Fico otočil a vyššia DPH zaklopala na dvere. Výnimkou by boli základné potraviny

Šéf envirorezortu Tomáš Taraba bol spolu s ministrom financií Ladislavom Kamenickým a ministrom školstva Tomášom Druckerom minulý týždeň poverený jeho prípravou. A ide nepochybne o náročnú úlohu.

Už niekoľko mesiacov sa nehovorí o ničom inom než o šafárení predošlej vlády a dôsledkoch, ktoré je teraz nevyhnutné riešiť. „Cieľom je, aby rozpočet reagoval na obrovský nárast zadlženia Slovenska, ktorý sa udial za uplynulé tri roky, keď sa miliardy eur rozhadzovali na neadresnú pomoc, na rôzne premrštené opatrenia, ktoré nepriniesli efekt a ako v prípade vakcín nakoniec skončili v koši,“ vysvetlil minister životného prostredia.

To všetko chce kabinet zvládnuť tak, aby sa konsolidácia verejných financií nedotkla sociálneho štandardu občanov. Túto snahu potvrdil v Sobotných dialógoch aj premiér Robert Fico, ktorý ubezpečil verejnosť, že v pláne nie je rušenie sociálnych dávok, akými sú napríklad 13. dôchodky.

To, aby celý proces garantoval sociálnu únosnosť, leží na srdci aj prezidentovi. "Konsolidácia bude musieť byť rázna, no nemala by siahnuť na životnú úroveň a štandard obyvateľov," povedal Peter Pellegrini v relácii STVR O 5 minút 12 s dôvetkom, že vláda by mala skôr hľadať dlhodobejšie riešenia.

Dúfa, že sa jej podarí nájsť mix opatrení, ktoré výrazne nezasiahnu životnú úroveň ľudí. Pokiaľ by však kabinet na to predsa len siahol, mal by podľa neho nájsť kompenzačné opatrenia pre tých, u ktorých môže byť zásah najvýraznejší.

„To znamená, že ak prijme opatrenie, ktoré sa dotkne celej vrstvy spoločnosti, ale dve tretiny sa s tým vedia relatívne ľahko vyrovnať, je dôležité, aby našla možnosti kompenzácie pre tretinu spoločnosti, ktorá by mohla trpieť viac. Všetko toto sa dá nájsť,“ objasnil Pellegrini s tým, že by preferoval, ak by to nebolo 45 alebo 50 rôznych opatrení, ktoré prinesú ďalšiu legislatívnu smršť.

Predpokladá sa, že rozsah týchto opatrení dosiahne úroveň 1,5 až 1,6 miliardy eur. Otáznik však visí nad zdravotníctvom, ktoré je oblasťou so značným vplyvom na verejné financie.

Daň z pridanej hodnoty by mohla vzrásť

Aj keď na konkrétny mix opatrení si ešte počkáme, Fico predsa len načrtol, o čom sa zatiaľ členovia vlády radili len za zatvorenými dverami. Pripustil totiž, že na pretrase je aj výška DPH.

Premiér je pritom známy tým, že sa počas svojho pôsobenia zameriaval skôr na zníženie tejto dane, a to napríklad na vybrané základné potraviny, čo malo pomôcť najmä sociálne slabším vrstvám. A zopakoval to aj teraz.

Kým na základné potraviny by mohla prostredníctvom pripravovaných opatrení klesnúť, na iné tovary by ju však museli zvýšiť. „Buď päť, alebo nula, ale potom je otázka, čo proti tomu? Ja neviem, má byť DPH na chladničku 20 percent? Alebo keď chladničku kupujete raz za štyri roky, tak DPH bude 22 či 23 percent? Uvádzam príklad,“ naznačil zdražovanie spotrebných tovarov, ale zároveň doplnil, že nič ešte nie je isté.

Je zrejmé, že by išlo o potraviny, ktoré už dnes majú nižšiu – desaťpercentnú sadzbu, a to rôzne druhy mäsa, čerstvé pečivo, niektoré mliečne výrobky, zemiaky či cibuľa. Tie by teda boli ešte lacnejšie. Ak by kabinet k tomuto kroku pristúpil, kompenzáciou by mali byť podľa jeho slov „brutálne dane voči bankám“.

V pondelok po rokovaní predsedníctva strany Smer premiér konkretizoval, že plánovaný deficit rozpočtu je v sume 4,74 percenta. Je to číslo, ktoré chcú dosiahnuť.

Okrem DPH by rozpočtu mala pomôcť aj daň z finančných transakcií, ale len pre právnické osoby, či zmeny niektorých štátnych sviatkov, ktoré by neboli zároveň dňami pracovného voľna. „Ja by som pokojne išiel aj do ďalších štátnych sviatkov. Pokiaľ ide o počet štátnych sviatkov, je jeden z najväčších, ktoré máme v EÚ," dodal Fico s tým, že to je tiež cesta, ako získať ďalšie finančné prostriedky.

Keď jedno percento prinesie pol miliardy eur

Daň z pridanej hodnoty je však jedným z hlavných zdrojov príjmov štátneho rozpočtu. V súčasnosti je jej základná sadzba na Slovensku 20 percent, pričom niektoré tovary a služby podliehajú zníženej sadzbe, ktorá je 10-percentná. DPH sa aplikuje na väčšinu tovarov a služieb, ktoré sú poskytované v rámci krajiny.

Inak povedané, jej úpravy akýmkoľvek smerom pocítime všetci.

Zvýšenie navrhovala vlani aj úradnícka vláda ekonóma Ľudovíta Ódora. „Veľmi ťažko sa dá konsolidačný balík vyskladať bez toho, aby sme siahli na DPH,“ povedal vtedy riaditeľ odboru fiškálnych analýz a prognóz Inštitútu finančnej politiky Juraj Šuchta.

Ministerstvo financií v tejto súvislosti prezentovalo aj konkrétne čísla. Ak by sa základná sadzba DPH zvýšila z 20 na 21 percent, do rozpočtu by to podľa odhadu rezortu prinieslo pol miliardy eur ročne. No a pri dvoch percentách by išlo o miliardu.

Táto daň u nás prešla viacerými zmenami od svojho zavedenia v roku 1993. Po rozdelení Česko-Slovenska a vzniku samostatnej Slovenskej republiky bola základná sadzba stanovená na 23 percent a znížená sadzba bola rovných šesť.

V roku 1995 bola tá základná znížená na 22 percent, pričom druhá spomínaná zostala na rovnakej úrovni. Až v roku 1999 bola DPH znížená na 19 percent, čo bolo súčasťou širšej daňovej reformy. A o štyri roky neskôr malo podnikateľské prostredie zlepšiť zrušenie zníženej sadzby.

V reakcii na globálnu finančnú krízu a hospodársku situáciu Slovenska bola v roku 2010 základná sadzba DPH zvýšená na 20 percent s cieľom zvýšiť štátne príjmy. Tam sa udržala aj po roku 2011, pričom zníženú 10-percentnú sadzbu na niektoré vybrané druhy potravín, čo malo za cieľ zlepšiť dostupnosť základných potravín pre obyvateľstvo, zaviedli o päť rokov neskôr.

Základná sadzba je tak aktuálne bez zmeny už 14 rokov.

Politici sa od zvyšovania DPH držia ďalej

Táto forma nepriameho zdaňovania predstavuje daň, ktorá sa pridáva k cene tovarov a služieb a jej záťaž nesie konečný spotrebiteľ. Jej zvýšenie môže mať rôzne dosahy na obyvateľstvo, podnikateľské subjekty a štát. A to si uvedomujú politici naprieč celým spektrom.

Kým pre domácnosti to znamená siahnuť si hlbšie do vrecka, čo najviac pocítia práve nízkopríjmové skupiny, štát môže okrem pozitív, akým je krátkodobé zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu, čo by mohlo pomôcť znížiť deficit alebo financovať nové štátne projekty, zaznamenať pokles spotreby. Potom by efekt na príjmy mohol byť menej výrazný, než sa očakávalo.

Na to upozorňujú aj ekonomickí analytici a pridávajú aj ďalšie riziká. Zvýšenie DPH môže podľa nich spôsobiť inflačné tlaky, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť celkovú ekonomickú stabilitu. V neposlednom rade môže viac motivovať sivú ekonomiku, keďže sa ľudia pravdepodobne budú snažiť vyšším cenám vyhýbať.

Podľa expertov by napríklad zavedenie nulovej DPH mohlo viesť k výpadku príjmov pre štát, čo by bolo potrebné kompenzovať inými opatreniami. V každom prípade, akékoľvek zmeny v oblasti DPH by mali byť starostlivo zvážené z hľadiska ich dosahov na štátny rozpočet, ekonomický rast a sociálnu spravodlivosť.