Ako možno predchádzať bombovým hrozbám

Na začiatku školského roka sa Slovenská republika musela opäť vyrovnať s negatívnym fenoménom falošnej bombovej hrozby na školách. Podobne ako v minulosti, ani tentoraz sa nepotvrdila žiadna prítomnosť výbušnín v stovkách školských zariadení, ktorou hrozil neznámy páchateľ e-mailom rozposlaným ich riaditeľom.

Celkovo sa falošná hrozba týkala 270 škôl a minister vnútra Šutaj Eštok potvrdil začaté trestné stíhanie novozriadeným policajným útvarom ÚBOK. Vec nie je vyšetrovaná ako trestný čin šírenia poplašnej správy, ale orgány činné v trestnom konaní hovoria o podozrení zo spáchania teroristického útoku.

Podobný falošný oznam urobil neznámy páchateľ aj v Českej republike, kde oznamoval zamínovanie stoviek školských inštitúcií. Prípadom sa zaoberá aj Národná centrála proti terorizmu, extrémizmu a kybernetickej kriminalite, pričom kriminalisti hovoria o zachytení podobnej hrozby aj na dátum 4. septembra 2024.

V minulosti sa nikdy nepotvrdila žiadna výbušnina v školských, súdnych či iných budovách, ktorú anonym dopredu oznamoval podobným spôsobom. Napriek tomu je polícia povinná sa vyhrážkami zaoberať a podrobne skontrolovať všetky nahlásené budovy. To si vyžaduje extrémne množstvo nasadených prostriedkov a ľudských síl, ktoré by mohli byť nasadené v iných, oveľa potrebnejších situáciách.

Preverovanie hrozby nie je maličkosť

Je potrebné evakuovať všetky dotknuté školy podľa evakuačného plánu a následne musí polícia dôkladne prehľadať priestory školy pomocou pyrotechnika a psa cvičeného na vyhľadávanie výbušnín. Štátu tak vzniká obrovská materiálna škoda a zároveň nahlasovanie bombovej hrozby môže zanechať aj psychickú ujmu na dotknutých osobách, ako aj ich príbuzných, a to bez ohľadu na to, či bola skutočná alebo nie.

Všetky tieto negatívne dosahy na spoločnosť budú následne zohľadnené pri závažnosti kvalifikácie skutku a premenené aj v prípadnom treste pre páchateľa. Dané konanie má závažné trestnoprávne následky s možným dlhoročným väzením, a čomu sa páchateľ určite nevyhne, je náhrada škody predstavujúca minimálne desiatky tisíc eur, ktorá bežného človeka privedie na hranicu chudoby.

V súčasnosti sa ako problém javí nedostatočná legislatívna úprava, ako aj reakcia bezpečnostných zložiek, s ktorou páchatelia týchto trestných činov počítajú a často sa priamo spoliehajú na podobné rozsiahle preverovanie priestorov.

Nedostatočná legislatíva nepokrýva závažnosť hrozby

Z pohľadu legislatívy možno hovoriť hneď o niekoľkých problematických rovinách. V zmysle Trestného zákona je takéto konanie, teda nahlásenie bomby s vedomím, že žiadna bomba neexistuje, posudzované ako šírenie poplašnej správy. Toho sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú správu, ktorá je nepravdivá.

Hoci ide o závažné protiprávne konanie, v kontexte nahlasovanej udalosti možno objektívne hovoriť o treste odňatia slobody v rozsahu od jedného roka do piatich rokov, ak takúto správu niekto oznámi právnickej osobe alebo Policajnému zboru, alebo inému štátnemu orgánu, ktoré následné vykonávajú opatrenia vedúce k znepokojeniu časti obyvateľstva. V prípade mladistvých sa trestné sadzby znižujú na polovicu. Uvedené znamená pomerne slabý postih pre páchateľa, ak ide o mladistvého. Ak ide o dieťa na úrovni žiaka základnej školy, možno hovoriť aj o beztrestnosti.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok síce hovorí o kvalifikácii skutku na úrovni teroristického útoku, no dané vymedzenie zrejme neobstojí pred súdom pri dokazovaní viny. Teroristický útok ako trestný čin vyžaduje špecifický úmysel, v tomto prípade závažným spôsobom zastrašiť obyvateľstvo. Uvedená kvalifikácia by mohla byť aplikovateľná, ak by skutočne išlo o páchateľov zo zahraničia, organizovanú skupinu alebo extrémistu, ktorý chce takýmto spôsobom ochromiť fungovanie štátu.

Sám minister vnútra Šutaj Eštok pri týchto prípadoch hovoril o preverovaní informácií prostredníctvom tajnej služby alebo iných bezpečnostných zložiek. Do úvahy prichádza aj medzinárodná spolupráca a vyšetrovanie, ktoré prebieha aj v prípade tohto bombového poplachu v spolupráci s Českou republikou.

V prípade poplachu na základných školách je však dôvodné predpokladať, že pôjde o čin práve z rúk dieťaťa, ktoré nechce z nejakého dôvodu byť prítomné v škole alebo tak robí iba pre rozumovú nezrelosť. Vypátranie takejto osoby a jej prípadné priznanie okamžite zhatí kvalifikovanie skutku ako teroristický útok a v prípade trestnej zodpovednosti osoby bude možné hovoriť iba o šírení poplašnej správy.

Zmena právnej úpravy bude potrebná

Pokus kvalifikovať skutok prísnejšie hovorí o snahe štátu vyvodiť tvrdšie tresty za také veľké ochromenie bezpečnostných zložiek. Aj na tomto prípade možno vidieť, že je potrebné pracovať s vyššou trestnou sadzbou, no nie za cenu nesprávnej právnej kvalifikácie.

Zákonodarca by mal upraviť legislatívu tak, aby samotný trestný čin šírenia poplašnej správy mal odstrašujúci efekt v podobe dlhoročného trestu odňatia slobody pri takom veľkom dosahu na štátne zložky. Mediálna prezentácia vysokého trestu spolu s konkrétnymi prípadmi odsúdenia by celkom určite odradila osoby, ktoré doteraz nevnímali postih za tento skutok ako nijako závažný.

Je potrebné si uvedomiť, že aj v prípade vypátrania trestne zodpovednej osoby je táto takmer vždy odsúdená na podmienečný trest, ak ide o prvopáchateľa. Daný postih sa preto v kontexte masívnych opatrení štátu pri reakcii na hrozbu javí ako nedostatočný a môže motivovať iných na ďalšie pokusy o podobné činy.

Prevencia na školách nemá veľký úspech

Minister školstva Tomáš Drucker na spoločnej tlačovej konferencii s ministrom vnútra hovoril aj o silnejšej prevencii na školách a zvýšenej miere monitorovania a nahlasovania podozrivých aspektov správania u maloletých. Tým chce predchádzať podobným poplašným správam, skôr ako ich dieťa vykoná.

Problém je, že už dnes existuje mnoho podobných prednášok na školách, ktoré však očividne nemajú potrebný efekt. Práve naopak, masívne nahlasovanie hrozieb je častejšie ako v minulosti. Je otázne, či pri daných prednáškach pre deti nejde iba o administratívne splnenie si kvóty alebo či majú na správanie detí aj reálny vplyv.

Prevencia by však nemala byť iba v podobe pre deti nezaujímavých prednášok, na ktoré zabudnú v momente po ich ukončení. Zo strany kompetentných by bolo potrebné pripraviť dynamické, pre súčasne technologicky orientované deti vizuálne príťažlivé a s odborníkmi na detskú psychiku prekonzultované prednášky, ktoré sa zamerajú na potrebné príčiny konania maloletých a na ich následky.

Vysvetlenie, že nejde o maličkosť či žart bez následkov, podané trefnou formou dokáže u mnohých potenciálnych páchateľov zvrátiť ich pokus o zviditeľnenie sa. V tomto smere zrejme nebude stačiť vyjadrenie ministra Druckera o tom, že „ak sú to mladí ľudia, ktorým sa nechce ísť do školy, treba im povedať, že si zničia život”. Takéto bezobsažné formulky jednoducho na deti s úplne iným mentálnym nastavením, ako má dospelý človek, nezaberú.

Ponechanie priestoru samotným deťom na ich názory v tomto smere môže viesť k porozumeniu motívu, prečo tak dieťa koná, čo opäť môže viesť k následným opatreniam na zamedzenie neželaného správania. Prístup však musí byť osobný u vytypovaných jedincov, prípadne oveľa viac zameraný na súčasný sociálny stav a problémy rodín v širšom kolektíve.

Je potrebné zmeniť aj opatrenia po nahlásení hrozby

V neposlednom rade si zrejme bude musieť zákonodarca poradiť s úpravou postupov jednotlivých zložiek štátu, ktoré v takýchto prípadoch ohrozenia zasahujú. Minister Šutaj Eštok po otázke, ako zabrániť takýmto hrozbám, odpovedal, že je to predovšetkým otázka na odosielateľov takýchto vyhrážok a zabrániť mailom je podľa neho nereálne.

Minister má úplnú pravdu v tom, že nie je možné zabrániť odosielaniu bombových hrozieb prostredníctvom elektronických prostriedkov, a to aj v prípade, ak by štát vedel so zaručenou istotou okamžite identifikovať odosielateľa.

Ak však štát obmedzí alebo upraví svoj následný postup tak, aby bol v čo najväčšej miere eliminovaný postup, ktorý si želá páchateľ, ten nebude mať motiváciu takto konať. A motiváciou týchto ľudí je takmer vždy prerušenie chodu istej inštitúcie.

Táto problematika bude zrejme najkomplikovanejšia, pretože nemožno dané hrozby brať na ľahkú váhu. Hoci sa doposiaľ nenašla jediná výbušnina v prehľadávaných budovách, táto možnosť sa do budúcnosti nedá vylúčiť.

Zabezpečenie škôl bude kľúčové

Už dnes však majú školské zariadenia rôzne bezpečnostné opatrenia v tom zmysle, že pomerne dobre monitorujú a obmedzujú prístup do svojich priestorov. To znamená, že je veľmi náročné, aby sa tam nepozorovane dostala nepovolaná osoba s prípadnou výbušninou.

Monitoring týchto skutočností pri nahlásení hrozby a vyhodnotenie jej reálnosti by zrejme mali byť témou na diskusiu. Ak zariadenie vyhodnotí, že jednoducho nedošlo k jeho narušeniu inou osobou, možno racionálne predpokladať nereálnosť hrozby bez toho, aby museli byť nasadené mnohé policajné sily.

Prípadné detektory pri vstupe by mohli eliminovať riziko toho, že do školy prinesie neželaný predmet aj dieťa alebo jeho rodič. Uvedený postup by tak znížil riziko, že pri nahlásení hrozby sa v škole skutočne nachádza nebezpečný predmet.

Štát má k dispozícii celý aparát profesionálov, ktorí vedia vypracovať konkrétne riešenia pre danú oblasť bezpečnosti. Ukazuje sa, že falošné poplachy neutíchajú, a práve naopak, naberajú na intenzite. Ich efektívne zvládnutie je preto nevyhnutnou súčasťou budúcej práce štátnej správy.

Citlivý prístup k deťom, oveľa tvrdšie postihy pre páchateľov masívneho nahlasovania bômb, ako aj inovatívny prístup k ich následným preverovaniam budú zrejme nevyhnutnou cestou k tomu, aby sa tento neprípustný fenomén obmedzil na nevyhnutné minimum. Účinok nemusí byť okamžitý, no bez zmeny prístupu je úplne zrejmé, že podobné útoky budú pokračovať.