Prečo nevznikla priemyselná revolúcia v Ríme

Predstavme si, že by sa táto revolúcia začala už pred dvoma tisícročiami. Alternatívna realita dneška by pravdepodobne predčila aj tie najodvážnejšie sci-fi príbehy.

Antický Rím mal rozvinuté staviteľstvo, metalurgiu, hydrauliku. Niekoľko storočí mal stabilné inštitúcie, dobrú infraštruktúru a jeho stredomorské impérium mu zabezpečovalo značné kapitálové prebytky, ktoré sa dali investovať. Prečo už vtedy nenastal špirálovitý efekt pokroku?

Svoj pohľad na túto otázku nedávno spísal Maxwell Tabarrok, syn známeho ekonóma Alexa Tabarroka. Jednoduchá odpoveď o chýbajúcich vynálezoch, najmä o parnom stroji, je nedostatočná. Len posúva otázku o stupeň vyššie – prečo Rimania k parnému stroju nedospeli? Medzera medzi antickými technológiami a použiteľným parným strojom nebola až taká obrovská. Veď jednoduché parné zariadenie – aeolipyl – bolo známe už pred naším letopočtom.

Neuspokojil sa ani s odpoveďami autorov, ktorí vinia nedostatok uhlia a nízky dopyt po točivej práci strojov. Rím mal prístup k rozvinutej ťažbe, najmä na Pyrenejskom polostrove. A hoci nemal zďaleka taký rozvinutý textilný priemysel ako Británia v 18. storočí, točivá práca bola žiadaná v hrnčiarstve, na pílach či v hutníctve a poľnohospodárstve.