Kadekto už písal kadečo o otvorení parížskej olympiády. Ja ešte nič, takže som sa v tejto veci bol hlásiť u súdruha Žinčicu a on mi povedal, že môžem, ba že by som aj mal… Ale nech to nie je v nejakom polemickom, ale takom skôr širšom kontexte.
A tak to teda týmto spôsobom robím, pretože ceremoniál je len podnetom a zámienkou na iný príbeh. Priznám sa, že som nesledoval celú otváraciu šou, ale len úvodnú časť, ani to nie v pokoji obývačky, ale – prosím, nepohoršite sa – v jednom útulnom košickom podniku s veľkoplošnou obrazovkou, na ktorej vždy bežia športové prenosy.
Pozval ma tam môj známy z cestovnej kancelárie, s ktorým som mal niečo prerokovať vo veci budúcoročnej púte do Ríma počas Svätého roku. Keďže mal práve na návšteve svojho obchodného partnera z Francúzska, tak nás oboch chcel pozvať na pohár vína. Francúz, pán Sanson, sa potešil, že si spolu pozrieme aspoň časť úvodného ceremoniálu.