Povoliť prelet bombardérov NATO bola chyba. Český prezident Miloš Zeman sa za povolenie preletu ospravedlnil počas návštevy srbskej hlavy štátu. Srbský národ požiadal o odpustenie.
Česká hlava štátu Miloš Zeman sa v utorok ospravedlnil Srbom počas návštevy srbského prezidenta Aleksandra Vučiča. Kajal sa za bombardovanie Juhoslávie v roku 1999 a srbský národ poprosil o odpustenie, informuje Zemanov hovorca Jiří Ovčáček.
Severoatlantická aliancia v roku 1999 bombardovala územie Juhoslávie, ktorú v tom čase tvorilo už len dnešné Srbsko a Čierna Hora. Dôvodom bol etnický konflikt v srbskej provincii Kosovo. Česká republika spoločne so Slovenskom a ďalšími štátmi vtedy povolila prelet lietadiel ponad svoje územie.
Zeman zdôraznil, že ho povolenie preletu trápilo dlhé roky. „V dobe, kedy sa rozhodovalo o bombardovaní Juhoslávie bola Česká republika niekoľko týždňov v NATO, boli sme poslední, kto dal súhlas a zúfalo sme sa otáčali po aspoň ešte jednej krajine, ktorá by sa s nami spojila a bola proti, ale ostali sme sami,“ uviedol český prezident.
Dlhoročná trauma
Nedostatok odvahy postaviť sa väčšine podľa Zemana neospravedlňuje. Napriek tomu je rád, že sa pomocou svojho ospravedlnenia a prosby zbavil dlhoročnej traumy, pretože ako uviedol: „Pokánie oslobodzuje.“ Česká hlava štátu už v minulosti kritizovala udelenie povolenia na prelet.
Svoje ospravedlnenie Zeman adresoval Vučičovi a srbskému národu počas návštevy srbského prezidenta v Prahe. Český prezident sa tiež vyjadril, že chce so srbským náprotivkom rozprávať o viacerých témach, akými sú súčasná pandémia či priateľstvo medzi obomi národmi.
Na programe bude zrejme aj otázka Kosova. Zeman v roku 2019 počas návštevy Belehradu vyhlásil, že Česko by malo vziať späť svoje uznanie nezávislosti Kosova.
Slovensko samostatnosť tejto srbskej provincie, no de facto nezávislého štátu, neuznáva. S preletom jednotiek NATO cez náš vzdušný priestor počas bombardovania Juhoslávie však súhlasila aj slovenská vláda. Z vtedajšieho kabinetu Mikuláša Dzurindu sa proti postavili len Ján Čarnogurský (KDH) a Pavel Koncoš (SDĽ). Bývalý minister zahraničia Eduard Kukan aj desaťročie po konflikte trval na tom, že bombardovanie bolo správne.