Horalkové krádeže ukazujú nedostatky novely, ale aj strašenie verejnosti

Médiami prebehla informácia o náraste drobných, takzvaných horalkových krádeží v obchodných reťazcoch. Zlodejov mala posmeliť účinnosť novely Trestného zákona, vďaka ktorej začali masívne kradnúť tovar z regálov predajní. Mediálne zaznamenaná informácia súvisiaca s touto problematikou bola vyjadrením obchodu Billa a aj tá ukazuje, ako možno nafúknuť jedno všeobecné vyjadrenie až do rozmerov poplašnej správy.

Dnes si už nik nespomenie na počiatky verejnej diskusie o možných dopadoch novely Trestného zákona. Aj vtedy médiá a niektorí politici pretláčali naratív o masovom kradnutí áut, pri ktorých zlodeji vyviaznu bez trestu. Išlo, samozrejme, o právny aj faktický nezmysel, nakoľko pri krádeži auta by v tom čase prvopáchateľ dostal rovnako podmienečný trest ako po účinnosti novely.

Jedno nejasné vyjadrenie

Verejnosť v súčasnosti zamestnáva obava z nárastu krádeží v obchodoch, ktorá ale nie je podporená žiadnymi relevantnými argumentmi či dátami. Tento fenomén vznikol po tom, ako hovorca potravinového reťazca Billa uviedol, že obchod v poslednom období zaznamenal zvýšený nárast krádeží, najmä drahšieho tovaru a vo väčších množstvách. Na záver dodal, že situácia tak môže reflektovať aj zmenu zákona.

Dané vyjadrenie síce neponúka žiadne dáta, ktoré by mohli byť analyzované, no stačilo na výstavbu celej teórie akéhosi bezbrehého kradnutia naprieč Slovenskom vďaka novej právnej úprave. Nie je známe, čo znamená pojem zvýšený nárast krádeží, teda či sa kradne o desiatky percent viac, alebo ide o krádeže pár kusov tovaru navyše, ktorý predtým nebol predmetom krádeží.

Rovnako nie je známe, ako k týmto dátam obchody prišli, keďže novela je účinná iba niekoľko týždňov. Hoci by reťazce mohli kontrolovať svoj tovar aj každý deň po zatváracích hodinách pre potreby sumarizácie zmiznutých produktov, zdá sa to skôr nereálne.

Druhá rovina je, že aj hovorca Billy hovorí iba o možnosti súvisu krádeží so zmenou Trestného zákona. Nejde teda o situácie, že by bol zlodej pristihnutý a odsúdený a pri dokazovaní vyšlo najavo, že kradol, lebo sa zvýšila hranica škody potrebnej pre trestný čin. Ani o prípady, keď je zlodej pristihnutý pri čine a rovno sa prizná, že kradne pre nízke tresty v priestupkovom konaní. V tomto prípade by totiž tovar nezmizol, ale bol by vrátený do políc obchodu.

Treba zohľadniť skutočnosť, že tento typ trestnej činnosti páchajú najmä ľudia zo sociálne slabších pomerov, ľudia bez domova, drogovo alebo inak závislé osoby a iba v obmedzenej miere ide o organizovanú kriminalitu, ktorá sa zameriava na krádež drobných predmetov.

Typ páchateľa horalkových krádeží má pritom vplyvy na to, prečo vlastne taká osoba kradne. Je veľmi nepravdepodobné, že títo páchatelia trpezlivo vyčkávali na nadobudnutie účinnosti novely Trestného zákona, iba aby mohli svoju trestnú činnosť vyvíjať vo zvýšenej miere. Skôr, ako na využívanie nižších postihov zo zákona, sa títo ľudia orientujú pri frekvencii krádeží podľa vlastnej aktuálnej životnej situácie.

Minister Susko nárast krádeží odmieta

Žiadne dáta teda nepreukazujú, aby skutočne v súčasnosti dochádzalo k zvýšeniu krádeží a že novela na to priamo vplýva. Tento názor zastáva minister spravodlivosti Boris Susko, ktorý odkazuje na štatistiky Policajného zboru SR, ktoré neevidujú tento jav v spoločnosti. Tvrdenia strany SaS o masívnom kradnutí po novele Trestného zákona pritom označil za absolútne vymyslené lži.

Napriek neexistencii jedinej relevantnej skutočnosti o zvýšených krádežiach práve v dôsledku novely, táto téma otvorila priestor na diskusiu o nedostatkoch novej legislatívy. Najvážnejším problémom sa momentálne javí zvyšovanie hraníc škody pri trestnom čine bez toho, aby na to vhodne reflektovala nadväzujúca právna úprava.

Nedostatky novely pri krádežiach

Mnoho majetkových trestných činov totiž klesne do roviny priestupkov. To by bolo v poriadku, ak by zákon o priestupkoch nestanovil za tento priestupok maximálnu možnú pokutu do 331 eur. Keďže hranica škody, pri ktorej možno hovoriť o trestnom čine v súvislosti s krádežou, je od hranice sedemsto eur, aj pri maximálne udelenej pokute bude zlodej stále v zisku takmer štyristo eur.

Pri udeľovaní pokuty ale platia isté pravidlá, a nemožno udeliť maximálnu pokutu napríklad osobe, ktorá sa dopustila priestupku prvýkrát. Aj ak by išlo o opakované krádeže, stále je možno uložiť pokutu iba do jej maximálnej výšky. Ani v prípade pripravovanej úpravy zákona o priestupkoch, ktorá má zaviesť vyššie postihy pri priestupkoch proti majetku, to nemusí stačiť.

Samostatná rovina je totiž vymáhanie pokút od páchateľov týchto priestupkov. Častokrát ide o nemajetných ľudí, ktorý aj pri právoplatnom rozhodnutí jednoducho nebudú mať prostriedky na uhradenie pokuty. Táto skutočnosť pritom naráža na druhý závažný problém.

Recidíva nebude efektívne trestaná

Predchádzajúca úprava Trestného zákona obsahovala pri trestnom čine krádeže ustanovenie, pri ktorom, ak bol páchateľ za krádež postihnutý v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch a kradol znova aj v hodnote priestupku, išlo už o trestný čin. Inými slovami, ak niekto ukradol horalku, bol by uznaný vinným zo spáchania priestupku.

Ak by túto horalku ukradol opäť v priebehu jedného roka, už by išlo o trestný čin s prísnejším trestom. Toto ustanovenie pomerne nepochopiteľne novela Trestného zákona odstránila, a preto aj opakované drobné krádeže budú riešené stále iba v rovine priestupku.

Trestný zákon síce pri krádeži obsahuje ustanovenie v prísnejšom odseku, ktoré hovorí o trestnom čine aj v prípade, ak bol za takýto čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch páchateľ odsúdený. Problém ale je, že musí ísť o trestný čin krádeže, a nie o priestupok.

Formulácia "bol odsúdený" opäť hovorí o uznaní viny pred súdom. Práve preto obsahovala minulá úprava Trestného zákona pojem "postihnutý" aj "odsúdený", pretože reagovala ako na možnosť odsúdenia, tak na možnosť priestupkového konania.

Minister spravodlivosti pri postihovaní zavádzal

Absencia tejto skutočnosti tak skutočne dáva zlodejom možnosť kradnúť bez toho, aby boli postihovaní prísnejšími sadzbami podľa Trestného zákona, ak pôjde o krádež veci do hodnoty sedemsto eur. Samotný minister Susko pritom hovoril (20:10) o tom, že pri opakovanej drobnej krádeži bude páchateľ stíhaný za trestný čin, ale to jednoducho nie je pravda. Súčasná právna úprava to nijako neumožňuje.

Rôzne teórie o masovom kradnutí tak síce nie sú momentálne ničím podložené, ale to neznamená, že sa tak nemusí diať v budúcnosti. Momentálna právna úprava je nastavená spôsobom, že skutočne motivuje páchateľov k drobným krádežiam, pretože reálne nemusia byť nijako potrestaný.

Je správne, že drobné krádeže by nemali byť riešené v zdĺhavom a finančne náročnom súdnom procese. Ale nie je správne, ak recidivista vie, že jediné, čo mu za krádež hrozí, je pokuta, ktorú nikdy nikto nevymôže. Práve pre tieto prípady obsahovala minulá verzia Trestného zákona ustanovenie o prísnejšom posudzovaní krádeže aj pri drobnej recidíve, a to až v trestnej rovine. Zlodeji tak vedeli, že aj pri opakovanej drobnej krádeži im môže hroziť väzenie.

Tieto nedostatky novely Trestného zákona by pritom mohli byť odstránené, ak by takto rozsiahle zmeny prechádzali riadnym legislatívnym procesom, v ktorom by bolo možné na ne upozorniť a ešte v procese prijímania zákona ich odstrániť.

Zákonodarca síce nemusí reagovať na fiktívne nájazdy zlodejov vyprodukované z jedného nejasného vyjadrenia hovorcu, ale musí predpokladať dopad prijatej legislatívy aj v kontexte iných platných zákonov a všeobecnej ekonomickej bezpečnosti.

Zákon má nakoniec regulovať správanie a chrániť pred neželanými javmi tak, aby sa nediali vo zvýšenej miere. Vytvorením rôznych zákonných trhlín, ktoré neželané správanie umožňujú, zákonodarca potom bez vhodnej a rýchlej nápravy iba podporuje stav bezprávia.