s účasťou 20,03 percenta, druhé s účasťou 35,86 percenta. To druhé sa uskutočnilo spolu s prvým kolom prezidentských volieb, v ktorých kandidoval – neúspešne – aj vtedajší prezident Schuster.

Druhé referendum iniciovala síce Konfederácia odborových zväzov, ale vehementne ho podporoval najmä Smer Roberta Fica, ku ktorému sa radi pridali HZDS, KSS či SDĽ.

Počas vlád HZDS a Smeru vtedajšia opozícia nikdy takéto referendum neiniciovala. Moc od nich prevzala vždy regulárne v riadnych parlamentných voľbách, po ktorých sa im podarilo úspešne zostaviť vládu. V roku 1998 to bola prvá Dzurindova vláda, ktorej volebné obdobie sa neúspešne pokúsil skrátiť Mečiar. V roku 2002 druhá Dzurindova vláda, ktorú sa neúspešne pokúšali ukončiť odborári a Robert Fico. Volebné obdobie Radičovej vlády, ktorá vznikla po voľbách v roku 2010, ukončili nezhody medzi Sulíkovou SaS a SDKÚ.

Pripomínam, že Mečiar a Fico dosiaľ dokázali vyhrať všetky voľby, ale nie vždy dokázali zostaviť vládu. HZDS Vladimíra Mečiara vyhralo voľby v rokoch 1994, 1998 a 2002, Smer Roberta Fica voľby v rokoch 2006, 2010, 2012 a 2016.

Až v roku 2020 po prvýkrát v dejinách novodobej SR vyhral parlamentné voľby niekto iný ako Vladimír Mečiar alebo Robert Fico. Bol to Igor Matovič, ktorého OĽaNO-NOVA-Kresťanská únia-Zmena zdola získalo viac ako 25 percent hlasov. Igor Matovič sa stal predsedom vlády, ktorej vyslovil dôveru v Národnej rade SR dosiaľ najvyšší počet poslancov – 93.

Opozícia reprezentovaná osobami ako Peter Pellegrini, Robert Fico a Marian Kotleba opäť nedokáže uniesť prehru vo voľbách a už po pár mesiacoch hovorí o predčasných voľbách, neštítiac sa zneužívať mimoriadne vážnu situáciu spôsobenú storočnou celosvetovou pandémiou koronavírusu.

Vláda, ktorá vzišla z februárových volieb, je bezpochyby legitímna. Má ľuďmi zverené právo spravovať Slovensko štyri roky, do februára 2024. Opozícia má, samozrejme, právo vládu kritizovať, kontrolovať ju, upozorňovať na jej chyby. To je pre demokraciu prínosné. Predčasné voľby však nie sú v záujme Slovenska. Štvať uprostred koronakrízy ľudí proti legitímnej vláde a organizovať referendum o predčasných voľbách, aj tak dopredu odsúdené na neúspech, je cynické a pre Slovensko škodlivé.

Aj táto vláda robí chyby. Robí ich však v extrémne ťažkej situácii, akú ani vzdialene nezažila žiadna iná slovenská vláda od roku 1993. Pracuje však veľmi intenzívne a aj za krátke obdobie dosiahla veľmi dobré výsledky.

Kríza koronavírusu vážne ohrozuje zdravie občanov a ekonomiku po celom svete. Slovenská vláda vykazuje v boji s koronou nadpriemerné výsledky v oblasti ochrany ľudských životov a zdravia. Aj ekonomické dopady sa jej darí úspešne mierniť.

Doslova revolúcia sa deje v oblasti boja s korupciou, v oblasti zmien v justícii či polícii. Razantne sa vyšetrujú prepojenia medzi politikmi, prokuratúrou, políciou, súdmi a organizovaným zločinom. Viacerí vysoko postavení podozriví sú (konečne po rokoch) vo vyšetrovacej väzbe. Vyberáme nových a kvalitných kandidátov na post generálneho a špeciálneho prokurátora. To nemôže spochybňovať nikto.

Minister financií aj v bezprecedentnej situácii pripravil najlepšie napísaný rozpočet. Napriek nezapríčineným ekonomickým problémom zásadne zvyšujeme podporu rodín a tehotných matiek. Predkladáme významnú reformu dôchodkového systému. Dobré veci sa po rokoch stagnácie začínajú realizovať aj v školstve. Každému triezvo uvažujúcemu človeku musí byť však jasné, že reálne výsledky vlád sa hodnotia až na konci volebného obdobia, po štyroch rokoch.

Napriek tomu sa na vládu a menovite na jej predsedu Igora Matoviča sype nielen kritika, ale doslova hejt, a to nielen zo strany parlamentnej opozície, ale doslova zo všetkých strán.

Neprekvapuje ma, že k Smero-Hlasu a kotlebovcom sa v tomto hejte pridáva mimoparlamentné Progresívne Slovensko a ich spriatelené liberálne médiá. Takto si to vôbec nepredstavovali. A čakať štyri roky sa im nechce.

Divím sa však masívnej kritike zo strany niektorých kresťanských konzervatívcov, často nekonštruktívnej a, mierne povedané, premotivovanej. Na Igorovi Matovičovi nenechávajú suchú ani jednu nitku. Pán premiér naozaj nie je politik, ktorý by zapadal do šablónovitej predstavy konzervatívneho politika. Jeho komunikácia je skutočne veľmi špecifická.

Myslím si však, že jednou z najväčších chýb týchto Matovičových konzervatívnych kritikov je tvrdohlavé a vytrvalé popieranie politickej reality. Nevedia prehltnúť výsledky volieb. Nevedia akceptovať, že voľby (a to absolútne suverénne) vyhral niekto ako Matovič, že takýto chlap je predsedom vlády. Nevedia sa zmieriť s tým, že ich favoriti – tzv. seriózne strany – prehrali voľby na celej čiare: dosiahli mizerné výsledky alebo sa do parlamentu vôbec nedostali.

V roku 2016 viacerí z nich drukovali Procházkovi, v roku 2020 zas Kiskovi. Obidvaja títo páni sú už politickou minulosťou, exemplárnym príkladom premrhaného politického kapitálu, vhodným do učebníc politológie. Ani tradičnému KDH sa opakovane nepodarilo uspieť už v druhých voľbách.

Situácia isto nie je ideálna. Ale skúsme sa obzrieť dozadu. Je Matovič z pohľadu kresťanských konzervatívcov horším premiérom ako jeho predchodcovia – teda Mečiar, Dzurinda, Fico, Radičová alebo Pellegrini?

Alebo sa pozrime dopredu. Keby boli predčasné voľby, podľa prieskumov by sa do parlamentu pravdepodobne dostali Hlas, OĽaNO, SaS, PS, ĽSNS, Sme rodina a Smer. Ktorého z predsedov týchto strán by videli na stoličke premiéra radšej ako Matoviča? Pellegriniho, Sulíka, Biháriovú, Kotlebu, Kollára alebo Fica?

Mimochodom, podľa nedávneho prieskumu by Slovensku ako jedna z možností teoreticky hrozila aj koalícia Pellegrini-Sulík-Biháriová (Hlas-SaS-Progresívne Slovensko). Nie je to síce najpravdepodobnejšia možnosť, ale v politike sme už videli všeličo. Spomeňte si len na predchádzajúcu vládnu koalíciu, kde spolu sedeli Most-Híd a SNS.

Ak si zaslúžili štyri roky vlády Vladimíra Mečiara či Roberta Fica, určite si ich zaslúži aj táto vláda. Bude to tak lepšie nielen pre ňu, ale aj pre celé Slovensko.

Richard Vašečka

Autor je poslanec Národnej rady SR, predseda Výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, podpredseda poslaneckého klubu OĽaNO-NOVA-Kresťanská únia-Zmena zdola.

Tento článok nie je redakčným obsahom, vyjadruje osobný názor autora.