Predstavme si, že by sa táto revolúcia začala už pred dvoma tisícročiami. Alternatívna realita dneška by pravdepodobne predčila aj tie najodvážnejšie sci-fi príbehy.
Antický Rím mal rozvinuté staviteľstvo, metalurgiu, hydrauliku. Niekoľko storočí mal stabilné inštitúcie, dobrú infraštruktúru a jeho stredomorské impérium mu zabezpečovalo značné kapitálové prebytky, ktoré sa dali investovať. Prečo už vtedy nenastal špirálovitý efekt pokroku?
Svoj pohľad na túto otázku nedávno spísal Maxwell Tabarrok, syn známeho ekonóma Alexa Tabarroka. Jednoduchá odpoveď o chýbajúcich vynálezoch, najmä o parnom stroji, je nedostatočná. Len posúva otázku o stupeň vyššie – prečo Rimania k parnému stroju nedospeli? Medzera medzi antickými technológiami a použiteľným parným strojom nebola až taká obrovská. Veď jednoduché parné zariadenie – aeolipyl – bolo známe už pred naším letopočtom.
Neuspokojil sa ani s odpoveďami autorov, ktorí vinia nedostatok uhlia a nízky dopyt po točivej práci strojov. Rím mal prístup k rozvinutej ťažbe, najmä na Pyrenejskom polostrove. A hoci nemal zďaleka taký rozvinutý textilný priemysel ako Británia v 18. storočí, točivá práca bola žiadaná v hrnčiarstve, na pílach či v hutníctve a poľnohospodárstve.
Prínos parného stroja spočíval v uvoľnení obrovského množstva ľudskej práce na iné činnosti. Ďalšia námietka preto znie, že v otrokárskom Ríme nebol tlak na zníženie pracovnej náročnosti. Ale aj toto Tabarrok odmieta. Slobodná či otrocká – každá ľudská práca je nákladná. Aj otrokov bolo treba nakúpiť, živiť a strážiť.
Prichádza preto k záveru, že kľúčová prekážka bola kultúrna. Riman najvyššieho spoločenského postavenia bol latifundista – rentiér žijúci z pôdy. Preto aj úspešní antickí obchodníci a „priemyselníci“ nemali ako konečný ciel života neustály rozvoj svojho podnikania, ale úspešný exit do vidieckej vily, kde by riešili politiku, umenie a filozofiu. Kultúra zlepšovateľov, budovateľov a vynálezcov bola pre Rimana nezaujímavá.
Tabarrok argumentuje, že takúto kultúru mohol zažať jeden vynález – kníhtlač. Tá by dramaticky znížila náklady na uchovávanie a prenos nových myšlienok. Chýbajúca kníhtlač sa ako argument pravidelne objavuje aj v otázke ekonomického (ne)rozvoja iných historických impérií, najmä Číny.
Je to podobný záver, aký vyslovila ekonomická historička Deirdre McCloskeyová vo svojej sérii kníh o etike buržoázie, prípadne vo svojom celoživotnom diele sociológ Max Weber. Nástroje priemyselnej revolúcie ležali pred národmi na zemi po celé storočia. Ale až zmena kultúry vedúca k spoločenskému uznaniu úlohy podnikateľa, inovátora a investora zažala jej plameň.
