Nekonečný vodný priestor v nás vzbudzuje pocit slobody a voľnosti. Je to miesto bez hraníc a bez obmedzení. Ako suchozemci putujeme každé leto, aby sme zaborení nohami v piesku pocítili aspoň na týždeň nárazy vĺn. Kniha Oceán mimo zákon pohľad na túto nekonečnú vodnú plochu zmení.
Priestor oceánu je obrovský. Problémom je, že tu často neplatia zákony. Na lodi, stovky kilometrov od pobrežia, ste úplne v moci kapitána a posádky. Lodný priemysel sa zhruba delí na dopravný a rybársky a najväčšie extrémy sa dejú v tom druhom. Novinár Ian Urbina napísal knihu, ktorá detailne vykresľuje otrocké podmienky robotníkov na rybárskych člnoch. Deje sa to v dvadsiatom prvom storočí, v čase internetu a mobilného signálu.
Zase až také prekvapivé to nie je – v niektorých krajinách sú zákony ťažko vymáhateľné aj na suchu a oceán bol vždy miestom, ktoré dávalo priestor extrémom ľudskej povahy. Pokiaľ ste na mori niekoľko mesiacov či rokov, svet dostáva inú perspektívu. Krajiny sú ochotné tvrdo bojovať o každý centimeter suchozemskej pôdy, prechody medzi teritoriálnymi vodami sú často nejasné. Trinásť námorných míľ od pevniny na „šírom mori“ sa zákony interpretujú pomerne voľne.
Rybársky priemysel je drsný, rýb je čoraz menej, lode sa za nimi plavia oveľa ďalej a ostávajú na vode dlhšie. Robotníci, ktorých najímajú lode, sa dostávajú do spleti pôžičiek, z ktorých sa v podstate nedá vystúpiť a pracujú celé mesiace (roky) v nepredstaviteľných podmienkach: 20 hodín denne, bez ochranných pomôcok, s príšerným jedlom a hygienou.
Loď sa k brehu nedostane niekoľko mesiacov. Pokiaľ zakotví a im sa podarí utiecť, naháňajú ich ozbrojené komandá, často v spojení s miestnou políciou. Korupcia je všade. Majitelia lodí nedodržujú nijaké normy – prekračujú povolené kvóty výlovu a pracovníkov najímajú prostredníctvom agentúr, čím sa čiastočne zbavujú zodpovednosti. Samozrejme platí, že čím menej platia zákony v krajine, odkiaľ posádka pochádza, tým menej potom platia na mori.
A, samozrejme, funguje aj druhé pravidlo – najohrozenejší sú tí najchudobnejší. Často z juhovýchodnej Ázie. Ľudia bez vzdelania a dokladov, ktorí živia rodiny. Existujú organizácie, ktoré sa pokúšajú situáciu kontrolovať a regulovať. Je ich však zúfalo málo.
Celý proces sa začína už v prístave – na mieste s obrovskou korupciou. Po tom, čo majitelia lodí zaplatia poplatky, ktoré bývajú z veľkej časti výpalným, najmú od sprostredkovateľských agentúr robotníkov, často bez zmluvy. Tí potom zažívajú hlad, choroby a často aj sexuálne zneužívanie. Samozrejme, že o prácu v takýchto podmienkach nie je veľký záujem ani v chudobných krajinách, tak sa stane, že ľudí jednoducho unesú. Kilometre od pevniny skutočne nemajú kam ísť.
Otroctvo stále existuje, len ho v nekonečných vodách horšie vidíme.
Autor ponúka tragické príbehy jednotlivcov, ľudí bez nádeje a bez východiska. Niektorí z nich sa aj po strašných skúsenostiach na rybársku loď napokon vrátia.