OSN šíri klimatické dezinformácie. Politika verzus fakty

Existuje dôvod, prečo toto leto veľa počúvame o úmrtiach v extrémnych horúčavách: generálny tajomník Organizácie Spojených národov Antonio Guterres vydal „výzvu k akcii“ v súvislosti s extrémnymi horúčavami, ktorá podnietila úradníkov v celej jeho obrovskej organizácii, aby vydali varovania a nenechali fakty stáť v ceste dobrému príbehu.

Svetová zdravotnícka organizácia oznámila znepokojujúce zistenie, že len v Európe zomrie ročne viac ako 175-tisíc ľudí v dôsledku extrémnych horúčav. Bolo to štvornásobne prehnané. Po upozornení organizácia v tichosti upravila svoju online publikáciu a odstránila slovo „extrémne“ – až potom, čo médiá už priniesli katastrofickú správu.

Hoci chybu online opravili, nenašli si priestor na zmienku o tom, že extrémne horúčavy sú v skutočnosti najmenším teplotným rizikom pre Európu, pričom chlad zabíja 13-krát viac ľudí. To by nezapadalo do výzvy generálneho tajomníka na konanie.

Ako ďalšia začala biť na poplach organizácia UNICEF, ktorá sa venuje starostlivosti o deti. Uverejnila analytickú štúdiu, v ktorej tvrdí, že v roku 2021 zomrelo v dôsledku vysokých teplôt v Európe a strednej Ázii 377 mladých ľudí. Nespomenuli, že podľa ich vlastných údajov sa ročný počet úmrtí na horúčavy za tri desaťročia znížil o viac ako polovicu, ani to, že chlad spôsobuje v týchto regiónoch každoročne približne trikrát viac úmrtí, ani to, že horúčavy sú jednou z najmenej významných príčin úmrtí v tejto vekovej kategórii. Pre organizáciu, ktorá sa venuje starostlivosti o deti, by malo byť možno dôležitejšie, že podvýživa si každoročne vyžiada 26-tisíc životov mladých ľudí v celom regióne.

Pri používaní chybných údajov a rozprávaní skreslených príbehov WHO aj UNICEF uprednostnili politické posolstvá pred integritou údajov, aby sa prispôsobili úzkemu zameraniu na klímu, ktoré prichádza z úradu generálneho tajomníka.

Guterres by len ťažko mohol robiť väčší poplach. Poukázal na úmrtnosť starých ľudí v dôsledku tepla, ktorá sa za posledné desaťročia celosvetovo zvýšila o 85 percent, ale neprezradil, že takmer celý tento nárast je spôsobený tým, že na svete je teraz o 79 percent viac starých ľudí.

Vo svojej emotívnej výzve k akcii vyhlásil, že „extrémne horúčavy čoraz viac ničia ekonomiky, prehlbujú nerovnosti, podkopávajú ciele trvalo udržateľného rozvoja a zabíjajú ľudí“, a tvrdil, že „rozsah, intenzita, frekvencia a trvanie extrémnych horúčav rýchlo narastajú“.

To je nielen alarmujúce, ale aj zavádzajúce. Prelomová štúdia o extrémnych horúčavách a ich vplyve na úmrtnosť z roku 2024 ukazuje, že počet dní s vlnou horúčav sa za posledných tridsať rokov celosvetovo zvýšil z 13,4 na 13,7 dňa – čo je sotva rapídny nárast. Ešte dôležitejšie je, že globálna úmrtnosť na extrémne horúčavy sa nezvyšuje, ale v skutočnosti klesá o viac ako 7 percent za desaťročie.

Guterres výslovne obvinil zo všetkých úmrtí v dôsledku extrémnych horúčav zmenu klímy, čo je však zjavná nepravda, pretože takmer všetky úmrtia spôsobené extrémnymi horúčavami sú zapríčinené 13,4-dňovými vlnami horúčav, ktoré by sme prežili už pred 30 rokmi. Odvtedy zmena klímy pridala 0,3 dňa a zlomok ku klesajúcej úmrtnosti. Naznačovať opak je neúprimné.

V skutočnosti, ak by sme zmrazili vekové rozloženie na svete a zohľadnili neustále pribúdajúci počet starých ľudí, úmrtnosť na extrémne horúčavy sa za posledných tridsať rokov znížila o 13,9 percenta za každé desaťročie. Pokles je do veľkej miery spôsobený tým, že ľudia sú bohatší a majú lepší prístup ku klimatizácii a elektrine.

To je hlbší problém Guterresovej rétoriky. Najlepšou politikou na zabránenie úmrtiam v extrémnych horúčavách – čo sa svetu v posledných desaťročiach darí – je zabezpečiť, aby si viac ľudí mohlo dovoliť žiť v chladnom prostredí s klimatizáciou. Je zvláštne, že OSN sa takýmto život zachraňujúcim myšlienkam bráni. V štvorstupňovej príručke WHO o tom, ako sa vyhnúť nebezpečenstvu extrémnych horúčav, sa nespomína „klimatizácia“. Navrhuje, aby sa ľudia spoliehali na „žalúzie a rolety“ a „nočný vzduch“ a strávili niekoľko hodín v supermarkete, aby sa ochladili.

Zníženie cien energie, aby si viac ľudí mohlo dovoliť klimatizáciu, je opakom toho, čo presadzuje Guterres. Trvá na tom, že „chorobou“ sveta je „závislosť od fosílnych palív“. Požaduje, aby sme udržali nárast globálnej teploty pod hranicou 1,5°C, čo by stálo tisíce biliónov dolárov, zvýšilo náklady na elektrinu a ochudobnilo životy.

Azda najzávažnejšou výhradou voči Guterresovej „výzve konať“ je to, že sa zameriava výlučne na extrémne horúčavy, ktoré každoročne celosvetovo zabijú približne 155-tisíc ľudí.

Generálny tajomník takmer nikdy nehovorí o nízkych teplotách (pokiaľ nejde o pochybný argument, že extrémny chlad je tiež spôsobený globálnym otepľovaním). Chlad ročne zabije 4,5 milióna ľudí, čo je takmer tridsaťkrát viac ľudí ako extrémne teplo. V rozumnejšom svete by Guterres zameral tridsaťkrát viac palebnej sily na riešenie tohto oveľa väčšieho problému (opäť by zistil, že najviac by pomohli nižšie ceny energie).

Je ťažké vyhnúť sa dojmu, že tragické úmrtia v horúčavách sú len nástrojom klimatického alarmizmu generálneho tajomníka. Prinajmenšom by si on a OSN mali svoje čísla opraviť.