Pravopis možno nie je až taký dôležitý, keď všetko opraví autopilot

Na starobu sa nepozerám s túžobnou dychtivosťou ako herečka Květa Fialová, ale začiatok septembra je zvyčajne čas, keď beriem súvisiace nepopulárne biologické procesy na vedomie. Dobre, starý človek chradne, upadá, opúšťa sa a odchádza. Ale mladý človek musí ísť do školy.

Čo sa týka škôl, dobre už bolo. Je dosť zvláštne a dosť desivé pripustiť si, že tri desaťročia križiackych výprav za lepšie školstvo vyústili do jeho likvidácie, ktorú riadi ministerstvo školstva, že porevolučná depolitizácia a demokratizácia vyústili do politickej výchovy iného typu. Možno je to akosi v povahe vecí samotných, že nesú v sebe svoj protiklad, ktorý sa neopatrnou manipuláciou, alebo pýchou, dá vypustiť z fľaše ako džin. Čím belší je povrch, tým černejší býva džin.

Tento september sa viac ako inokedy teším, že som dosť stará na to, aby som sa musela zúčastňovať na povinnom veľkom pochode vpred od „memorovania“ (teda získavania faktov, tréningu mozgu a disciplíny a následného celoživotného spracovávania všetkého, na čo sa disciplína a rozsiahle vedomosti hodia) k „zručnostiam a tvorivému narábaniu s informáciami“.

Nanešťastie, modernizátori českého ministra školstva zabudli na drobný detail: myslenie je spájanie faktov. Kto nepozná fakty, nemôže myslieť.

Tam, kde vedomosti dostávajú na frak, sa pridáva trochu vopred vybranej politiky. Tej dúhovej zase pomohol český rezort zdravotníctva tým, že zrušil povinnosť oddelených toaliet. Pred očami mám dospievajúce dievčatá, ktoré sebavedomo vbiehajú na spoločné toalety, určite dobre uzamykateľné, odhlučnené a vybavené košmi na všetko, čo ľudia s maternicou niekedy potrebujú, ako si v úplnom pokoji a ležérnej uvoľnenosti vybavujú všetko, čo musia, a pritom sa vôbec necítia trápne pred svojimi zízajúcimi rovesníkmi, ktorí rozhodne neokukujú. 

Nakoniec sa všetci chytia za ruky a s budovateľským zvonením školského zvončeka sa spoločne posúvajú bližšie k nebinárnemu centru - presne tak, ako si to predstavuje iniciátorka novej hygienickej vyhlášky, poslynkyňa z ODS. Život je krásny, najmä keď sa už nemusíte na všetkom zúčastňovať.

Aj v Šlezvicku-Holštajnsku vtancovali žiaci do nového školského roka tou správnou nohou, v rytme valčíka. Tu sa barbari za múrmi pokúsili anihilovať pravopis. Veď o to ide, o búranie hraníc, fyzických hraníc medzi štátmi, biologických hraníc medzi mužmi a ženami, metafyzických hraníc medzi dobrom a zlom. Áno, aj tieto kategórie sa likvidujú, už nesmú existovať, musia zmiznúť, a ako by aj nie, keď všetko je „na škále“, „vecou osobných preferencií“, „nič nie je zlé, len iné“.

Podľa doteraz existujúcich noriem znižovali nemeckí učitelia žiakom známky za určitý počet pravopisných chýb (nie, nebolo to jedna chyba = o stupeň nižšia známka).

A to sa teraz končí, pretože to deti demotivuje. Je rezignácia na pravidlá rozumným spôsobom hľadania vnútornej motivácie? Lenivosť asi bola medzi smrteľnými hriechmi z nejakého dôvodu.

Niektoré spolkové krajiny však v nich hľadajú inšpiráciu, iné (Sasko) už túto prax uplatňujú. Napríklad bádensko-württemberský premiér Winfried Kretschmann (Zelení) dlhodobo verejne spochybňuje zmysel bezchybného písomného ovládania materinského jazyka. „Je pravopis naozaj taký dôležitý, keď sa všetko opravuje autopilotom?“ pýta sa napríklad v rozhovore pre denník Die Zeit.

Je malá násobilka dôležitá, keď máme v mobile kalkulačku? Je dôležité vedieť natočiť papierovú mapu správnym smerom, keď máme Google Maps? Je dôležité ovládať cudzie jazyky, keď všetko okamžite prekladá umelá inteligencia? V matematike sa zatiaľ musia študenti stále k správnemu výsledku dopočítať a učitelia nemčiny môžu zatiaľ stále učiť spisovnú nemčinu.

To v anglosaských krajinách sú o krok ďalej.

V celých Spojených štátoch rastie tlak na školy, aby prestali učiť černošských žiakov spisovnú angličtinu a akceptovali negramatický slang černošských predmestí, „pretože spisovnosť je vo svojej podstate rasistická a každý má právo na vlastnú identitu“. Americký štát Oregon pred rokmi zrušil štandardizované testy na stredných školách, pretože poškodzujú „historicky marginalizovaných študentov“. Ide o základné zvládnutie čítania, písania a matematiky.

Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.