Prach a alergie. Výstavba električkovej trate v Petržalke môže ohrozovať obyvateľov

Z dôvodu malého alebo žiadneho kosenia a polievania vzniká veľký problém so stavebným prachom, ktorý je podľa nich v určitej forme pre ľudí nebezpečný. Okrem toho, že prašnosť vidia na svojich oknách, ktoré sa dajú umyť, v rozhovore pre nás tvrdia, že prach môže naopak spôsobiť menšie či väčšie zdravotné komplikácie. 

Medzi najčastejšie problémy, s ktorými sa podaktorí miestni stretávajú, je zhoršené dýchanie, slzenie očí a dráždenie hrdla spôsobené prachovými čiastočkami. „Veľmi sa teším, keď sa výstavba električky ukončí. Prach a burina mi dávajú zabrať. Alergia ako ,delo‘. Keď nemôžete dýchať, škriabu vás oči a hrdlo,” uvádza pani, ktorá býva hneď vedľa rozostavanej električkovej trate.

K názoru sa pridáva aj ďalší obyvateľ Petržalky: „Ja som epileptik. Horšie sa mi tu dýcha,” tvrdí v našom rozhovore.

Je naozaj prach taký škodlivý?

Informáciu o škodlivosti prachu pre Denník Štandard potvrdil aj Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR).

„Nielen prach (prašnosť) na stavbách, ale aj jeho zvýšené koncentrácie všeobecne majú škodlivé účinky na zdravie ľudí. Väčšia prašnosť v ovzduší a vdychovanie jemných čiastočiek tuhých látok pôsobia dráždivo na dýchacie cesty,” vysvetľuje ÚVZ SR.

Z Odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR tiež poukazujú na najcitlivejšiu skupinu ľudí, ktorou sú malé deti, starí ľudia a osoby s ochoreniami dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy a astmatici.

„Zdravotná významnosť prachu závisí od veľkosti častíc. Zatiaľ čo tie väčšie (nad 10 μm) môžu spôsobiť ,iba‘ podráždenie horných dýchacích ciest s kašľom a kýchaním či dráždenie očných spojiviek, menšie sa dostávajú až do dolných dýchacích ciest a častice s rozmerom pod 2,5 μm môžu prestupovať do pľúcnych alveol (dutiniek) – a buď sa usadzovať v pľúcach alebo prenikať do krvného obehu,” detailne spresňuje ÚVZ SR. 

K téme sa pre nás vyjadrila aj praktická sestra Dominika Hudáková z Nemocnice sv. Cyrila a Metoda (Antolská nemocnica) v Petržalke, ktorá chodí dennodenne peši popri stavbe do práce.

„Určite sa narušuje vzduch. Všade je prach a hlavne astmatici to majú oveľa ťažšie, priebeh ochorenia býva horší. A navyše teraz, keď kvitnú aj paliny a ambrózie, je to pre týchto ľudí neskutočné a nesmierne trpia,” reaguje na zhoršenú situáciu Hudáková. 

Praktická sestra ešte dodáva, že ak sa v týchto obdobiach a na takýchto miestach astmatici a atopici „nepodchytia” liekmi, ktoré častokrát ani nemusia zabrať, zažívajú nepríjemné zdravotné problémy. 

Na pozemkoch celej stavby „Petržalskej električky” sa nachádzajú aj trávy a buriny, ktoré môžu byť nositeľmi peľových alergií. O tom, ktoré to sú a kedy je ich výskyt najvyšší, informuje ÚVZ SR na svojich stránkach pravidelne. 

Môžeme mať na stavebný prach alergiu?

Práve trávy a buriny, ktoré sú na stavenisku, môžu obsahovať okrem peľov silných alergénov aj stavebný prach, ktorý dokáže spôsobiť citlivým ľuďom nemalé problémy. K problematike poskytla svoje stanovisko aj Marta Kriššáková, vedúca lekárka pracovnej zdravotnej služby Univerzitnej nemocnice Bratislava. 

„Existujú rôzne druhy prachu a pri určení do akej miery dokážu poškodiť zdravie človeka je dôležitý druh, koncentrácia aj veľkosť častíc. Prach zo staveniska môže pôsobiť dráždivo na dýchacie cesty obyvateľov a dokáže zhoršiť prejavy už existujúcich alergických ochorení dýchacieho systému. Bežný stavebný prach nie je považovaný za alergén. Alergia na prach je vlastne alergia na prítomné roztoče alebo ich časti,” vniesla svetlo do celej veci Kriššáková. 

Vo svojom vyjadrení ešte spomína aj hluk, ktorý býva na staveniskách prítomný. Ten najviac postihuje okrem detí, starších ľudí a tehotných žien aj pacientov s ochoreniami kardiovaskulárneho systému a ľudí s psychickými ochoreniami.

„Nadmerný hluk je pre ľudský organizmus stresujúci a vplýva okrem sluchového aparátu aj na kardiovaskulárny systém – spôsobuje zvýšený krvný tlak, vyššie riziko srdcovo-cievnych ochorení, môže privodiť poruchy spánku, bolesti hlavy, chronický stres, zníženie kognitívnych funkcií ako je pamäť či koncentrácia,” upresňuje Kriššáková.

Starosta o problémoch vie

Ján Hrčka, starosta mestskej časti Petržalka má informáciu o každej jednej sťažnosti, ktorá sa týka dlhodobej výstavby električkovej trate v tejto mestskej časti.

„Najviac podnetov od obyvateľov a návštevníkov Petržalky evidujeme na dopravné obmedzenia – dočasné uzávery ciest, obchádzky, bariéry pri prejazde s kočíkom či nedostatočné osvetlenie niektorých priechodov pre chodcov,” uviedol Hrčka pre redakciu Štandard.

Zo strany občanov zaznieva aj kritika na zvýšenú prašnosť a znečistené úseky ciest, v blízkosti ktorých prebieha výstavba.

„Či sú tieto sprievodné situácie ohrozujúce zdravie a život však z odborného hľadiska posúdiť neviem. Rovnako tak neviem zhodnotiť, či zhotoviteľ polieva terén dostatočne - je otázne, či má polievanie v týchto horúčavách, kedy sa voda ihneď vyparí, zmysel. Čo však viem s istotou povedať je to, že si všetci želáme dokončenie prác a premávanie električky na koniec Petržalky čo najskôr,” dodáva starosta s úsmevom. 

Ján Hrčka pre redakciu ešte podotkol, že ak by stupeň aktivity stavebných prác bol od začiatku výstavby električkovej trate vyšší, projekt by sa nachádzal v lepšom štádiu.

„Verím, že intenzita prác potrvá v rovnakom tempe minimálne do konca roka a neprekazia ju nepredvídateľné komplikácie, či už finančné, alebo technologické. Napriek tomu si stále myslím, že v decembri električka premávať podľa štandardného grafikonu nebude, maximálne v testovacom režime. Samozrejme, rád sa budem mýliť,” vraví.

Kedy sa stáva stavebný prach pre ľudí hrozbou

Na otázky súvisiace so škodlivým stavebným prachom pre Štandard odpovedal anorganický chemik, profesor Karol Jesenák.

„Stavebné materiály zahrňujú veľkú skupinu látok. V podobe, v akej sa používajú, zvyčajne nepredstavujú väčšie riziko prachovej kontaminácie vzduchu. Problém nastáva, ak tieto materiály (reprezentované najmä betónom a umelými, prípadne prírodnými kameňmi) sú vystavené deštrukcii, teda napríklad drveniu, vŕtaniu, rezaniu, frézovaniu, mletiu alebo triedeniu. Prach, vznikajúci pri týchto prácach, obsahuje zvyčajne malé tvrdé ostrohranné častice s vysokým potenciálom poškodzovať najmä tkanivá dýchacej sústavy,” analyzuje Jesenák.  

Ako príklad uvoľňovania takýchto častíc, ktoré viditeľne znečisťujú vzduch stavebným prachom, uvádza likvidácie starších stavieb alebo ich rekonštrukcie. Ako konkrétny príklad profesor Jesenák spomína opravu mosta nad Chorvátskym kanálom v Petržalke, obnovy zastávok mestskej hromadnej dopravy alebo kladenie rôznych podzemných potrubí a káblov. 

Prečo je polievanie terénu a materiálov na stavbách dôležité

Profesor Jesenák sa vyjadril aj k problému, ako zabrániť jemným čiastočkám tuhých látok, aby sa zo stavieb nešírili ďalej do ovzdušia: „Najjednoduchšou metódou zníženia kontaminácie vzduchu prachom pri takých stavbách, ako prebieha práve v Petržalke, je vlhčenie stavebnej plochy vodou. To však vyžaduje aspoň čiastočné očistenie pneumatík od vznikajúceho blata u tých nákladných vozidiel, ktoré opúšťajú pracovný priestor." 

Podľa informácií, ktoré nám do redakcie od miestnych obyvateľov prišli, však žiadne umývanie pneumatík, polievanie alebo kosenie terénu na stavbe trate nezachytili. „Aj autá so sypkým materiálom tu jazdia po cestách nezakryté,” pohoršoval sa nad prašnosťou Petržalčan Tomáš. 

„Nevýhodou veľmi malých anorganických častíc, ktoré sú typickým prachovým kontaminantom vzduchu pri stavebnej činnosti je, že napriek ich vysokej hustote, nielenže sa ľahko dostávajú do vzduchu, ale zostávajú tam pri suchom počasí pomerne dlho. To znamená, že vetrom sú unášané na veľké vzdialenosti. Tá sa zväčšuje so zmenšovaním ich veľkosti a prirodzene so silou vetra,” pokračuje ďalej Jesenák.

Tieto malé častice v dôsledku interakcie s vodou často vytvárajú na zemi veľmi kompaktné vrstvy, ktoré neznečisťujú vzduch ani po úplnom vyschnutí. „Platí to však iba vtedy, ak tieto vrstvy nie sú rozrušované stavebnou činnosťou a pneumatikami áut,” upresňuje. 

Na záver ešte profesor Jesenák spomína miesta petržalskej stavby električkovej trate, na ktorých sa dlhšie nepracovalo a neznečisťujú vzduch tak ako tie, na ktorých sa vykonáva činnosť v súčasnosti. Spomínané malé častice v danej lokalite boli „dažďom transportované do hlbších častí zeme, a tak prestávajú byť súčasťou povrchu,” vraví. 

Ako sa k prašnosti stavajú samotní pracovníci na stavbe

Redaktorka Štandardu sa aj priamo na mieste výstavby električkovej trate spýtala pracovníkov, či im prílišná prašnosť nevadí a ako je to s polievaním plochy a materiálov. Priamo v teréne sme mohli vidieť, že ani jeden z robotníkov, aj napriek výraznej prašnosti, nemal na sebe ochranné rúško.

Dozvedeli sme sa, že by im v týchto horúčavach bolo až príliš teplo a už si na prach zvykli. Podľa ich slov polievajú priestor aj trikrát za deň. O kosení tráv a burín však nič nevedeli. 

Na inom mieste rozostavanej trate sa nachádzali pracovníci, ktorí okolo tohto úseku zase zbierali odpad. Pozdĺž rovnej trasy koľajiska bola viditeľne pokosená tráva a buriny.

Zhoršila sa kvalita ovzdušia v bratislavskej Petržalke?

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) prevádzkuje v Petržalke na Mamateyovej ulici monitorovaciu stanicu. „Na tejto stanici sme v posledných rokoch nezaznamenali zhoršenie kvality ovzdušia,” informuje Štandard Veronika Mináriková zo SHMÚ. 

„Zvýšené koncentrácie PM₁₀ sa často vyskytujú počas stavebných a výkopových prác, najmä za suchého a veterného počasia, keď vznikajú najlepšie podmienky na resuspenziu prachu do ovzdušia. Zhoršenie kvality ovzdušia v dôsledku stavebných prác je však lokálne a neovplyvňuje celú mestskú štvrť,” tvrdí Mináriková. 

Zároveň však dodáva, že samotná meracia stanica sa nenachádza v bezprostrednej blízkosti spomínaných stavebných prác, aby tieto zvýšené koncentrácie tuhých častíc mohli zaznamenať.

Veronika Mináriková spomína aj konkrétne príklady, kedy môže byť kvalita ovzdušia dočasne zhoršená: „V dôsledku stavebných činností, ako je vylievanie asfaltu alebo frézovanie vozovky, môžu koncentrácie PM₁₀ dosiahnuť veľmi vysoké hodnoty, až stovky μg/m³. Tieto zvýšené koncentrácie majú však lokálny charakter a vyskytujú sa len počas samotných prác, ktoré zvyčajne netrvajú dlhšie ako niekoľko hodín. Po ukončení činnosti rýchlo klesajú na obvyklú úroveň.”

Za zvýšenou dočasnou hustotou organických zlúčenín v ovzduší ako sú benzén, toluén, xylén či etylbenzén môžu byť aj činnosti spojené s vykonávaním náterov alebo pri použití organických rozpúšťadiel.

V porovnaní s ďalšími mestskými časťami a ostatným územím Slovenska je podľa vyjadrení Minárikovej zo SHMÚ kvalita ovzdušia v Petržalke dobrá.

„Najvyššie koncentrácie v Bratislave meriame na monitorovacej stanici Trnavské mýto – je to dopravná stanica, ktorá sleduje vplyv dopravy,” dodáva.

Ako je to s polievaním, kosením a bezpečnosťou na stavbe?

S otázkami o prašnosti na stavenisku sa Štandard obrátil aj na Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy a tiež na spoločnosti METRO Bratislava a. s. a COLAS Slovakia a. s.

U všetkých spomínaných sme sa pýtali či, za akých podmienok a ako často pracovníci na stavbe tohto veľkého dopravného projektu vykonávajú polievanie plochy a materiálu. Zaujímalo nás aj zodpovedanie otázky, odkiaľ sa čerpá voda na zabraňovanie prašnosti v teréne. Okrem toho sme chceli vedieť, či je na stavbe prevádzkované aj kosenie tráv (burín) z dôvodu peľových alergií. 

Zo spoločnosti METRO Bratislava a. s., ktorá figuruje ako stavebný dozor, pre redakciu reagovala Zuzana Kolman Šebestová, predsedníčka predstavenstva: „V zmysle všeobecných obchodných podmienok k zmluve o dielo stavby má komunikáciu s verejnosťou a médiami o predmete Diela v gescii výhradne Objednávateľ, a teda Hlavné mesto SR Bratislava.”

Podobnú odpoveď sme obdržali aj od Zuzany Orság z Oddelenia marketingu a komunikácie spoločnosti COLAS Slovakia a. s., ktorá stavbu realizuje: „Keďže na spomínanom projekte naša spoločnosť figuruje ako jeden z podzhotoviteľov hlavného Zhotoviteľa prác, nebudeme sa, a ani nemáme právo sa k nižšie položeným otázkam vyjadrovať. Na otázky k realizácii projektu je oprávnený odpovedať hlavný Zhotoviteľ.”

Vyžiadané vyjadrenie od Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy ako Objednávateľa do dnešného dňa neprišlo. V prípade nových informácií budeme článok aktualizovať.