Miliardy zo starých eurofondov napokon neprepadnú. Je ohrozené čerpanie nových?

Zdĺhavý rozbeh a dobiehanie na poslednú chvíľu sprevádza využívanie eurofondov na Slovensku od nášho vstupu do Európskej únie pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Bolo to tak aj v uplynulom programovom období rokov 2014 až 2020, ktoré spolu s troma rokmi na dočerpanie do konca vlaňajška ešte dobieha a nie je uzavreté.

Pre problémy s plynulým míňaním spočiatku hrozilo, že Slovensko môže prísť o miliardy a neskôr o stovky miliónov. Riziko ich nenávratného prepadnutia odvrátil aj presun nevyužitých europrostriedkov na zmiernenie následkov pandémie koronavírusu, vojny na Ukrajine či na kompenzáciu zvýšených cien energií. Samozrejme, svoj nemalý podiel mali na tom aj prijímatelia v snahe získať čo najviac financií na svoje projekty.

Viac ako sto percent

Ministerstvo financií SR ako certifikačný orgán schválilo k 31. júlu tohto roka prostriedky EÚ vo výške 15,41 miliardy eur. Predstavuje to čerpanie na úrovni viac ako 106 percent oproti celkovému záväzku desiatich operačných programov obdobia 2014 až 2020 v objeme 14,5 miliardy eur. Podľa rezortu pre vyčerpanie celkovej alokácie zostávalo predložiť na Európsku komisiu oprávnené výdavky v minimálnej sume 286 miliónov eur.

K 31. októbru 2023, krátko po nástupe súčasnej vlády, boli schválené eurofondy v objeme 12,27 miliardy eur, čo bolo takmer 85 percent celkovej sumy. Na Európsku komisiu pritom zostávalo predložiť oprávnené výdavky za 2,7 miliardy eur. Koncom minulého roka schválené zdroje EÚ presiahli 13 miliárd eur, čiže 90 percent alokácie, a bolo treba predložiť výdavky za viac ako dve miliardy eur.

Presuny termínov pre výdavky

„Európska komisia aktualizovala legislatívu pre všetky členské štáty a umožnila posunúť termíny ukončovania a deklarovania posledných výdavkov v záverečných žiadostiach o platbu o jeden rok,“ uviedlo pre denník Štandard ministerstvo financií.

„Uvedené posuny termínov mali pozitívny vplyv aj na finančné toky na národnej úrovni a spracovanie posledných výdavkov na národnej úrovni prebiehalo aj v mesiacoch júl a august, vrátane schvaľovania výdavkov na úrovni Ministerstva financií SR, čo navýšilo stav čerpania k 31. júlu,“ priblížilo ministerstvo.

Pre posuny termínov voči Európskej komisii ministerstvo financií pripravilo individuálne harmonogramy pre jednotlivé operačné programy až do fázy zaslania záverečných žiadostí o platbu na Európsku komisiu. Ministerstvo odhaduje, že zmena čerpania pre programové obdobie 2014 až 2020 bude do konca tohto roka už minimálna.

„Úhrady prijímateľom boli realizované v súlade so schválenými rozpočtami v rámci zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z prostriedkov EÚ a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu,“ vysvetlil rezort financií. Výdavky prijímateľov boli dofinancované aj dodatočne podľa zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci využitia flexibility, ktorú Európska komisia umožnila uplatniť členským štátom.

Podiel na využití peňazí

Eurofondy centrálne koordinuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI). „Veľký podiel na vyčerpaní starých eurofondov majú prijímatelia, ktorí napriek počiatočnému oneskoreniu dokázali značnú časť pridelených prostriedkov vyčerpať do konca programového obdobia,“ potvrdilo pre Štandard.

Ako rezort investícií pokračoval, významný podiel na tom má aj vláda, riadiace a sprostredkovateľské orgány programov, ako aj MIRRI ako koordinačný orgán, ktoré prijali početné opatrenia na zjednodušenie procesov a zrýchlenie čerpania.

„V spolupráci s Európskou komisiou boli tiež prijaté viaceré flexibility, ktoré umožnili čerpať staré eurofondy na riešenie kríz spojených s dopadmi pandémie COVID-19, vojny na Ukrajine či rastúcich cien energií a stavebných materiálov,“ podotklo ministerstvo investícií.

Konečná úroveň čerpania

Spracovávanie výdavkov zo zdrojov EÚ naďalej pokračuje na príslušných ministerstvách aj na ministerstve
financií. Výdavky na Európsku komisiu sú predkladané prioritne v tomto roku, Európska komisia však lehotu predĺžila do 31. júla 2025.

Predbežná úroveň dosiahnutého čerpania bude podľa ministerstva financií známa až po predložení posledných výdavkov a ich zaslaní na Európsku komisiu.

„Finálna úroveň čerpania bude známa po uzatvorení programového obdobia na základe predloženia záverečných žiadostí o platbu a záverečných účtov, ktoré budú predložené Európskej komisii v zmysle platných termínov,“ ozrejmilo ministerstvo financií.

Opäť zdĺhavý nábeh

Pomalý štart využívania eurofondov sa týka aj aktuálneho programového obdobia 2021 až 2027, hoci je už vo svojej polovici. V jeho závere bude pravdepodobne opäť dominovať snaha vyčerpať čo najviac z miliárd a vyhnúť sa ich prepadnutiu.

Dôvodom opätovne zdĺhavého začiatku čerpania v novom období je hlavne súčasná implementácia dvoch programových období. Prostriedky z obdobia 2014 až 2020 bolo podľa ministerstva investícií možné na základe pravidla n+3 čerpať do konca roka 2023. Väčšina administratívnych kapacít ministerstiev aj prijímateľov sa tak sústredila na dočerpanie týchto eurofondov a na uzavretie končiacich projektov, čo sa úspešne podarilo a odvrátilo sa riziko prepadnutia.

„Zároveň administratívna a legislatívna príprava programového obdobia 2021 až 2027 mala značné meškanie. Všeobecné nariadenie Európskej komisie, ktoré stanovuje pravidlá pre využívanie fondov Európskej únie v programovom období 2021 až 2027, bolo schválené až 24. júna 2021,“ uviedlo pre Štandard ministerstvo investícií.

Slovenská republika schválila základné strategické a programové dokumenty tiež v značnom omeškaní. Partnerskú dohodu SR na programové obdobie 2021 až 2027 schválila Európska komisia 19. júla 2022 a Program Slovensko 2021 až 2027 bol schválený až 24. novembra 2022, teda necelé dva roky od začiatku oprávnenosti výdavkov z aktuálneho programového obdobia.

Nový model pre samosprávy

„Vo významnom časovom sklze bolo aj nastavenie inštitucionálnych štruktúr – sprostredkovateľských orgánov (jednotlivých ministerstiev). Pre každé programové obdobie je nutné vytvoriť alebo prispôsobiť existujúce inštitúcie a procesy, čo zahŕňa vytváranie nových kontrolných a riadiacich systémov, ako aj  zabezpečenie informačných systémov,“ upozorňuje ministerstvo investícií.

Ako riadiaci orgán Programu Slovensko poverilo jednotlivé ministerstvá úlohami sprostredkovateľských orgánov, napríklad vyhlasovanie výziev a výber projektov, až vlani v apríli a máji 2023, skoro dva a pol roka po začiatku obdobia oprávnenosti nového programového obdobia.

Na tempo kontrahovania a čerpania má vplyv aj implementácia Integrovaných územných investícií (IÚI), Tie sú v priamej rozhodovacej právomoci samospráv s vyčlenenou alokáciou 2,41 miliardy eur, čo je viac ako 19 percent celkovej alokácie Programu Slovensko. Ide o nový implementačný model v rámci tohto programového obdobia, v ktorom si samosprávy v radách partnerstva samy rozhodujú o podpore konkrétnych projektov.

Ministerstvo investícií so samosprávami hľadá riešenia na zrýchlenie tempa schvaľovania projektov. „Príčinou pomalého tempa implementácie projektov IÚI je zlyhanie predošlých vlád v rokoch 2020 až 2023 pri nastavovaní implementačných pravidiel. Z tohto dôvodu bolo potrebné upravovať legislatívu a riadiacu dokumentáciu vzťahujúcu sa k IÚI,“ dodal rezort.

Miliardy v Programe Slovensko

Tieto faktory podľa ministerstva výrazne prispeli k tomu, že nábeh implementácie nového programového obdobia je spomalený. Výsledkom sú oneskorenia vo vyhlasovaní výziev a v spustení realizácie projektov, čo má vplyv na tempo a výšku efektivitu čerpania fondov. Ministerstvo tvrdí, že aktuálne vykonáva všetky potrebné kroky a prijíma opatrenia s cieľom eliminovať, minimalizovať časový sklz v implementácii spôsobený predchádzajúcim vedením rezortu.

V Programe Slovensko na roky 2021 až 2027 je zo zdrojov EÚ k dispozícii takmer 12,6 miliardy eur a k tomu na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu 2,35 miliardy eur. Čerpanie európskych peňazí k 31. júlu podľa ministerstva financií dosiahlo zhruba 108 miliónov eur a z domácich zdrojov cez 20 miliónov eur, čo je v oboch prípadoch necelé percento celkového objemu. Do konca budúceho roka ostávalo z nových eurofondov vyčerpať viac ako 1,4 miliardy eur.

„Hlavným cieľom riadiaceho orgánu pre Program Slovensko bude na najbližšie mesiace výrazné zvýšenie objemu kontrahovaných prostriedkov, ako elementárnej podmienky pre čerpanie a všetka snaha sa bude sústreďovať na tento cieľ,“ plánuje ministerstvo investícií. Predpokladá, že do konca tohto roka môže byť zazmluvnených 5,3 miliardy eur.

Následné čerpanie bude záležať od pripravenosti prijímateľov a hlavne od zrealizovania úspešného a korektného procesu verejného obstarávania, ktoré je „achilovou pätou“ implementácie. „V optimálnom prípade sa reálne čerpanie zazmluvnených projektov spúšťa asi šesť mesiacov po zazmluvnení. Aj preto výraznejšia akcelerácia čerpania by mala prísť v roku 2025,“ priblížil pre Štandard rezort. Na konci budúceho roka by malo byť vyčerpaných približne 1,6 miliardy eur.

Ministerstvo investícií ako riadiaci orgán pre eurofondy dodalo, že sa bude snažiť poskytnúť všetkým sprostredkovateľským orgánom maximálnu súčinnosť pri odstraňovaní implementačných problémov a akcelerácii všetkých procesov. Možnosť prepadnutia eurozdrojov si nepripúšťa.