Suverénna bezvýznamnosť

Marek Maďarič o memorande troch ústavných činiteľov, okrúhlom výročí SNP, konferencii Globsec bez zastúpenia slovenskej vlády a jednom spoločnom menovateli.

Banská Bystrica 29. augusta 2024. Pokus o veľkolepú oslavu 80. výročia SNP. Vojenská prehliadka, bohaté sprievodné programy, ohňostroj, početné zástupy zvedavých návštevníkov. Jediná chybička. Neprišiel ani jeden významný hosť zo zahraničia na úrovni premiéra či prezidenta ani len zo susedných štátov. Nezvyčajné až smutné vzhľadom na to, že išlo o okrúhle výročie.

O deň neskôr sa začína v Prahe bezpečnostná konferencia Globsec. Medzi oficiálnymi hosťami niekoľko desiatok prezidentov, premiérov, členov vlád a šéfov parlamentov. Osemnásť rokov sa táto konferencia konávala v Bratislave a neraz práve za prítomnosti významných svetových politikov.

Našej aktuálnej zvrchovanej vláde a jej suverénnej zahraničnej politike sa nepozdávalo podporovať takéto podujatie. Asi dostatočne nerešpektovalo tézu, že svet má štyri strany. Do Prahy na Globsec sme neposlali ani štátneho tajomníka. Možno sme si tak po našom povedali – keď nie vy k nám, tak ani my k vám. Zaobídeme sa. V záujme zachovania našej suverénnosti sme posilnili svoju bezvýznamnosť.

Ale svet môže iste ľutovať, pretože v Banskej Bystrici sme sa naozaj inovatívne chopili pripomienky SNP. Jeho význam sme ústami premiéra prezentovali ako cestu k mieru. Pochopiteľne. Pri slávnostných prejavoch k výročiam historických udalostí sa vždy hľadá vhodný aktualizačný moment. Niekedy je to ťažké a rečník sa utopí vo frázach. Niekedy sa aktuálny zmysel ponúkne sám, lebo dejiny sa v istých podobách opakujú. No hodiť sa to nemusí.

Čo sme si, to sme si, ani komunisti nepopreli, že SNP bolo bojom na život a na smrť proti okupantom. Vypuklo predčasne, pretože nemecké vojská prekročili hranice Slovenska. Bol to ozbrojený odpor proti nim. Ale naša vláda sa nenechá vyrušiť tým, že susedia Ukrajinci bojujú s presilou ruských okupantov o svoje územie. Veď my sme tu pri mieri.

Naša suverénna politika má naozaj svojráznu empatiu k suverenite a zvrchovanosti iného štátu. Iba sa trochu čudujem, že sa neozval žiadny z veteránov SNP, aby pripomenul, že ľudia v Povstaní riskovali a obetovali životy primárne preto, aby vyhnali okupantov, čím vstúpili do vojny.

My však momentálne bojujeme za mier. Sami pritom asi cítime, že jedna z tých štyroch svetových strán, tá západná a spojenecká, nám akosi nerozumie. Ako inak si vysvetliť, že v nedeľu 1. septembra 2024 sa naši činitelia podujali podpísať memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu Slovenska? Vari je naše smerovanie niekomu nejasné? No nejde len o to.

Podpisujúci páni – prezident Pellegrini, premiér Fico a poverený predseda parlamentu Žiga – zároveň vyslali do spoločnosti signál o jednote troch – ako sa vraví – najvyšších ústavných činiteľov. Tak teraz si už môžeme vydýchnuť, že predovšetkým pán prezident Pellegrini a pán premiér Fico budú ťahať za jeden povraz. Kto by to bol kedy povedal. A nenávisťou vyrušujúceho iného ústavného činiteľa, istého Šimečku, toho treba proste odvolať z funkcie podpredsedu Národnej rady. Pretože vrchnosťou prezentovaná jednota národa stojí za to.

Veď v budúcnosti dôležitosť porozumenia pochopia aj na Ukrajine a mladí Ukrajinci, potomkovia ukrajinských vojakov Červenej armády raz prijmú dobromyseľné, mierotvorné pozvanie nášho premiéra, aby si v Bratislave na Úrade vlády potriasli rukou s potomkami ruských osloboditeľov. Bolo by to krásne gesto. Čo na tom, že ich otcovia dnes umierajú vo vojne s ruskými náprotivkami, ktorí okupujú pätinu ich štátu. V záujme mieru sa nad také maličkosti treba povzniesť.

Napokon tí Ukrajinci si za to môžu sami, mali byť rozumnejší, keď koketovali s myšlienkou vstúpiť do NATO. Aj suverénnosť predsa musí mať svoje hranice, však áno? My sme si to tiež mohli s tým vstupom dvakrát rozmyslieť. Takže keď ide o svetový mier, musí sa oželieť trebárs aj kus rodnej hrudy. My na Slovensku si to určite vieme predstaviť, lebo ak by sa raz niekedy – teoreticky, utopicky – zvádzal boj o južné Slovensko, tak nepochybne z vyššieho princípu mravného a mierového radi ustúpime. To by bolo ozaj vzácne suverénne gesto.

Azda by si nás konečne aj niekto vo svete všimol. A mávol by rukou.