V Rusku narastá tlak na Navaľného spolupracovníkov aj radových sympatizantov. Blížia sa voľby

Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, odsúhlasila v utorok návrh zákona, ktorý by odobral spolupracovníkom a členom extrémistických organizácií právo kandidovať v parlamentných voľbách. Za zákon sa vyslovilo 293 poslancov, 45 bolo proti a dvaja sa hlasovania zdržali. Tento krok prichádza v čase, keď bol popri Svedkoch Jehovových a takzvanom Islamskom štáte na zoznam extrémistických a teroristických skupín pridaný aj medzitým rozpustený Fond boja proti korupcii (FBK) ruského opozičníka Alexeja Navaľného.

Vyradenie Navaľného ľudí z volieb

Ak by bol zákon schválený, znemožnil by komukoľvek, kto sa nachádzal v oficiálnej hierarchii extrémistickej organizácie, uchádzať sa o úrad. Hlavám takýchto organizácií by bolo znemožnené uchádzať sa o verejný úrad po dobu piatich rokov a zamestnancom tri roky od ukončenia ich pôsobenia v danej organizácii. Zákon by sa mal retroaktívne vzťahovať na každého, kto v takejto organizácii pôsobil od jedného do troch rokov pred tým, než ju súd označil za extrémistickú. Zákon by sa tak dotkol viacerých Navaľného blízkych spolupracovníkov, ktorí vyjadrili ochotu kandidovať v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, vrátane právničky FBK Ľubov Soboľovej.

„Cieľom je rozšíriť okruh potenciálnych nežiaducich kandidátov a vopred im zabrániť v účasti na voľbách. Zákon necieli len na FBK, ale aj na jeho podporovateľov, takže sa zameriava na širšie hnutie a nielen na Navaľného tím,“ uviedla Tatiana Stanová z Moskovského centra Carnegie. Hlavnou výzvou pre Kremeľ v kontexte volieb podľa jej názoru nie je zostavenie lojálnej dumy, keďže väčšina terajších oponentov sa so štátnou mocou dokáže dohodnúť. Stanová predpokladá, že sa chce ruská vláda vyhnúť celoruskej politickej kríze podobnej tej z leta 2019, keď Moskvou otriasli masové protesty. Vyvolalo ich zamietnutie už podaných kandidatúr viacerých opozičníkov do mestskej rady.