Kto o čom hovorí?
Prvým produktom bratov Durovovcov bol systém VKontakte, nazývaný aj „ruský Facebook“. Bolo to v roku 2006 a Durovovci mali 22 a 26 rokov, podobne ako Mark Zuckerberg, ktorý tiež založil Facebook vo veku 22 rokov. Sieť VKontakte bola v rusky hovoriacom svete mimoriadne úspešná a veľmi zdatne konkurovala Facebooku.
V tom období ešte Putin, Medvedev a ich kolegovia nemali veľký záujem o akýsi internet a svoju mediálnu základňu budovali skôr prostredníctvom tradičnejších spôsobov komunikácie.
Toto obdobie krásnej nevšímavosti sa však skončilo po roku 2010, keď už aj ruská vláda vnímala internet ako dôležité bojisko. Federálna bezpečnostná služba (FSB) začala od bratov Durovovcov požadovať čoraz viac informácií o používateľoch VKontakte a vymazávať ich príspevky. Tí to nerobili veľmi ochotne a spočiatku štátnej mašinérii úspešne, niekedy až drzo odolávali.
No ako v ruskom systéme naberali na sile posledné zvyšky liberalizmu, ich pozícia sa stávala čoraz neudržateľnejšou. V roku 2014 ruská vláda prinútila bratov Durovovcov predať sieť VKontakte Putinovým priateľom. Následne sa presťahovali do Spojených arabských emirátov, kde oficiálne sídli ich nová sieť Telegram.
Veľa slobôd, veľa otázok
Telegram je komunikačná sieť podobná aplikáciám WhatsApp alebo Messenger, ale o niečo „milšia“, jej používatelia ju aspoň nesklamú. Na rozdiel od svojich konkurentov nie je zameraná na zarábanie peňazí, čo znamená, že nie je tak zamorená reklamami a rôznymi pochybnými funkciami určenými na „dojenie používateľov“.
Miestni moderátori riadia diskusie ľahkou rukou, hoci sa veľmi snažia potláčať „boty“ (programy, ktorých cieľom je zvyčajne predať vám niečo predražené). Keďže Telegram nevyberá peniaze, v drvivej väčšine krajín nemá žiadnu oficiálnu kanceláriu ani štatutárny orgán, a štátne orgány sa nemajú na koho obracať s najrôznejšími žiadosťami. Môžu napísať do Dubaja, ale zvyčajne nedostanú nič.
Dokonca ani nie je úplne zrejmé, kto pre spoločnosť pracuje a odkiaľ bežia jej servery. Na službách, ako je LinkedIn, nenájdete žiadnych „exprogramátorov“ Telegramu, hoci mnohí ľudia sa chvália zamestnaním v konkurenčných službách. Isté je, že aplikácia je udržiavaná a dostáva pravidelné aktualizácie a nové funkcie, čo naznačuje, že má stály tím kvalitných vývojárov.
Či bratia Durovovci merajú všetkým rovnakým metrom, nie je isté. Keďže Dubaj nie je práve metropola libertariánov, je dosť pravdepodobné, že samotné Emiráty môžu na Telegram tlačiť úspešnejšie ako iné krajiny.
Ale ani vzťah medzi Telegramom a Ruskom nie je úplne zrejmý. Aplikácia bola v Rusku rok a pol zakázaná, ale v lete 2020 bol zákaz zrušený s tým, že platforma prisľúbila spoluprácu pri „vyšetrovaní terorizmu“. Nie je známe, ako ďaleko táto spolupráca siaha. Pavel Durov príležitostne cestuje do svojej vlasti bez toho, aby ho zatkli, čo naznačuje, že nie je vyslovene "na nože" s Putinovým režimom.
Na druhej strane ani Rusko nedokázalo Telegram úplne eliminovať. Systém má v Rusku desiatky miliónov používateľov a je rozšírený všade vrátane armády a ďalších zložiek ozbrojených síl. Nahrádza západné „pokecy“ a ťažko by sa dal niečím nahradiť, ak by bol prísne potlačený. V Ruskej federácii neexistuje nič také ako "štátny messenger“.
V západnom svete je Telegram trochu v tieni iných platforiem, ale o to viac má používateľov inde: India, Indonézia, Mexiko, Turecko, Egypt, Brazília. Celkovo sa odhaduje, že ho aktívne používa každý desiaty človek na planéte.
Útočisko pre tých, ktorým sa systém nepáči
Do značnej miery slobodná atmosféra Telegramu prilákala na platformu okrem bežných používateľov aj prevádzkovateľov najrôznejších nelegálnych služieb. Telegramu sa vyčíta, že jeho dizajn umožňuje ľahký predaj drog a sexu, prinajmenšom na miestach, kde takéto činnosti nie sú povolené. Uľahčuje tiež šírenie materiálov chránených autorskými právami, ako sú napríklad priame prenosy z futbalových líg.
Práve tieto obvinenia sú teraz dôvodom zatknutia a vyšetrovania Pavla Durova. Francúzsko, ktorého občianstvo Pavel Durov pred niekoľkými rokmi získal, je veľmi prísne voči „spoluúčasti“ firiem na všetkých druhoch činností. Ak by sa príslušné zákony skutočne dôsledne uplatňovali, francúzske väznice by boli plné rôznych riaditeľov a vedúcich pracovníkov.
Drvivú väčšinu používateľov Telegramu však tvoria obyčajní ľudia a okrem nich tu našla útočisko aj ďalšia skupina ľudí, ktorí sú za zločincov považovaní len veľmi selektívne – politická opozícia. Na Telegrame pôsobí napríklad bieloruská kandidátka na prezidentku Cichanouská, iránski odporcovia režimu ajatolláhov a thajskí aktivisti bojujúci proti vojenskej junte.
Telegram sa používal aj na organizovanie protestov v Hongkongu, ktoré Čína nakoniec potlačila. Z pohľadu príslušných režimov sú disidenti, samozrejme, zločinci ako všetci ostatní, možno ešte závažnejší (koniec koncov ohrozujú celý štát, nielen jednotlivcov).
Pokiaľ ide o Thajsko a Irán, máme kolektívne jasno, ale hranice pojmu „disent“ sa okamžite vyostria, keď sú v hre záujmy našich vlastných vlád. Vzhľadom na praktickú absenciu cenzúry na Telegrame sa sem počas covidu hrnuli odporcovia vládnych opatrení, od tých racionálnejších až po úplných bláznov.
Obdobie covidu bolo práve obdobím, keď si západné štáty osvojili rôzne formy cenzúry, a hoci najhoršie excesy sa odvtedy podarilo obmedziť, myšlienka štátom organizovaného filtrovania verejného diskusného priestoru žije ďalej. Telegram sa však filtruje veľmi ťažko.
Silné aj slabé šifrovanie
Telegram poskytuje svojim používateľom niekoľko spôsobov komunikácie, pričom len takzvané súkromné konverzácie sú chránené koncovým šifrovaním (End-to-End). Bolo by však nepraktické zaviesť tento druh šifrovania pre masové komunikačné kanály, kde sa ľudia neustále prihlasujú a odhlasujú. Tieto hromadné kanály sú chránené slabšie a Telegram má od nich kľúče. V dôsledku toho má k dispozícii množstvo obsahu, ktorý je zaujímavý pre rôzne krajiny.
Práve tieto dáta by sa dali vo veľkom zneužívať, a medzi týmito údajmi je pravdepodobne aj komunikácia ruských vojakov. Je možné, že práve zatknutie a obvinenie Pavla Durova je motivované snahou získať prístup k týmto údajom.
Francúzske orgány vydali zatykač aj na Durovovho brata Nikolaja, ktorý je hlavným autorom celého systému. Jeho know-how by bolo určite veľmi zaujímavé. Je však nepravdepodobné, že by odišiel do Francúzska, a nedá sa očakávať, že by ho Emiráty vydali.
Z dlhodobého hľadiska je Durovovo zatknutie len jednou z mnohých epizód „kryptografických vojen“. Od 90. rokov, keď sa USA pokúsili zakázať používanie silných šifier v PGP a SSL, sa na Západe pravidelne objavujú snahy o zákaz alebo oslabenie kryptografie.
Na rozdiel od autoritárskych štátov sa demokraciám tomu vždy podarilo zabrániť, ale „kryptografické vojny“ sa nezastavili a pravdepodobne budú zúriť aj naďalej. Nerealistická predstava polície a špionážnych agentúr je, že získajú privilegovaný prístup len pre seba, ale v praxi to vedie k oslabeniu bezpečnosti systému ako celku. Bezpečnostné algoritmy a protokoly vo všeobecnosti nerozlišujú medzi útočníkom, ktorý má pečiatku, a tým, ktorý ju nemá: sú odolné voči obom, alebo ani voči jednému.
Telegram teraz čiastočne dopláca na to, že pre pohodlie používateľov zvolil slabšie šifrovacie prostriedky. Jeho databázy sú príliš cenné.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
