Technologický Nasdaq zaznamenal týždennú stratu vo výške 5,77 percenta, index S&P 500 stratil 4,25 percenta. Ušetrený nebol ani priemyselný Dow Jones, ktorý však zaznamenal najmenší pokles, a to o 2,93 percenta. Nemali by sme zabudnúť ani na index Russell 2000, ktorý odpísal tiež výrazných 5,69 percenta.
Vývoj indexu Nasdaq 100 od začiatku roka.
Čo je však na celej situácii pozoruhodné, sú dôvody poklesu. Technologické indexy ťahali dole predovšetkým akcie spoločnosti Nvidia a ďalšie tituly z tohto sektora. Hlavným dôvodom bol strach z recesie a ekonomického spomalenia, ktoré by mohlo negatívne ovplyvniť predovšetkým akcie, ktoré v posledných mesiacoch prudko rástli, čo je práve prípad spoločnosti Nvidia.
Na druhej strane, index Russell 2000 klesal z dôvodu, že po zverejnení dát z amerického pracovného trhu sa trhy priklonili k očakávaniu, že sadzby vzrastú iba o 25 bázických bodov. Nižšie tempo rastu úrokových sadzieb znamená, že úverové podmienky pre menšie americké firmy sa príliš nezmenia a tieto spoločnosti si tak nebudú môcť požičiavať na svoj ďalší rozvoj.
Nie je teda vôbec jasné, čo si trhy myslia. Nožnice medzi rôznymi interpretáciami sa začínajú roztvárať a investori nevedia čo očakávať. Zmätenie je dobre vidieť na reflexii otázky, či by zníženie sadzieb o 50 bázických bodov bolo dobrá alebo zlá správa.
Hypotéza veľkého zníženia sadzieb
Analytici a komentátori sa dnes nezhodujú, ako sa pripraviť na prípadné väčšie zníženie sadzieb. Jedna skupina verí, že zníženie sadzieb o 50 bázických bodov by bolo pozitívnym signálom pre ďalší rast akciového trhu. Väčšie zníženie by podľa nich poskytlo ekonomike impulz a investori by túto pozitívnu správu rýchlo premietli do cien akcií.
Druhá skupina analytikov však zastáva opačný názor. Zníženie sadzieb o viac ako 25 bázických bodov by podľa nich znamenalo, že americká ekonomika čelí vážnym problémom. Fed by týmto krokom priznal, že sa snaží zabrániť ekonomickej recesii, a investori by začali predávať predovšetkým rastové technologické tituly, pretože v prípade recesie by tieto firmy stratili svoj rastový potenciál.
Ako vidíme, nie je jednoduché investovať v prostredí, kde je ťažké odhadnúť, ako trhy zareagujú na takúto udalosť. Našťastie nás táto otázka nemusí príliš trápiť, pretože trhy dnes so 70-percentnou pravdepodobnosťou očakávajú zníženie sadzieb iba o 25 bázických bodov. Hoci v minulosti sa tieto očakávania nie vždy naplnili, bolo by to tentoraz veľké prekvapenie. Z dát z amerického pracovného trhu vyplýva, že hypotéza o väčšom znížení sadzieb je momentálne menej pravdepodobná.
Americká nezamestnanosť zostáva zatiaľ stabilná
Dlho očakávané čísla z amerického pracovného trhu boli v istom zmysle prekvapením. Šéf Fedu Jerome Powell už niekoľkokrát upozornil investorov, že v tejto fáze menovej politiky je oveľa dôležitejší pracovný trh ako inflácia. Zdá sa, že americká inflácia už smeruje pomaly, ale určite k inflačnému cieľu. To sa však nedá povedať o americkom pracovnom trhu, pretože aktuálne čísla nepomohli situáciu objasniť.
Vývoj americkej nezamestnanosti v USA za posledný rok.
Prekvapenie spočívalo v tom, že samotné čísla nie sú tragické. Podľa vývoja akciových indexov počas týždňa by človek očakával výrazný nárast nezamestnanosti v USA, ale to sa nepotvrdilo. Nezamestnanosť v auguste dokonca mierne klesla v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom. Americká nezamestnanosť v auguste dosiahla 4,2 percenta.
Vývoj počtu nezamestnaných podľa metodiky U6 v USA za posledný rok.
Toto číslo na prvý pohľad nevyzerá zle, ale keď sa pozrieme na štatistiku U-6, ktorá zahŕňa aj ľudí, ktorí si už nehľadajú prácu alebo sú úplne mimo systému, zistíme, že miera nezamestnanosti v auguste stúpla na 7,9 percenta. Otázkou teda zostáva, či je rast nezamestnanosti skutočne stabilizovaný, alebo či nezamestnanosť pomaly, ale iste, porastie.
Vývoj novovytvorených pracovných miest v USA za posledný rok.
Ďalším dôležitým údajom bola štatistika novovytvorených pracovných miest mimo poľnohospodárstva. V auguste 2024 vytvorila americká ekonomika vyše 142-tisíc nových pracovných miest, čo bolo ľahko pod odhadmi, ktoré očakávali 160-tisíc nových pozícií. V absolútnom meradle to je však stále slušný výsledok. Otázkou ale zostáva, či tento údaj zodpovedá realite.
Nedávno americký štatistický úrad vykonal revíziu údajov o tvorbe nových pracovných miest a znížil čísla pre obdobie od marca 2023 do marca 2024 o 800-tisíc pracovných pozícií. Aby toho nebolo málo, rovnaký úrad tiež revidoval údaje za mesiac júl. Zatiaľ čo pôvodne oznámil, že v júli bolo vytvorených 114-tisíc nových pracovných miest, neskoršia revízia ukázala, že ich bolo len 89-tisíc. To je veľká chyba, ktorú nemožno označiť za obyčajnú štatistickú odchýlku.
Americký úrad pravidelne zvyšuje svoje štatistiky pri prvom odhade, takže investori sa oprávnene pýtajú, či môžeme brať čísla o novovytvorených pracovných miestach v tomto mesiaci vážne. Je totiž možné, že sa opäť ukáže, že americká ekonomika vytvorila menej ako 100-tisíc pracovných miest, čo je kľúčová hranica. Znamenalo by to, že pracovný trh v USA sa stáva napätejším a ľudia by zostávali dlhšie bez práce.
Fed však nemôže pracovať s inými číslami ako tými, ktoré mu poskytuje americký štatistický úrad. V auguste sme teda neboli svedkami jednoznačného zhoršenia na americkom pracovnom trhu, čo viedlo k vzniku konsenzu, že Fed zníži sadzby iba o 25 bázických bodov.
Japonsko znova pod tlakom
Možnosť väčšieho zníženia sadzieb neovplyvnila iba americké technologické akcie, ale predovšetkým Japonsko. Pripomeňme si, že práve Japonsko odštartovalo minikrízu 5. augusta pre takzvaý carry trading. Táto obchodná špekulácia využíva rozdiely medzi úrokovými sadzbami jednotlivých krajín.
Ak by sadzby na americkom dolári klesali rýchlejšie, investori by museli predať svoje americké dlhopisy, aby splatili záväzky v japonských jenoch. Japonský jen by totiž začal posilňovať voči doláru, pretože by na ňom úrokové sadzby klesali.
Vývoj indexu Nikkei 225 od začiatku tohto roka.
Japonská burza za posledný týždeň stratila 5,7 percenta. Navyše, ako sa očakávalo, japonský jen posilnil voči doláru na 142 jenov za jeden americký dolár. Stále sa povráva, že japonská vláda tlačí na centrálnu banku, aby zvýšila svoje sadzby. Zasadnutie japonskej centrálnej banky je naplánované až na 20. septembra, takže guvernér centrálnej banky bude mať výhodu v tom, že už bude vedieť, ako sa zachovali ECB a Fed. Investori by mali veľmi pozorne sledovať dianie v krajine vychádzajúceho slnka.
Európske luxusné firmy pod tlakom
O tom, či sa Európa ocitne v kríze, rozhodne bankový sektor. Ten sa dostal nepriamo pod tlak pre pokles luxusného sektora, najmä vo Francúzsku. Traja titani tohto odvetvia zažili veľmi zlý týždeň. Spoločnosť Hermès stratila cez 12 percent, LVMH a Kering odpísali po deväť percent.
Za tento zlý výkon môže predovšetkým Čína, kde veľká časť klientely stratila záujem o luxusný tovar. Podľa vedenia spoločnosti Hermès je možné ich zákazníkov rozdeliť do dvoch skupín: prvá nakupuje bez ohľadu na cenu, zatiaľ čo druhá nakupuje menej často a pri nákupe sa riadi cenou. V prvej skupine nie sú žiadne problémy a títo zákazníci nakupujú stále. V druhej skupine je však viditeľné spomalenie.
Vývoj akcií Hermès od začiatku tohto roka.
Pre Francúzsko predstavuje možný dlhodobý úpadok týchto firiem veľký problém, pretože luxusný sektor bol jedným z mála, ktorý ekonomicky dobre fungoval. Veľa výrobkov sa stále produkuje vo Francúzsku, pretože luxusný tovar sa predáva s takými vysokými maržami, že pokryje aj náklady na prácu francúzskych zamestnancov.
Akcie týchto značiek boli považované za stabilný základ všetkých dlhodobých portfólií. Sektor luxusného tovaru prežil pomerne dobre aj krízu v roku 2008 a odvtedy bol nákup akcií týchto firiem vnímaný ako stávka na istotu.
Tu sa dostávame k francúzskym bankám. Tie mali svoje investičné stratégie postavené práve na sile luxusného sektora. Ak sa banky dostanú do problémov a budú nútené tieto akcie predať, mohli by čeliť neočakávane veľkým stratám.
Záver: Zdvihne sa Nvidia? Prekvapí ECB?
Investori budú znovu pozorne sledovať akcie spoločnosti Nvidia. Práve táto akcia bude rozhodovať o tom, či sa trhy znovu zdvihnú, alebo sa problémy prehĺbia. Akcia výrobcu polovodičov sa priblížila k psychologickej hranici 100 dolárov za kus. Prerazenie tejto symbolickej hranice by mohlo znovu vyvolať výpredaje na trhoch.
Platí však aj opačný scenár – pokiaľ táto akcia, ako už niekoľkokrát v minulosti ukázala, znovu začne rýchlo rásť, investori opäť získajú chuť riskovať. Prepad ceny akcie by sa tak mohol znovu vnímať ako príležitosť na nákup a trhy by mohli ovládnuť obavy z fear of missing out – FOMO [strach z premeškania, pozn. red.]. Vývoj na trhu je teda úplne neistý.
Záťažovým testom bude zverejnenie jadrovej inflácie v USA. Inflácia by mala znova o niekoľko desatín klesnúť. Akákoľvek odchýlka môže byť vnímaná ako negatívna správa, ktorá by mohla opäť vyvolať paniku na trhoch. Osobne sa však domnievam, že inflácia bude podľa očakávania, možno dokonca o niečo nižšia ako súčasné odhady.
Záver týždňa bude patriť Európskej centrálnej banke (ECB), ktorá bude rozhodovať o výške úrokových sadzieb na eure. Prakticky všetci očakávajú zníženie sadzieb o 25 bázických bodov. Platí tu rovnaký scenár ako pri jadrovej inflácii v USA – akákoľvek odchýlka by bola veľkým prekvapením, ktoré by mohlo nepríjemne otriasť finančnými trhmi.