V Rusku narastá tlak na Navaľného spolupracovníkov aj radových sympatizantov. Blížia sa voľby

Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, odsúhlasila v utorok návrh zákona, ktorý by odobral spolupracovníkom a členom extrémistických organizácií právo kandidovať v parlamentných voľbách. Za zákon sa vyslovilo 293 poslancov, 45 bolo proti a dvaja sa hlasovania zdržali. Tento krok prichádza v čase, keď bol popri Svedkoch Jehovových a takzvanom Islamskom štáte na zoznam extrémistických a teroristických skupín pridaný aj medzitým rozpustený Fond boja proti korupcii (FBK) ruského opozičníka Alexeja Navaľného.

Vyradenie Navaľného ľudí z volieb

Ak by bol zákon schválený, znemožnil by komukoľvek, kto sa nachádzal v oficiálnej hierarchii extrémistickej organizácie, uchádzať sa o úrad. Hlavám takýchto organizácií by bolo znemožnené uchádzať sa o verejný úrad po dobu piatich rokov a zamestnancom tri roky od ukončenia ich pôsobenia v danej organizácii. Zákon by sa mal retroaktívne vzťahovať na každého, kto v takejto organizácii pôsobil od jedného do troch rokov pred tým, než ju súd označil za extrémistickú. Zákon by sa tak dotkol viacerých Navaľného blízkych spolupracovníkov, ktorí vyjadrili ochotu kandidovať v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, vrátane právničky FBK Ľubov Soboľovej.

„Cieľom je rozšíriť okruh potenciálnych nežiaducich kandidátov a vopred im zabrániť v účasti na voľbách. Zákon necieli len na FBK, ale aj na jeho podporovateľov, takže sa zameriava na širšie hnutie a nielen na Navaľného tím,“ uviedla Tatiana Stanová z Moskovského centra Carnegie. Hlavnou výzvou pre Kremeľ v kontexte volieb podľa jej názoru nie je zostavenie lojálnej dumy, keďže väčšina terajších oponentov sa so štátnou mocou dokáže dohodnúť. Stanová predpokladá, že sa chce ruská vláda vyhnúť celoruskej politickej kríze podobnej tej z leta 2019, keď Moskvou otriasli masové protesty. Vyvolalo ich zamietnutie už podaných kandidatúr viacerých opozičníkov do mestskej rady.

Moskovská prokuratúra v tomto kontexte podala ešte 19. apríla na súd žiadosť, aby boli Navaľného organizácie označené za extrémistické. „Mestský súd v Moskve zaregistroval žaloby moskovskej prokuratúry na neziskovú organizáciu Fond boja proti korupcii, neziskovú organizáciu Fond na ochranu občianskych práv a na občianske združenie Navaľného štáby. Prokuratúra ich považuje za extrémistické organizácie,“ uviedol vtedy predstaviteľ Moskovského mestského súdu. Materiály k prípadu boli utajené a súd by sa konal bez prítomnosti verejnosti. V súvislosti so súdnym procesom bolo organizáciám tiež zakázané vykonávať určité činnosti. FBK na zoznam pribudol 29. apríla.

Leonid Volkov, Navaľného blízky spolupracovník, ešte na konci apríla oznámil, že oficiálne rozpúšťa sieť Navaľného regionálnych štábov. Podľa jeho slov malo ísť o reakciu na rozhodnutie prokuratúry, ktorá pozastavila ich činnosť. Zdôraznil vtedy zároveň, že jednotlivé štáby nezaniknú, ale zmenia sa na samostatné politické organizácie. „Budú sa venovať vyšetrovaniam [korupcie, pozn. red.], voľbám, verejným kampaniam a mítingom,“ uviedol Volkov. Vysvetlil, že sieť Navaľného štábov v terajšej podobe už ďalej nebude môcť fungovať. „Pomaly, ale isto budú označené za extrémistické, čo bude znamenať trestné postihy pre tých, kto v nich pracujú, spolupracujú s nimi a pomáhajú im.“

Prenasledovanie radových sympatizantov

V posledných týždňoch sa začínajú objavovať náznaky, že tlaku Kremľa nebudú musieť čeliť len Navaľného blízki spolupracovníci, ale aj radoví sympatizanti. Moskovský dopravný podnik totiž začal hromadne prepúšťať svojich zamestnancov, ktorých mená sa objavili v zoznamoch účastníkov protestnej akcie „Slobodu Navaľnému“. Zoznamy prednedávnom unikli na internet. S odvolaním sa na zistenia opozičnej spravodajskej stanice Dožď o tom informoval portál Meduza.

Celkovo Dožď hovoril s takmer sto zamestnancami rôznych štruktúr moskovského dopravného podniku. Tvrdili, že hneď na druhý deň po úniku údajov na internet začali dostávať predvolania na rozhovor s nadriadenými, ktorí ich varovali pred možnými následkami. Po májových prázdninách bola väčšina z nich prepustená.

Jeden z bývalých zamestnancov uviedol, že tri týždne po prvom rozhovore mu šéf opäť zavolal a uviedol, že (vedúci oddelenia dopravy Maxim) Liksutov mu dal dva dni na to, aby prepustil každého zo zoznamu. Následne mu bolo podľa jeho slov ponúknuté okamžité ukončenie pracovného pomeru na základe dohody s výplatou dvoch platov, alebo, ako mu šéf vysvetlil, v prípade odmietnutia ho začnú šikanovať, dávať mu zlé hodnotenia a nakoniec ho vyhodia za porušovanie pracovnej disciplíny.

Iný zamestnanec dopravného podniku, ktorý dohodu odmietol, pre médiá popísal, čo nasledovalo. Vedenie si podľa jeho slov začalo všímať aj tie najmenšie omeškania. Keď mu za ne z výplaty strhli 5-tisíc rubľov (približne 55 eur), rozhodol sa odísť sám. O prácu nakoniec prišli aj tí zamestnanci zo zoznamu, ktorí boli na dovolenke, alebo PN. Príkaz na prepustenie štátnych zamestnancov prišiel podľa zdroja blízkeho moskovskej radnici z Kremľa. Podľa dostupných informácií Dožďa sa hromadné prepúšťanie štátnych zamestnancov z uniknutého zoznamu štátnych zamestnancov iných podnikov a úradov zatiaľ nedotklo.

Očakávané voľby do Štátnej dumy by sa mali konať tento rok v septembri. Vládnuce prokremeľské hnutie Jednotné Rusko sa snaží prekonať svoje historicky najnižšie preferencie a obhájiť svoju ústavnú väčšinu na úrovni takmer 75 percent kresiel. Podrobnejšie o ruských parlamentných voľbách písal Štandard tu.