O súčasnej politickej situácii sa s Maciejom Szymanowskim, bývalým novinárom a diplomatom, donedávna riaditeľom Inštitútu pre maďarsko-poľskú spoluprácu Wacława Felczaka rozprával Ondřej Šmigol.
Vláda Donalda Tuska po svojom nástupe do funkcie riadne prečistila štátnu správu, ale napríklad aj verejnoprávnu televíziu TVP či viacerých poľských veľvyslancov. Hoci zmeny vo vláde v Poľsku bývajú oveľa drsnejšie a hlbšie ako u nás, toto sa už vymyká aj poľskému štandardu, alebo nie?
Nepochybne, je to bezprecedentné. Počas prvých 100 dní novej vlády bolo prepustených alebo degradovaných približne 22-tisíc ľudí. To sa, samozrejme, dialo vždy, ale nie v takomto rozsahu. Spomenuli ste televíziu. Áno, poľské verejnoprávne médiá boli vždy provládne. Platilo to pred rokom 1989 aj po ňom. Nikdy sa však nestalo, ako sa to stalo pri poslednej zmene vedenia, že by súkromné bezpečnostné agentúry obsadili budovy Poľskej tlačovej agentúry, Poľskej televízie a Poľského rozhlasu.
Súdy neuznali nové vedenie. Vznikla zvláštna situácia. V Poľsku občania platia koncesionárske poplatky, približne 300 zlotých ročne [zhruba 70 eur, pozn. red.], aby mohli sledovať verejnoprávnu televíziu. Dnes sú tieto peniaze na súde a čaká sa na konečné rozhodnutie. V dvoch prípadoch vláda prehrala a teraz je to na Najvyššom súde. Vláda a premiér Tusk teraz financujú verejnoprávne médiá priamo, pretože peniaze občanov nesmú ísť na účty Poľskej televízie a Poľského rozhlasu. S takouto zvláštnou situáciou som sa stretol prvýkrát.
A čo výmena veľvyslancov?
Viac ako pol stovky veľvyslancov bolo odvolaných a vymenovanie ďalších je zablokované. Poľsko dnes nemá veľvyslancov vo väčšine krajín sveta vrátane Prahy. Hoci nie všetci, a Praha je toho dobrým príkladom, boli v súlade s predchádzajúcou vládou.
Vysvetľuje sa to potrebou počkať na nového prezidenta, ktorý tu bude čoskoro, o rok. Číňania napríklad povedali, že budú čakať dosť dlho na to, aby dali formálny súhlas s prijatím poľskému veľvyslancovi, pretože v diplomatických vzťahoch nie je zvykom odvolávať veľvyslanca bez konzultácie.
Z môjho pohľadu je Poľsko dosť zvláštny prípad. Máme tento chaos, ale na druhej strane máme super hospodársky rast, máme rekordný rast reálnych miezd, v roku 2024 porastú o 11,8 percenta, čo je najviac od roku 1989. Takže z pohľadu bežného občana sa nič zvláštne nestalo. Je to skôr lepšie ako horšie.
Reaguje EÚ nejakým spôsobom na tieto drastické kroky? Keď bola PiS pri moci, Brusel ju neustále za niečo pranieroval.
EÚ prechádza veľkými zmenami. Chce sa centralizovať a zmeniť na superštát. Únia robí všetko pre to, aby oslabila vplyv každej politickej sily, ktorá jej odporuje – v Poľsku je to Právo a spravodlivosť, v Španielsku je to Vox, v Slovinsku je to strana premiéra Janšu. Donald Tusk má teda v Bruseli absolútne zelenú.
A ako reaguje PiS? V akom stave je po prehratých voľbách? Bude Jaroslaw Kaczyński pokračovať vo funkcii lídra?
Za posledných desať rokov PiS prehrala len jedny voľby, a to do Európskeho parlamentu... Neprehrala ani tie parlamentné, len nedokázala zostaviť vládu. Je to strana, ktorá je veľmi populárna, má milióny priaznivcov. Samozrejme, na jesennom kongrese dôjde k určitým zmenám, ale pôjde najmä o prirodzenú generačnú výmenu.
Dnešný politický establišment v Poľsku je silne spätý s 80. rokmi. Sú to ľudia, ktorí boli v Solidarite. Už nie sú najmladší, vrátane premiéra Tuska, ktorý má 70 rokov. Ale bez ohľadu na to, či Kaczyński zostane formálnym predsedom strany alebo len čestným predsedom, jeho autorita je taká silná, že aj v nasledujúcich rokoch bude mať rozhodujúce slovo v poľskej pravici. Takže by som neočakával žiadne veľké zmeny.
A ako je na tom vláda? Pretože ju tvoria tri skupiny, z ktorých každá je zároveň koalíciou ďalších menších strán. Takáto roztrieštenosť je v Poľsku nezvyčajná.
V deväťdesiatych rokoch to bolo bežné, ale potom prišla zmena volebného zákona, ktorá uprednostňuje menšie koalície. Nikdy som tak pohodlne neparkoval v Sejme ako dnes, čo znamená, že neviem, čo vláda robí. Som si istý, že poslanci nemajú čo robiť. Sú tu výbory, ktoré sa stretli len raz. Boli vytvorené, ale rok nič nerobili. Máme rekordný počet zákonov, na ktorých pracuje Sejm. Zlé jazyky hovoria, že nemáme ani predsedu vlády, že Donald Tusk je skôr hovorcom vlády. Dobre vyzerá pred kamerami, ale nevládne, nerobí rozhodnutia. Neexistujú žiadne nové zákony.
Vysvetľuje sa to tým, že prezident by ich aj tak nepodpísal. Je to dvojsečná zbraň, pretože nikto nevie, čo by prezident podpísal, keď nemá čo podpisovať. Doteraz podpísal väčšinu zákonov. Bolo obdobie niekoľkých mesiacov, keď všetky zákony poslal na Ústavný súd, pretože dvaja poslanci boli uväznení a nebolo jasné, či je parlament v tomto zložení uznášaniaschopný, a teda či zákony môžu platiť.
Inak je koalícia dosť nesúrodá. Jediné, čo ju spája, je boj s PiS. Premiérovi to vyhovuje, jeho Občianska platforma posilnila, ale zvyšok, teda Tretia cesta s ľudovcami a Ľavicovou stranou veľmi stratili, podľa prieskumov by im teraz hlas nedalo asi 50 percent voličov, ktorí ich volili v posledných voľbách. V Poľsku máme veľkú polarizáciu, takže strácajú skôr centristické strany.
A čo V4 a Tusk? Pre PiS to bola jedna z tých organizácií, na ktorú sa veľmi spoliehali, snažili sa v rámci nej spolupracovať, najprv s Maďarskom, potom s Fialovou vládou.
Pre Donalda Tuska je typické, že vždy presadzoval najmä Weimarský trojuholník [združenie Poľska, Francúzska a Nemecka, pozn. red.], ktorý v praxi nikdy nefungoval. Z pohľadu dnešnej Varšavy Vyšehradská skupina neexistuje. Pre vládu nie je zaujímavá. Inštitút, ktorý som kedysi viedol, tiež robil veľa vecí vyšehradského typu, nadviazali sme spoluprácu s Čechmi a Slovákmi, robili sme letné univerzity. Človek, ktorý je teraz na mojom poste, ako prvé zakázal akúkoľvek vyšehradskú spoluprácu. Takže by som tu očakával veľký marazmus. Poľský premiér vôbec nikam nechodí. Iba do Bruselu, maximálne do Berlína. To isté platí aj pre poľského ministra zahraničných vecí. Nikam nechodia, nič nepodpisujú, zahraničná politika už nie je pre Poľsko dôležitá.
Ďalším nadnárodným projektom, ktorý bol PiS blízky, bolo takzvané Trojmorie, ktoré malo spojiť stredovýchodnú Európu pozdĺž osi sever – juh. Pokračuje to nejakým spôsobom?
Veľmi to podporovali Spojené štáty, bol to projekt Donalda Trumpa. Demokratická strana a Biden s tým nechcú mať veľa spoločného. Jedným z projektov, ktoré Tusk obmedzil, je CPK (Centrálny komunikačný prístav). Malo to byť nové letisko medzi Varšavou a Lodžou so železničným spojením s veľkými poľskými mestami. Malo sa vybudovať do desiatich rokov. Bola to jedna z podmienok, aby nám USA poslali desaťtisíc vojakov na severovýchod Poľska, k bieloruským hraniciam a do Kaliningradu.
Dnes sa zdá, že demokratickej administratíve na tom vôbec nezáleží. Tuskova vláda povedala, že sa niečo zrealizuje, ale neskôr, a nie v takom rozsahu. Nikto na to nereagoval, dokonca ani veľvyslanec vo Washingtone. V Poľsku buď vládnu proatlantické, proamerické sily, ktoré sú teraz v opozícii, alebo sú tu sily, ktoré sa snažia spolupracovať s Nemeckom a Bruselom a pripravujú sa na to, že keď sa skončí vojna na Ukrajine, bude to s Ruskom všetko ako zvyčajne.
Pripravuje sa Tuskova vláda na možnosť, že Donald Trump vyhrá voľby?
Áno, vidieť to napríklad na tom, že robí všetko pre to, aby PiS oslabila. Podľa posledných informácií nedostane najväčšia poľská strana peniaze z verejného rozpočtu. Som si však absolútne istý, že ak by vyhral Donald Trump, Donald Tusk by bol jedným z prvých štátnikov v EÚ, ktorý by tam išiel a vyrokoval podmienky výhodné pre neho, jeho stranu a čiastočne aj pre Poľsko. Pretože vládna koalícia v Poľsku nie je založená na programe. Je to koalícia, ktorá realizuje najmä rodovo ľavicový program. Takže ak sa niečo zmení v EÚ alebo v USA, zmení sa aj politika poľskej vlády.
V Občianskej platforme bolo kedysi pomerne veľa sociálne konzervatívnych ľudí, ktorí napríklad hlasovali proti uvoľneniu potratovej politiky. Je tam ešte takáto skupina?
Boli vyhodení alebo marginalizovaní, keď ide o také veci ako sú interrupcie, manželstvá pre všetkých, adopcie pre homosexuálov, Občianska platforma to absolútne prebrala. Preto Ľavica oslabila, jej program prevzala Občianska platforma.
Povedali ste, že Občianska platforma zastavila štátne príspevky pre Právo a spravodlivosť...
V Poľsku voľby organizuje Štátna volebná komisia. Tá tiež posudzuje, či strana neporušila zákon o financovaní kampane. Komisia nedávno rozhodla, že PiS nepoužila finančné prostriedky správne, a preto prišla o štátnu podporu. Strana Právo a spravodlivosť sa, samozrejme, odvolala na súd. V každom prípade to výrazne obmedzí prostriedky zo štátneho rozpočtu na kampaň pre budúcoročné prezidentské voľby. Otázkou je, či to PiS pomôže alebo uškodí. Myslím si, že to pomôže, pretože sa to stane jednou z hlavných tém prezidentskej kampane.
Zmenila sa poľská politika voči Ukrajine?
Vrátim sa k tomu, čo som povedal, že Poľsko v súčasnosti nemá žiadnu zahraničnú politiku. Platí to aj v súvislosti s Ukrajinou. Po útoku Ruska na Kyjev sa zdvihla veľká vlna pomoci. Tá pominula približne pred rokom. Vláda v Kyjeve sa snaží vyrokovať s Nemeckom podmienky vstupu do Európskej únie. Varšava už pre ňu nie je dôležitá. V Kyjeve nemáme veľvyslanca. Nevedú sa žiadne dôležité rokovania.
Poľsko hraničí s Ukrajinou aj s Ruskom, poľskí občania platia veľa peňazí na ochranu hranice s Bieloruskom pre tisícky nelegálnych migrantov, ktorých tam láka bieloruská KGB, ale my sa nezúčastňujeme na žiadnych mierových ani diplomatických rokovaniach. Vieme, že sa konajú napríklad v Saudskej Arábii, ale nie v Poľsku.
Vzhľadom na to, čo sa deje na poľsko-bieloruskej hranici, by malo byť Poľsko veľmi aktívne, je to náš veľký záujem a záujem celej Európskej únie. V Bielorusku máme tiež politických väzňov a je tam veľa Poliakov. Sú tam aj redaktori Belsat, čo je televízna stanica, ktorá vysiela v bieloruskom jazyku pre Bielorusko a ktorú podporuje poľská vláda aj Európska únia. To sú desiatky ľudí, ktorí sú uväznení.
Nedávno došlo k výmene väzňov a špiónov medzi Ruskom a západnými krajinami. Boli tam napríklad nemeckí občania, ale nebol tam ani jeden poľský občan alebo osoba, ktorá pracovala pre Poľsko.
Za vlády PiS sa Poľsko začalo masívne vyzbrojovať. Pokračuje to aj naďalej? Občianska platforma oznámila prehodnotenie výdavkov na zbrojenie.
Pokračuje, pokiaľ ide o nákupy v Spojených štátoch. Nepokračuje, pokiaľ ide o nákupy v Južnej Kórei. Mali sme nakúpiť okolo päťsto tankov K2. Momentálne je v tejto veci ticho. Zdá sa teda, že vláda obmedzí nákupy v Kórei, ale nie v USA. Nemám o tom žiadne tvrdé dôkazy. Poľsko začalo nakupovať zbrane vo veľkom z krajín mimo Európskej únie. Nemecké a francúzske zbrojárske spoločnosti sa dosť hlasno vyjadrili, že sa im to nepáči. Takže je tu kompromis. Americká výzbroj áno, kórejská asi niečo, ale neskôr, pomalšie a menej. Ale koncepcia nákupu výzbroje vo väčšom množstve ako pred desiatimi rokmi, to áno, tá pokračuje.
A čo sa týka bieloruskej hranice, ako sa tam zmenila poľská politika? Pred voľbami sa to stalo veľkou témou vďaka filmu Agnieszky Holland. Mal som pocit, že Občianska platforma v tom čase o tejto otázke takticky mlčala.
Platforma kedysi kritizovala politiku na hraniciach, ale dnes je absolútne za silnú ochranu bieloruských hraníc. V Poľsku máme v súčasnosti trochu iný problém. Za prvých päť mesiacov tohto roka nám Nemecko vrátilo 7-tisíc nelegálnych migrantov. Urobilo to dosť zvláštnym spôsobom, keď nemecké policajné autá vchádzali na poľské územie a vyhadzovali z nich migrantov. Tvrdí to nemecká polícia a potvrdil to aj nemecký minister vnútra. Poľsko oficiálne tvrdí, že to nie je pravda. Poľsko tvrdí, že ide len o stoosemdesiat prípadov.
Zdá sa teda, že situácia je taká, že zariadenia pre migrantov sú plné. Ak cez hranice príde viac ľudí, budeme mať problém, pretože systém je kapacitne vyťažený. Musíme do neho viac investovať. Viem, že v porovnaní s Talianskom, Španielskom alebo dokonca Maďarskom je to len o niečo menej. V nemeckej tlači sa objavili správy, že nedávna návšteva prezidenta Dudu v Číne zapôsobila, pretože Čína potrebuje spojenie cez Bielorusko s Európskou úniou.
Teraz máme uzavreté všetky hraničné priechody okrem dvoch, jedného pre železnicu a jedného pre autá. Čína začala trochu tlačiť na Minsk, aby problém nestupňoval, pretože keď Poliaci uzavrú hraničné priechody, vývoz po železnici do EÚ bude problém. Podľa oficiálnych údajov za posledný mesiac je teda počet nelegálnych prekročení nižší ako pred rokom, hoci je leto, keď sa väčšina z nich uskutočňuje.
Migranti, ktorých Nemecko vracia nazad sú z Blízkeho východu?
Hlavne z Pakistanu, Iraku a Blízkeho východu.
Maciej Szymanowski (1966)
Narodil sa v Poznani. Vyštudoval hungaristiku a históriu. V rokoch 1992 až 1999 písal pre český týždenník Respekt. Pôsobil ako riaditeľ Poľského inštitútu v Budapešti a v Prahe. Od augusta 2018 bol riaditeľom Inštitútu maďarsko-poľskej spolupráce Wacława Felczaka, v júni tento rok ho prepustili.
Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.